Pri rozhovore s cudzími ľuďmi sa dočkáš ohromného prekvapenia. Toto by si nikdy nemal robiť (ŠTÚDIA)

Určite sa to neraz stalo aj tebe. Dlhé čakanie na autobus alebo cesta vo vlaku. Neraz sa našiel niekto, koho už nebavilo nechávať si všetky myšlienky pre seba, a ty si mu padol vhod. Ani nevieš ako a kým si prišiel do cieľovej stanice, tvoj spolucestujúci ti stihol vyrozprávať každý detail svojho života.

Niekomu sa to môže zdať otravné, iní v tom vidia potešenie. O tom, ako obohacujúco na nás môže pôsobiť hlboký rozhovor s cudzím človekom, informuje aj portál ScienceAlert, ktorý spomína najnovšiu štúdiu publikovanú vo vedeckom časopise Journal of Personality and Social Psychology.

Ľudia to podceňujú 

Nie každý je taký výrečný ako teta či ujo vo vlaku. No nemusí to byť na škodu. Štúdia ukazuje, ako nízke máme očakávania, keď ide o rozhovory s ľuďmi, ktorých nepoznáme. Často podceňujeme silu takejto konverzácie. 

Spolu viac ako 1 800 účastníkov malo za úlohu medzi sebou viesť krátke, bežné rozhovory, takzvané „small-talks”. Následne na to aj rozsiahlejšie, hlboké rozhovory. Všetko bez toho, aby sa zúčastnení kedykoľvek predtým stretli. 

Prvý experiment spočíval v tom, že sa najskôr všetkých účastníkov spýtali, čo od týchto rozhovorov očakávajú. Po rozhovoroch porovnávali očakávania s pocitmi, ktoré účastníci skutočne mali. 

Výsledkom experimentu boli mnohí prekvapení. Rozhovory s neznámymi ľuďmi boli oveľa príjemnejšie, ako účastníci predpokladali. Viditeľnejšie boli tieto rozdiely pri hlbokých rozhovoroch.

Výskumníci to pripisujú tomu, že po pár otázkach začala zanikať „bariéra“ medzi účastníkmi rozhovoru, čo napomohlo k lepšiemu prepojeniu a hlbšiemu porozumeniu.

Nezáujem o druhých

Jedným z hlavných cieľov experimentu bolo podľa slov jedného z výskumníkov zistiť, „či ľudia systematicky podceňujú starostlivosť a obavy druhých v kontexte hlbokých rozhovorov“.

zdroj: Pexels/ Rodnae productions

Vyplynulo, že máme tendenciu viesť hlbšie rozhovory v tom prípade, ak máme dojem, že poslucháč sa o nás viac zaujíma a je „na našej strane“.

Je teda pochopiteľné, že lepšia predstava pre zúčastnených bola viesť rozhovor s rodinnými príslušníkmi než ako s cudzími ľuďmi, ktorí s nimi nezdieľali rovnaké sympatie. Rovnako to podľa slov odborníkov môže pôsobiť ako bariéra pri komunikácii s neznámymi ľuďmi, pri ktorých nevieme, aké názory zastávajú.

Človek je spoločenský tvor. Počas svojho života nadväzujeme rôzne rozhovory. Práve nimi vytvárame kamarátstva a vzťahy s inými osobami. Mnohí zúčastnení sa vyjadrili, že im často takéto hlboké rozhovory s inými chýbajú.

Prečo máme problém? 

Podľa iného výskumu sa odborníci domnievajú, že je to práve spomínaným strachom z toho, že nás druhý nepochopia a nebude im na našich vyjadrenia záležať. Alebo sa jednoducho nezhodneme. Preto, aby sme sa vyvarovali konfliktu, nadväzujeme iba bezvýznamné, krátke konverzácie.

Výsledky tohto experimentu sú síce zaujímavé, no experiment prebiehal len s vybranou vzorkou ľudí a v laboratórnych podmienkach. Napriek tomu sú však výskumníci toho názoru, že poznatky získané z experimentov, dokážeme uplatniť aj v bežnom živote.

zdroj: Pexels/ Anastasiya Gepp

Takže, keď nabudúce stretneš staršiu pani vo vlaku, skús sa započúvať. Veľakrát sa stane, že práve nemá nikoho, s kým by sa rada porozprávala, a jej život je plný pútavých príbehov, ktoré stoja za to byť vypočuté. Koniec koncov, nikdy nevieš, na koho narazíš.