Producenti vajec varujú Slovákov. Ak skončia s klietkovým chovom, za vajcia si ročne priplatíme vyše 100 eur

  • Zahraničné obchodné reťazce, aktivisti a verejnosť tlačia na slovenských hydinárov, aby prestali s nehumánnym klietkovým chovom sliepok
  • Hydinári sa bránia, že na zmenu systému chovu potrebujú takmer 50 miliónov eur, ktoré však nemajú
  • V ideálnom prípade, ak by Slováci nakupovali vajcia z eko chovov, ročne by si priplatili 135 eur
 srcset
Viac neznesiem, TASR Oliver Ondráš
  • Zahraničné obchodné reťazce, aktivisti a verejnosť tlačia na slovenských hydinárov, aby prestali s nehumánnym klietkovým chovom sliepok
  • Hydinári sa bránia, že na zmenu systému chovu potrebujú takmer 50 miliónov eur, ktoré však nemajú
  • V ideálnom prípade, ak by Slováci nakupovali vajcia z eko chovov, ročne by si priplatili 135 eur

Slovensko je v produkcii vajec takmer sebestačné

Konzumné vajcia sú poslednou komoditou živočíšnej výroby, v ktorej je Slovenská republika takmer sebestačná. V roku 2018 sebestačnosť v produkcii konzumných vajec dosiahla úroveň 92 %. V minulom roku sme v SR vyprodukovali 205 kusov vajec na 1 obyvateľa. Spotreba vajec na 1 obyvateľa dosiahla úroveň 224 kusov.

Napriek sebestačnosti v produkcii vajec na úrovni 92 % na pultoch obchodných reťazcov je ich podiel výrazne nižší. Prieskumom SPPK v roku 2018 sa zistilo, že na pultoch reťazcov na Slovensku je iba 74 % slovenských vajec, ostatné vajcia pochádzajú zo zahraničia. Zo zahraničia sa doviezlo viac ako 173 miliónov kusov vajec, čo predstavuje až 23 % objemu domácej produkcie.

zdroj: TASR/Oliver Ondráš

Hydinári pociťujú tlak na zrušenie klietkového chovu

„V posledných dvoch rokoch už Únia hydinárov Slovenska informovala, že naši producenti vajec zaznamenávajú veľký tlak zahraničných obchodných reťazcov a ochranárskych združení na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov. Viaceré zahraničné obchodné reťazce deklarovali, že od roku 2025 nebudú vo svojich prevádzkach predávať spotrebiteľom vajcia z klietkových chovov. A to aj napriek tomu, že tieto ich požiadavky nemajú žiadnu oporu v národnej ani európskej legislatíve,” píše v oficiálnom stanovisku Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Slovenskí hydinári argumentujú aj tým, že kvôli nariadeniu EÚ investovali milióny eur do náhrady konvenčných klietok za obohatené klietky.

„Tieto nové klietkové systémy majú minimálnu životnosť na úrovni 20 rokov. Preto je pre všetkých chovateľov nosníc neefektívne meniť spôsob chovu pred uplynutím doby životnosti týchto technológií, pretože to výrazne predražuje produkciu vajec v SR,” uvádza SPPK.

Za menej krutosti je potrebné si priplatiť

Ak porovnáme balenie 10 ks vajec z jednotlivých spôsobov chovu, zistíme že balenie podstielkových vajec je na pulte reťazcov o 50 centov drahšie ako klietkové vajcia, balenie vajec z voľného výbehu minimálne o 1 euro drahšie a balenie vajec z ekochovu minimálne o 1,50 eura drahšie. Pre štvorčlennú rodinu to predstavuje zvýšené náklady minimálne o 45 eur, 90 eur a 135 eur ročne bez akéhokoľvek kvalitatívneho rozdielu medzi vajcami z jednotlivých druhov chovu.

zdroj: archív Startitup

Na zmenu je potrebných viac ako 47 miliónov eur

Bez finančnej pomoci z prostriedkov EÚ alebo štátnej pomoci na výmenu technológií dokážu slovenskí producenti vajec zrealizovať zmenu spôsobu chovu iba v 5 % chovných priestorov ročne. Zmena systému chovu obohatených klietok na voliérové chovy si vyžaduje investície vo výške 47,3 miliónov eur, ktoré v súčasnej dobe a pri súčasnom vývoji cien za obdobie posledných 8 rokov nemá hydinársky sektor k dispozícii.

zdroj: Viac neznesiem

V súčasnosti sa tak už zaviazalo s klietkovými vajcami skončiť 7 reťazcov pokrývajúcich spoločne tri štvrtiny slovenského maloobchodného trhu. Jedná sa o reťazce Tesco, Lidl, Billa, Kaufland, Kraj, Terno a Delia. COOP Jednota je tak v súčasnosti posledným veľkým reťazcom, ktorý takýto záväzok ešte nemá zverejnený.

Čítaj viac: Ochranári chcú dať stopku vajciam z klietkového chovu v Coop Jednote. Reťazec sa bráni

zdroj: TASR/Oliver Ondráš

Producenti vajec v SR považujú tento tlak zahraničných obchodných reťazcov za neopodstatnený a ohrozujúci sebestačnosť vo výrobe vajec.

Od klietkového chovu sa v posledných rokoch dištancovali takmer všetky najväčšie firmy sveta naprieč rôznymi sektormi. Patria k nim napríklad Nestle, Mondelez, Sodexo, Unilever, Carrefour, Aldi, Hilton, Marriot či McDonald’s. 

Podiel klietkových chovov na Slovensku je 79 %

Mnohé krajiny sú pred nami – klietkové chovy nosníc zakázali alebo tento rok zakážu v Rakúsku, Nemecku, Holandsku a Belgicku. Stále však 53 % všetkých európskych nosníc, čo je 210,5 miliónov sliepok, žije v takzvaných obohatených klietkach.

„Naši poľnohospodári by mali byť pružnejší a už prechádzať na neklietkové systémy a naši spotrebitelia uvedomelejší a nepodporovať utrpenie. Každý sa môže rozhodnúť či kúpi vajcia s číslicou 3 z klietky alebo s číslicou 1, ktorá označuje voľný výbeh. Rozdiely v cene nie sú také dramatické, popr. nahradí vajcia rastlinnou alternatívou,” vysvetľuje pre Startitup Silvia Čaňová zo Slobody zvierat.

zdroj: BILLA/ archív Startitup

Názor ÚHS je, že zahraničné obchodné reťazce by mali ponechať spotrebiteľovi možnosť slobodnej voľby rovnako ako to praktizujú slovenské obchodné reťazce. Teda aby spotrebiteľ našiel na pulte všetky druhy vajec a aby si mohol kúpiť vajcia, ktoré si chce sám kúpiť a nie tie, ktoré mu chce niekto nanútiť.

Zdroje: SPPK, Viac, neznesiem

Najnovšie video