Prí­beh Cver­nov­ky — býva­lej továr­ne, z kto­rej sa sta­lo kul­túr­ne cen­trum Bra­ti­sla­vy

Róbert Repka, Archinfo.sk v spolupráci s Čierne diery / 6. marca 2016 / Lifehacking

Býva­lá tová­reň, z kto­rej sa sta­lo kul­túr­ne cen­trum, má otáz­nu budúc­nosť. V minu­los­ti dopla­ti­la na búra­nie aj úra­dy.

Blíz­ko cen­tra Bra­ti­sla­vy je veľ­ká tová­reň na ume­nie. Vznik­la zdo­la, bez zása­hu štá­tu, spon­tán­ne. Nemá pred­pí­sa­nú hie­rar­chiu ani orga­ni­zá­ciu, napriek tomu v nej síd­li tak­mer trid­sať ate­li­é­rov. Je pres­ne tým, čo sa inde pokú­ša­jú dosiah­nuť úra­dy za desať­ti­sí­ce eur z euro­fon­dov. Je tro­chu mes­tom upro­stred mes­ta – s neis­tou budúc­nos­ťou.

Budova Cvernovky

Podob­né témy náj­deš na Ciernediery.sk

Cver­nov­ka – býva­lá tová­reň na výro­by nití – pre­ži­la vyše sto rokov, dve sve­to­vé voj­ny a nie­koľ­ko poli­tic­kých reži­mov i bez­o­hľad­né búra­nie. Dnes je v rukách súkrom­ní­ka. Umel­ci si ju poma­ly pre­tvá­ra­jú na svoj obraz, pla­tia nájom a inves­tu­jú do obno­vy pries­to­ru. Kre­a­tív­nou zónou je pre­dov­šet­kým Pra­dia­reň, kto­rá je jedi­ným chrá­ne­ným objek­tom. Maľu­je sa tu, nahrá­va hud­ba, nakrú­ca­jú seriá­ly, kona­jú pred­náš­ky a odo­vzdá­va­jú ume­lec­ké ceny.

No s tým, že by ume­nie v budúc­nos­ti pokra­čo­va­lo, zatiaľ na mest­skom úra­de nerá­ta­jú. V Ruži­no­ve je prá­ve na sto­le územ­ný plán zóny Cver­nov­ka. Budo­va Pra­diar­ne je síce chrá­ne­ná, no uni­kát­ne mies­to robí z Cver­nov­ky celý kom­plex s jeho his­to­ric­kým a urba­nis­tic­kým kon­tex­tom.

Nad­še­nie nara­zi­lo na úra­dy

Opus­te­né továr­ne a prie­my­sel­né are­ály podob­né Cver­nov­ke sú typic­ké pozos­tat­ky indus­triál­nej éry. Tie­to na Slo­ven­sku zaned­ba­né pries­to­ry sa stá­va­jú oblas­ťa­mi, kto­ré by mes­tá moh­li využiť, keby lep­šie sle­do­va­li, pre­čo sa im to opla­tí. Nate­raz však atmo­sfé­ra mies­ta – genius loci – pri­ťa­hu­je hlav­ne akti­vis­tov a kre­a­tív­cov.

Pres­ne to sa odo­hra­lo aj v býva­lej továr­ni na cver­ny, jed­nej z naj­dô­le­ži­tej­ších fab­rík Pre­špor­ku. Po ukon­če­ní výro­by v roku 2003 pred­sta­vo­va­la využi­teľ­ný pries­tor obrov­ských zacho­va­ných hál. Priš­li fir­my ako Quel­le, Exit Model Mana­ge­ment, boli tu skla­do­vé plo­chy pre Mest­skú kniž­ni­cu Bra­ti­sla­va a inves­to­ra Seky­ra Group.

Prvé vlny kre­a­tív­nych pri­sťa­ho­val­cov priš­li v rokoch 2006 až 2007 vďa­ka lac­né­mu pod­náj­mu v dob­rých pries­to­roch. Postup­ne pre­tvo­ri­li Cver­nov­ku na špe­ci­fic­kú kul­túr­no-ume­lec­kú iden­ti­tu v mes­te. Zača­li sa zdru­žo­vať a z uzav­re­tej komu­ni­ty sa sta­lo cen­trum pre širo­kú verej­nosť. Nad­še­nie vrcho­li­lo až do roku 2012 vďa­ka občian­skym zdru­že­niam ako Mla­dý pes, Čerstvé ovo­cie a vďa­ka novo­vyt­vo­re­nej plat­for­me Gal­le­ria Cver­nov­ka. Odo­vzdá­va­li tu ceny Oska­ra Čepa­na, Národ­nú cenu za dizajn, kona­li sa tu obha­jo­by absol­vent­ských prác VŠVU, mest­ské trhy a prvé máje.

Význam­ným ume­lec­kým soli­té­rom v Cver­nov­ke bol Roman Ondák, kto­ré­ho die­la neskôr vysta­vo­va­li v newy­or­skej galé­rii MoMa ale­bo brit­skej Tate Modern.

Spon­tán­nosť nara­zi­la na úra­dy, keď v máji 2012 zaká­zal Sta­veb­ný úrad Ruži­nov kona­nie všet­kých verej­ných akcií, pre­to­že pries­to­ry boli evi­do­va­né ako sklad a nebo­li sko­lau­do­va­né. Muse­la skon­čiť Gal­le­ria Cver­nov­ka či kníh­ku­pec­tvo Ale­xis, kto­ré­ho inte­ri­ér zís­kal archi­tek­to­nic­kú cenu CE.ZA.AR a mal mies­to v zahra­nič­ných reb­ríč­koch „najk­raj­ších kníh­ku­pec­tiev na sve­te“.

Priš­lo búra­nie.

foto: Ate­li­ér duše

Búra­nie obiš­lo zákon

Ruži­nov pri­stú­pil k tomu, aby inves­tor rie­šil prob­lém so zaned­ba­nou mest­skou zónou. Prvým bola sku­pi­na Seky­ra Group. Jej archi­tek­to­nic­ký plán hovo­ril o „zacho­va­ní indus­triál­ne­ho cha­rak­te­ru“, ale počí­tal s búra­ním budov a ich zme­nou bez ohľa­du na his­to­ric­ké hod­no­ty. Inves­tič­ná sku­pi­na však vzhľa­dom na finanč­né prob­lé­my pre­da­la všet­ky svo­je aktí­va fran­cúz­skej spo­loč­nos­ti Hamil­ton Group na čele s Jere­mym Cris­tau.

Cris­tau spo­čiat­ku v médiách hovo­ril, že nie je v jeho záuj­me objek­ty búrať, naopak, chcel zacho­vať indus­triál­nu iden­ti­tu. Situ­ácia sa zme­ni­la s vizu­ali­zá­ci­ou novej Cver­nov­ky, kto­rá kom­plet­ne meni­la štruk­tú­ru mies­ta masív­nou zástav­bou.

Zme­ni­la sa aj réto­ri­ka inves­to­ra, kto­rý hovo­ril o dôle­ži­tos­ti zacho­va­nia indus­triál­nych pamia­tok a jed­ným dychom dodá­val, že neexis­tu­je dôvod, pre­čo by zvyš­né budo­vy, okrem chrá­ne­nej Pra­diar­ne, mali byť zacho­va­né. Naz­na­čo­val mož­nosť vysťa­ho­vať kul­túr­ne a ume­lec­ké akti­vi­ty, aby tam „uro­bil nie­čo lep­šie“.

Inves­tor sa záro­veň začal vyhrá­žať všet­kým, kto­rí chce­li Cver­nov­ku zachrá­niť, tým, že požia­da o rie­še­nie súd­nou ces­tou v prí­pa­de ušlé­ho zis­ku.

cmsSiteBoxPhoto_13193-9014

V júni 2012 najprv vypo­ve­da­li zmlu­vy via­ce­rým nájom­ní­kom a potom zača­li búrať. Búra­nie zasta­vi­li ešte v deň, keď s ním zača­li, no sta­ti­ku budov naru­ši­li natoľ­ko, že objek­ty napo­kon strh­li úpl­ne, aby neo­hro­zo­va­li verej­nosť. Zlik­vi­do­va­li aj hod­not­nú Far­bia­reň.

Niče­nie bolo pro­ti­zá­kon­né, pred­nos­t­ka sta­veb­né­ho úra­du Ruži­nov a sta­ros­ta Pekár o búra­ní vopred ofi­ciál­ne neve­de­li. Spo­loč­nosť Hamil­ton Group nedo­dr­ža­la pod­mien­ky povo­le­nia: búra­nie nena­hlá­si­la 15 dní vopred, neza­bez­pe­či­la dodr­žia­va­nie limi­tov praš­nos­ti a hlu­ku, nezor­ga­ni­zo­va­la dopra­vu a hlav­ne neza­bez­pe­či­la odstrá­ne­nie nebez­peč­né­ho azbes­tu.

Spor­né bolo tiež samot­né povo­le­nie, kto­ré býva­lý sta­ros­ta Sla­vo­mír Drozd pre­dĺžil na požia­da­nie pre­doš­lé­ho inves­to­ra lis­tom, bez správ­ne­ho kona­nia. Pro­ku­ra­tú­ra doru­či­la sta­ros­to­vi roz­hod­nu­tie, že pre­dĺže­nie je nut­né vyko­nať správ­nym kona­ním, pri­čom spô­sob pre­dĺže­nia ozna­či­la za nezá­kon­ný.

Pre­čo zly­hal celý sys­tém

Roz­po­ru­pl­né búra­cie povo­le­nie je len vrcho­lom prob­lé­mov a zly­ha­ní vedú­cich k niče­niu Cver­nov­ky. Dis­ku­sia o pamiat­ko­vej ochra­ne indus­triál­ne­ho dedič­stva na Slo­ven­sku sa roz­hý­ba­la až v roku 2008, keď pamiat­ko­vý úrad začal s kom­plex­nej­ším mapo­va­ním a ana­lý­zou hod­nôt indus­triál­nych objek­tov – desať­ro­čia po iných kra­ji­nách. Malo byť ukon­če­né v roku 2010, ale pre via­ce­ré zly­ha­nia a nedos­tat­ky sa to poda­ri­lo až o dva roky neskôr.

Prob­lé­mom bola aj neexis­tu­jú­ca kon­cep­cia ochra­ny pamiat­ko­vé­ho dedič­stva, kto­rú minis­ter­stvo kul­tú­ry pri­ja­lo až v roku 2011. Iden­ti­fi­ko­va­la prob­lém vyso­ké­ho admi­ni­stra­tív­ne­ho zaťa­že­nia pamiat­ko­vé­ho úra­du, níz­ky dôraz na výskum a tvor­bu kon­cepč­ných doku­men­tov a absen­ciu via­ce­rých exper­tov, naprí­klad na urba­niz­mus.

Sla­bá deba­ta o hod­no­tách prie­my­sel­né­ho dedič­stva a nesko­ré rie­še­nie mali v roku 2008 za násle­dok vyhlá­se­nie len jed­nej budo­vy Cver­nov­ky za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku – Pra­diar­ne, kde dnes síd­lia umel­ci.

V doku­men­te o (ne)vyhlásení objek­tov za pamiat­ky boli neiden­ti­fi­ko­va­né hod­no­ty Cver­nov­ky v pros­pech inves­to­ra:
„Pri porov­na­ní his­to­ric­kej hod­no­ty navrho­va­nej kul­túr­nej pamiat­ky, jej schát­ra­lé­ho sta­vu, neeko­no­mic­kej ren­ta­bil­nos­ti jej reno­vá­cie a obno­vy, jej novo­do­bej neat­rak­tív­nos­ti a nezau­jí­ma­vos­ti na jed­nej stra­ne a aktu­ál­nych spo­lo­čen­ských potrieb oby­va­te­ľov Bra­ti­sla­vy jed­no­znač­ne pre­vy­šu­je potre­ba spo­loč­nos­ti na budo­va­ní moder­nej oblas­ti, a to aj ces­tou čias­toč­né­ho zrú­ca­nia sta­veb­ne a este­tic­ky nevy­ho­vu­jú­cich objek­tov.“
Už vte­dy to bol dôkaz chý­ba­jú­ce­ho kul­túr­ne­ho a his­to­ric­ké­ho pove­do­mia – nezna­losť efek­tív­nej pre­me­ny podob­ných pamia­tok v zahra­ni­čí, kde pod stre­chou indus­triá­lu vzni­ká sil­né kul­túr­ne pro­stre­die.

foto: Ate­li­ér Bavl­na

Ďal­ším zly­ha­ním verej­nej sprá­vy bolo odmiet­nu­tie občian­skych ini­cia­tív kona­jú­cich v pros­pech zacho­va­nia Cver­nov­ky. K pod­ne­tu Klu­bu ochra­ny tech­nic­kých pamia­tok (KOTP) na pamiat­ko­vom úra­de z roku 2012 boli vypra­co­va­né expert­né posud­ky odbor­ní­ka Vla­di­mí­ra Husá­ka a docent­ky z Fakul­ty archi­tek­tú­ry STU Jany Gre­go­ro­vej.

Oba iden­ti­fi­ko­va­li nové sku­toč­nos­ti v podo­be his­to­ric­kých a sym­bo­lic­kých hod­nôt, kto­ré bolo nevy­hnut­né nájsť pre otvo­re­nie kona­nia vo vyhlá­se­ní budov za pamiat­ky. Klub ochra­ny tech­nic­kých pamia­tok v tom čase kom­pe­tent­ným úra­dom písal list za lis­tom a zve­rej­ňo­val tla­čo­vé sprá­vy v pros­pech ochra­ny Cver­nov­ky.

K tla­ku sa pri­da­la aj hlav­ná archi­tekt­ka mes­ta Ingrid Kon­rad, kto­rá hovo­ri­la o nut­nos­ti chrá­niť objek­ty ako celok. Mest­ský posla­nec Ruži­no­va Pat­rik Gul­dan zavia­zal sta­ros­tu hla­so­vať o zapí­sa­ní Cver­nov­ky medzi mest­ské pamä­ti­hod­nos­ti a vypra­co­vať územ­no­plá­no­va­ciu doku­men­tá­ciu, kto­rá určí hra­ni­ce výstav­by v Cver­nov­ke. Spo­čiat­ku pod­po­re­ná Gul­da­no­va ini­cia­tí­va bola nako­niec neús­peš­ná a tlak zo stra­ny občian­skej spo­loč­nos­ti úra­dy odig­no­ro­va­li, hoci ponú­kal kon­krét­ne rie­še­nia.

Zme­na prí­stu­pu Ruži­no­va pri­chá­dza až dnes. Po rokoch (!) od búra­nia pri­stú­pi­la mest­ská časť k vypra­co­va­niu územ­né­ho plá­nu zóny Cver­nov­ky v spo­lu­prá­ci s archi­tek­tom Pet­rom Žal­ma­nom. Obča­nia mali do kon­ca mar­ca 2015 mož­nosť návrh pri­po­mien­ko­vať a zúčast­niť sa verej­nej dis­ku­sie.

Prob­lé­mom návrhu stá­le ostá­va nedos­ta­toč­ne pocho­pe­ný význam are­álu ako súbor­nej urba­nis­tic­kej jed­not­ky. Ruži­nov stá­le nero­zu­mie dôle­ži­tos­ti kre­a­tív­ne­ho inku­bá­to­ra v mest­skom roz­vo­ji – na verej­nom stret­nu­tí nie­kto­rých účast­ní­kov prek­va­pi­lo, že v Cver­nov­ke naozaj fun­gu­je tak­mer trid­sať ate­li­é­rov.

Výpo­veď o živo­te a o prá­ci

Živo­tu v Cver­nov­ke sa medzi­tým darí ďalej. Po búra­cej pre­stáv­ke ho oži­vil naj­mä ate­li­ér Bavl­na, kto­rý orga­ni­zu­je dni otvo­re­ných ate­li­é­rov a spra­vil dôle­ži­tú výsta­vu s náz­vom Vče­ra pred­vče­rom: Cver­nov­ka a jej prí­be­hy. Vyroz­prá­va­la prí­beh továr­ne cez naz­bie­ra­né doku­men­ty, foto­gra­fie a pro­duk­ty. Usku­toč­ni­li sa dis­ku­sie na tému indus­triál­ne­ho dedič­stva v Bra­ti­sla­ve, i keď zástup­co­via úra­dov sa napriek sľu­bom nedo­sta­vi­li.

Hma­ta­teľ­ným výsled­kom Bavl­ny je kni­ha Cver­nov­ka, kto­rej krst sa usku­toč­nil 1. mája 2015, počas kaž­do­roč­né­ho dňa otvo­re­ných ate­li­é­rov. Kni­ha ako jedi­ná doku­men­tu­je okrem his­tó­rie aj nový, ume­lec­ko-kre­a­tív­ny roz­mer are­álu. Obsa­hu­je roz­ho­vo­ry s býva­lý­mi pra­cov­ník­mi továr­ne aj súčas­ný­mi nájom­ník­mi.

Okrem Bavl­ny je popu­lár­ny tiež cowor­kin­go­vý kan­ce­lár­sky pries­tor Con­nect, kto­rý vytvá­ra pod­mien­ky na prá­cu ľudí na voľ­nej nohe a malých pod­ni­ka­te­ľov.

foto: Con­nect Cowor­king

Zo vše­obec­né­ho pohľa­du je súčas­ná Cver­nov­ka výsled­kom pre­me­ny sta­rej prie­my­sel­nej (for­dis­tic­kej) eko­no­mi­ky na zna­lost­nú (kre­a­tív­nu) eko­no­mi­ku, kto­rej hlav­nou silou sú prá­ve ino­vá­cie, pod­po­ra kre­a­ti­vi­ty a kre­a­tív­nych odvet­ví, kon­ku­ren­cie­schop­nosť a mobi­li­ta kapi­tá­lu.

Do býva­lých prie­my­sel­ných pries­to­rov dnes cho­dia po celej Euró­pe desiat­ky tisíc ľudí. Vie­deň hos­tí kon­cer­ty v býva­lom bitún­ku a ply­no­je­me, v kto­rom sú okrem toho aj obcho­dy a inter­ná­ty. Are­ál v Ostra­ve poj­me veľ­ký hudob­ný fes­ti­val, orga­ni­zu­je pre­hliad­ky a kon­cert­nú sálu sa mu poda­ri­lo vybu­do­vať v sta­rom objek­te – v pre­poč­te na jed­no sedad­lo – za menej peňa­zí, než stá­li porov­na­teľ­né sály nové. Poľ­ský Lodž má zasa The Art Fac­to­ry.

Budo­va­nie mest­skej kul­túr­nej iden­ti­ty je kľú­čo­vé pre vytvá­ra­nie vzťa­hu medzi oby­va­teľ­mi a špe­ci­fic­kou mest­skou zónou. Kva­lit­ný roz­voj loka­li­ty je bez toho len ťaž­ko pred­sta­vi­teľ­ný.

Cver­nov­ka repre­zen­tu­je dôle­ži­tú dobo­vú výpo­veď nie­len o sta­veb­ných a archi­tek­to­nic­kých for­mách, ale pred­sta­vu­je aj uce­le­nú kul­túr­nu výpo­veď o iden­ti­te mes­ta. Výpo­veď o pro­ce­soch indus­tria­li­zá­cie. Výpo­veď o živo­te a o prá­ci.

Geno­cí­da uhor­ské­ho Man­ches­tru

Inves­tí­ciám do kul­túr­nych a mest­ských špe­ci­fík ako nástro­ju roz­vo­ja sa obsiah­lo venu­je naprí­klad brit­ský urba­nis­ta Char­les Lan­dry. Vypra­co­val kon­cept kre­a­tív­ne­ho mes­ta, kto­ré­ho základ­nou ide­ou je aj urbán­ny roz­voj posta­ve­ný na miest­nych kul­túr­nych iden­ti­tách. Je potreb­né ich iden­ti­fi­ko­vať, využí­vať a pre­tvá­rať.

Jeho prí­stup jed­no­znač­ne poža­du­je, aby mes­to vo svo­jom roz­vo­ji nena­rú­ša­lo kon­ti­nu­itu, ale aby z nej ťaži­lo. Neopo­mí­na ani dôle­ži­tosť inves­tor­ských a deve­lo­per­ských pro­jek­tov v roz­vo­ji miest. Čas­to dis­po­nu­jú kapi­tá­lom, skú­se­nos­ťa­mi, sve­to­vý­mi archi­tekt­mi a urba­nis­ta­mi. Vo veľ­kej mie­re roz­ví­ja­jú mest­ské štruk­tú­ry a rea­li­zu­jú pro­jek­ty, ku kto­rým by mes­to inak nemoh­lo pri­stú­piť. Samoz­rej­me, kva­li­ta rea­li­zá­cie závi­sí od mie­ry pocho­pe­nia urbán­ne­ho a kul­túr­no-his­to­ric­ké­ho kon­tex­tu, od spo­lu­prá­ce so zadá­va­teľ­mi pro­jek­tov a iný­mi rele­vant­ný­mi aktér­mi, od kva­li­ty územ­ných plá­nov a exis­tu­jú­cich archi­tek­to­nic­kých regu­la­tí­vov v mes­te.

Pre­špo­rok bol v dobe Rakús­ko-Uhor­ska dôle­ži­tým prie­my­sel­ným cen­trom monar­chie – takým uhor­ským Man­che­strom. Ten­to his­to­ric­ký roz­mer hlav­né­ho mes­ta Slo­ven­ska potie­ra až súčas­ná geno­cí­da indus­triál­ne­ho dedič­stva. V Bra­ti­sla­ve už z prie­my­sel­nej éry zosta­lo málo­čo, mno­hé objek­ty zbú­ra­li deve­lo­pe­ri bez stra­chu pred úrad­mi.

Cver­nov­ka stá­le exis­tu­je. Je nepo­cho­pe­ným kul­túr­nym inku­bá­to­rom s veľ­kým spo­lo­čen­ským poten­ciá­lom. Je his­to­ric­kou pamä­ťou mes­ta. Je slo­ven­skou iden­ti­tou na dosah ruky, kto­rú pre­hlia­da­me.

Z his­tó­rie Cver­nov­ky

Cver­nov­ku – tová­reň na cver­ny a nite – posta­vi­li na pre­lo­me 19. a 20. sto­ro­čia rakús­ki pod­ni­ka­te­lia Josef Sal­cher a Juraj Rich­ter. Pre nedos­ta­tok zdro­jov spo­lu­pra­co­va­li so škót­skou fir­mou J. & P. Coats, kto­rá bola v tom čase v Euró­pe pre­slá­ve­ným pod­ni­kom. O archi­tek­to­nic­ký zámer ôsmich budov sa posta­ra­la fir­ma Davi­da Valen­ti­na Jun­ka a sta­veb­no-inži­nier­ska fir­ma Pit­tel & Brau­se­wet­ter.

Spus­te­nie výro­by sa datu­je od roku 1902. V tom čase mala Cver­nov­ka pri­bliž­ne 640 zamest­nan­cov. Nazý­va­ná ako Uhor­ská cver­no­vá tová­reň pre­tvá­ra­la Pre­špo­rok na dru­hé naj­výz­nam­nej­šie indus­triál­ne cen­trum Uhor­ska. Mes­to pre­šlo dôle­ži­tý­mi urba­ni­zač­ný­mi pro­ces­mi a pri­lá­ka­lo aj ďal­šiu indus­triál­nu výro­bu. Vznik­li Dyna­mit­ka, rafi­né­ria Apol­lo, Smal­tov­ňa, Danu­bius – Elek­trik a Sie­mens.

Napre­do­va­nie vývo­ja trva­lo po obdo­bie eko­no­mic­kej rece­sie v 30. a 40. rokoch. Po dru­hej sve­to­vej voj­ne pod­nik zná­rod­ni­li a pre­me­no­va­li na Závo­dy Medzi­ná­rod­né­ho dňa žien n.p.

Kým v 60. rokoch dosiah­la tová­reň svoj pro­dukč­ný vrchol s 2500 zamest­nan­ca­mi (pre­važ­ne žena­mi), o trid­sať rokov neskôr postup­ne kra­cho­va­la, keď ju odstrih­li od dodá­vok pary. Útlm pro­duk­cie a eko­no­mic­ká trans­for­má­cia v 90. rokoch vied­li k zasta­ve­niu výro­by.

Postup­ne degra­du­jú­ci pries­tor sa stal pred­me­tom vlast­níc­tva via­ce­rých inves­to­rov, no ani jeden ho nedo­ká­zal revi­ta­li­zo­vať.

Cver­nov­ka sa nachá­dza v špe­ci­fic­kom are­áli ohra­ni­če­nom uli­ca­mi Párič­ko­va, Košic­ká, Mlyn­ské nivy a Svä­top­lu­ko­va v Ruži­no­ve.

Pred búra­ním v roku 2012 obsa­ho­val are­ál sedem dôle­ži­tých budov, kon­krét­ne: Zošľachtovňa/Farbiareň (1903), Sto­lár­ska diel­ňa (1903), Mecha­nic­ká dielňa/vodný zdroj (1910), Úprav­ňa (1910), Zámoč­níc­ka dielňa/Kotolňa (1912), Sklad ole­jov (1930), Pra­dia­reň (1904).

Zosta­lo ich päť. Far­bia­reň a Kotol­ňu asa­no­va­li.

Zdroj: Archinfo.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: Ate­li­ér duše

Pridať komentár (0)