Prvý nápad vyšiel zo zvedavosti, hovorí Slovák, ktorého projekt predikuje výsledky súdnych sporov

  • Jozef Maruščák vyštudoval právo na Cambridge, počas štúdia vyvinul projekt CourtQuant, ktorý spája právo a umelú inteligenciu
  • V súčasnosti plánujú otvorenie bratislavskej pobočky a uzatvárajú zmluvy s investormi, na Slovensku chcú mať developerský tím
  • K predikovaniu súdnych sporov sa najprv potrebujú dostať ku zdrojom dát, Slováci sú podľa neho vo zverejňovaní súdnych rozhodnutí najlepší v Európe po reforme exministerky spravodlivosti L. Žitňanskej
Jozef Maruščák
  • Jozef Maruščák vyštudoval právo na Cambridge, počas štúdia vyvinul projekt CourtQuant, ktorý spája právo a umelú inteligenciu
  • V súčasnosti plánujú otvorenie bratislavskej pobočky a uzatvárajú zmluvy s investormi, na Slovensku chcú mať developerský tím
  • K predikovaniu súdnych sporov sa najprv potrebujú dostať ku zdrojom dát, Slováci sú podľa neho vo zverejňovaní súdnych rozhodnutí najlepší v Európe po reforme exministerky spravodlivosti L. Žitňanskej

Stojíš za projektom CourtQuant, v ktorom si spojil právo a umelú inteligenciu. Túto jeseň ste plánovali začať uzatvárať zmluvy s investormi a otvoriť pobočku v Bratislave. Dočkáme sa jej?

Trochu sa nám to skomplikovalo a posunulo o pár mesiacov. Mali sme nezhody so spoluzakladateľom projektu Ludwigom Bullom, ktoré sa týkali toho, kam má firma smerovať. On sa chcel skôr zameriavať na B2C trh a ponúkať službu obyčajným ľuďom, ja som zas chcel pokračovať v ponúkaní služby biznisom. Mám totiž názor, že v tejto fáze to nemá zmysel ponúkať podobné služby pre fyzické osoby. Z technického hľadiska je to zatiaľ príliš komplikované. Tri mesiace sme sa len rozhodovali, čo s firmou ďalej.

A podarilo sa to?

Áno, raisujeme peniaze a v januári by malo byť ukončené prvé kolo. Zmenila sa aj naša fundraisingová taktika – raisujeme menej peňazí. Zatiaľ to vyzerá sľubne a v priebehu januára by sme to mali stihnúť. Nakoniec sa nič veľké nestalo, len sa nám trochu pomenili plány. Máme tiež prvého nového zamestnanca, okrem ktorého by sme chceli najať ešte ďalších troch-štyroch ľudí, či už dátových vedcov alebo ľudí, ktorí vedia robiť s umelou inteligenciou. Takže, ak sa v tomto opise niekto našiel a náš projekt ho zaujal, nech sa nám ozve. 😊

Momentálne vás je vo firme koľko?

Zatiaľ sme štyria zamestnanci na plný pracovný úväzok.

Často cestuješ do Londýna. Ovplyvní smerovanie firmy aj tvoje pôsobenie, budeš častejšie v Bratislave, keď tu otvoríte pobočku?

Práveže budem ešte častejšie v Londýne, v Bratislave som bol doteraz väčšinu času. Náš plán ešte nie je úplne jasný, ale chceli by sme, aby malo Slovensko vlastný developerský tím. Na 90% to tak aj bude. Závisí to však od toho, čo povedia investori. Máme rokovania aj s viedenskými fondmi, a tam možno povedia, aby sme boli v Londýne. Alebo skončíme niekde v Kalifornii. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude vyzerať ako doteraz, akurát ja sa budem musieť presunúť do Londýna a tráviť tam viac času.

zdroj: Jozef Maruščák

Doteraz ste s investormi nepracovali, o ktorých teraz najčastejšie uvažujete?

Skutočne sme doteraz žiadnu investíciu nezobrali. Žili sme iba z peňazí od klientov a z vlastných zdrojov. Teraz ich potrebujeme zohnať relatívne rýchlo. Z toho dôvodu berieme peňiaze z fondov z nášho regiónu. Teda primárne z Česka, Rakúska a Slovenska. Rokujeme aj s nejakými britskými investormi, len tí nás väčšinou tlačia, aby sme spravili väčšie kolo, teda zobrali viac peňazí. Proces zároveň u nich trvá dlhšie.

O akej sume hovoríme?

V tomto štádiu raisujeme pol milióna aj od jednotlivcov. Hľadáme však taký fond, ktorý nám pridá hodnotu a zároveň dá aj peniaze. Peňazí v tomto regióne je dosť, ale my chceme niečo reputabilné. V neskorších kolách budeme určite chcieť brať peniaze aj od britských alebo amerických fondov. Trvá to však dlhšie.

Momentálne sa teda sústredíte na bratislavskú pobočku, okolitých investorov, a potom sa posuniete ďalej. Vaša firma sa jednoznačne vyvíja, akú zmenu pociťuješ najviac ty?

V prvom rade sa sprofesionalizovala – rozrástol sa nám tím o ľudí so skúsenosťami. Máme nového technického riaditeľa, človeka, ktorý vedie biznis development a máme tiež silnú poradnú radu. A posunul som sa aj ja. CourtQuant sme začali ako študentský projekt na Cambridge a teraz som rok po škole.

Kde vznikol vôbec prvý input k tomu, že ste sa rozhodli prepojiť právo s informačnými technológiami a priniesť transparentnosť do súdnych sporov?

Vyskúšať aplikovať umelú inteligenciu do práva, teda skúsiť robiť prediktívnu analytiku v práve, to prišlo úplne prirodzene. V zásade to prebiehalo tak, že sme si veľa čítali o tom, aké technológie sa v práve využívajú, až sme zistili, že náš projekt nemá obdobu. Boli sme prekvapení ako je možné, že sa to ešte nepoužíva. Mali sme preto predpoklad, že to asi nefunguje. Na začiatku bol teda obyčajný ľudský záujem.

zdroj: Jozef Maruščák

Aj ste zistili, prečo sa žiadna firma, či už právnikov alebo IT-čkárov, neskúsila právo a umelú inteligenciu prepojiť?

Je veľa stakeholderov, ktorí rozhodujú o tom, ako sa inovuje v právnickom priemysle. Právnici sú konzervatívne odvetvie. Príde im preto absolútne neintuitívne, že by niečo takéto mohlo fungovať. To je úplne základná vec. Keď sa stretneme s právnikom tak vidno na ňom, že absolútne nedokáže pochopiť, ako je to možné.

Dá sa povedať, že ste vybočili z tých zaužívaných rámcov?

Určite. Plus, veľa právnických firiem má dosť problémov na trhu, aby skúšali niečo nové, a to vytvorilo priestor pre nás. V tejto oblasti bolo veľmi málo výskumu. My sme do toho investovali rok a pol nášho života počas školy, inak by sme nezistili, či to vôbec funguje. Vyskúšať umelú inteligenciu vzišlo z úplnej zvedavosti. Druhý krok, začatie biznisu, však so sebou niesol omnoho viac výziev. Keď sme prišli na to, že to funguje, začali sme zisťovať o to záujem a snažiť sa diskutovať s ľuďmi, ktorí v tomto priemysle pracujú. Mali sme veľký problém sa k tým ľuďom dostať. Prečo by si nás nejaký CEO alebo investičný manažér volal, že…

Akú taktiku ste teda zvolili?

Prišli sme so súťažou, ktorú sme vyhlásili verejne a oslovili sme najlepších právnikov v Londýne. Jeden právnik, ktorý predtým o nás vyhlasoval, že sme arogantní a nikdy to nebude fungovať, dokonca kontaktoval médiá. Vtedy sa o našom projekte začalo aj reálne písať. Do súťaže sme dokázali dostať 110 právnikov zo 100 londýnskych firiem a výsledky sme vyhlasovali v centre Londýna v mrakodrape. Písalo sa o tom v BBC, preložilo sa to do 20 jazykov a ozývalo sa nám ohromné množstvo ľudí! Vtedy sme si povedali, že poďme z toho spraviť biznis.

Ty si teda vyštudovaný právnik, bola teda pre teba tá biznisová časť firmy tá náročnejšia?

Paradoxne, ten biznis nám ide veľmi dobre. Osobne si myslím, že obidve veci sú náročné. V rámci technickej stránky je to pozbierať validné dáta, teda dostať tie, ktoré potrebujeme, a potom ich dobre zoštruktúrovať. To je určite veľká výzva. Potrebujeme totiž na niečom tú umelú inteligenciu natrénovať. Väčšinou sú to už rozhodnuté súdne rozhodnutia. Niekedy sú to však 30-stranové dokumenty. Je potrebné najprv identifikovať, čo v tých rozhodnutiach môže byť pre výsledok prediktívne. Potom z tých rôzne vyzerajúcich dokumentov musíme vytvoriť databázu. Ďalej je nutné zohnať všetky dáta, aby technológia fungovala. Je to o to náročnejšie, lebo dáta nie sú štruktúrované. Na druhej strane, biznisovej, je veľmi náročné to konzervatívne prostredie, do ktorého sa treba dostať. Určite je to však budúcnosť právnej oblasti, len to nejaký čas trvá.

zdroj: Jozef Maruščák

Ako by si teda predikovanie súdnych sporov vysvetlil zjednodušene? Spomenul si teda sledovanie starších súdnych sporov, vytvorenie databázy, čo potom?

Dá sa to rozdeliť do troch základných krokov – prvý je zber dát. Najprv sa potrebujeme dostať ku zdrojom dát. Slováci sú paradoxne vo zverejňovaní súdnych rozhodnutí najlepší v Európe po reforme exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. V USA je to tiež skvelé, ale vo väčšine iných štátoch neexistuje centralizovaná databáza, ktorá by sa dala stiahnuť. Následne existujú rôzne typy dokumentov. Súdne rozhodnutia, výpovede svedkov, exekútorské rozhodnutia… Všetko, čo sa týka súdneho procesu. Dáta treba zoštruktúrovať, teda vybrať relevantné dáta. My potrebujeme metadáta, teda nejaké základné údaje o danom súdnom spore – kto bol právnik, kto sudca, o aký typ práva išlo, aké boli strany v súdnom spore či o koľko peňazí išlo.

Akú rolu hrá v celom procese umelá inteligencia?

Dáta sa dajú do databázy a potom sa k nim priradí faktický a právny popis prípadu. A umelú inteligenciu sme natrénovali na to, aby to rozoznávala. Naša AI z nich vytiahne nejaký „výcuc“, ktorý bežnému človeku nedáva zmysel, a uloží ho do databázy. Robí to cez zložitú matematiku a slová prerába na čísla či vektory. Keď je to spravené, vyberieme neurónovú sieť, zložitý matematický model, ktorej povieme – toto je sto tisíc rozhodnutí, tieto mali takéto atribúty a boli prehraté, tieto zase skončili výhrou a nauč sa vzťahy medzi jednotlivými atribútmi a výhrou alebo prehrou. Tá sieť je potom schopná vytvoriť veľmi komplikovaný matematický model, v ktorom mapuje vzťahy medzi atribútmi a výsledkom. A týmto spôsobom sa to naučí. A to je teda tretí krok, trénovanie neurónových sietí.

Čím viac súdnych sporov umelá inteligencia predikuje, tým viac sa dá o nej povedať, že je kvalitnejšia a má viac v sebe informácií?

Kvalitnejšia je tým, čím viac informácií je v databáze.  Potom vieme neurónovej sieti ukazovať, že „takto si sa rozhodla predtým, bolo to zlé rozhodnutie a zapracuj to preto do toho učenia“. Je to však vec budúcnosti, lebo množstvo súdnych sporov, ktoré dnes predikujeme, je ešte malé množstvo na to, aby to malo nejaký štatistický dopad.

V súčasnosti o vás vie už širšia verejnosť, inšpirovali ste nejakú skupinu ľudí k vytvoreniu niečoho podobného? Či sa dá povedať, že nemáte konkurenciu či ste jediný na trhu?

Ťažká odpoveď. Na britskom trhu sú už prvé firmy, ktoré sa môžu rátať za konkurenciu, lebo targetujú rovnakých klientov. V podstate im dávajú podobnú službu, ale ani jedna z tých firiem nerobí prediktívnu analytiku. Sú to väčšinou firmy, ktoré robia niečo ako právny výskum – majú tiež veľkú databázu rozhodnutí, ale nesnažia sa predikovať výsledok, len poskytnú základné štatisticky z rozhodnutí. Nehovorí to o konkrétnom príklade človeka, ale iba o kategórii, ktorého je členom, a v tej kategórii to funguje tak. Toto je to, čo robíme i my, ale náš hlavný fokus nie je štatistika, ale umelá inteligencia. Každý prípad totiž individuálne predikujeme na základe matematických modelov. Potom existujú tiež firmy, ktoré začínajú s tým, že by chceli robiť to, čo my, ale nikto nevidel žiaden ich výsledok. Nejaká americká firma chce predikovať medzinárodné arbitráže… Priamo však nemáme nikoho, kto by robil to, čo my.

zdroj: Jozef Maruščák

Ako ti vo firme pomohla účasť v Slovenskej debatnej asociácie (SDA), v ktorej teraz pôsobíš aj v správnej rade?

Účasť v SDA beriem za najlepšiu vzdelávaciu skúsenosť v mojom živote. Venoval som jej dosť času – trénoval som národný tím, boli sme v Singapure na majstrovstvách sveta, potom som chodil aj na vysokoškolské turnaje… Debata učí kriticky rozmýšľať, teda riešiť problém. Máš tézu ako „fajčenie by malo byť zakázané“. Dostaneš pozíciu, ktorú si nevyberieš, súhlas či nesúhlas, a následne potrebuješ vytvoriť koherentný súpis argumentov, ktorý tú pozíciu upevňuje. Zároveň, druhý tím vytvorí súbor argumentov, ktorý je proti nej. Naučíš sa tak vytvárať logicky koherentné myšlienky postavené na faktoch a logike, nie na dojmoch. A po druhé sa naučíš vyvracať logicky postavené argumenty. Vieš tak veľmi dobre pracovať s logikou, informáciami a dátami. Tieto zručnosti sú úplný základ.

Keď mi na Cambridge potom vysvetľovali ako písať eseje, tak som mal pocit, že som sa nič nové nedozvedel. Aj na Cambridge som sa podľa mňa dostal vďaka SDA, lebo celé vstupné interview prebiehalo rovnako ako debata v SDA. Čítanie s porozumením, kritické myslenie, ktorý argument najlepšie vyvracia tento argument… Dalo mi to zručnosti, ktoré mi pomohli dostať sa na vysokú školu, pomohli mi efektívne študovať a teraz mi pomáhajú v dennodennom živote či už osobnom alebo pracovnom.

Ako konkrétne?

To isté totiž robím teraz vo firme – ako predať produkt, akým spôsobom najlepšie vysvetliť, že to, čo robíme, dáva zmysel…

Dôležité sú aj hodnoty. Po debate zistíš, že všetky názory, ktoré si dovtedy mal, si si potvrdil alebo vyvrátil, lebo ti niekto povedal, že sa musíš zamýšľať aj nad tou opačnou pozíciou. Väčšinu debatérov to podľa mňa prinútilo úplne zmeniť svoje životné názory. V asociácii som tiež našiel kamarátov do konca života.

Dalo by sa povedať, že pre človeka, ktorý študuje na slovenskej škole, ktorým sa často nedostatok kritické zmýšľania vyčíta, je to teda možnosť, ako tieto zručnosti získať?

Určite a myslím si, že ani Cambridge ma nenaučil tak kriticky myslieť ako SDA. Časom sa z debaty stane veľká sranda. Každý druhý víkend máš turnaj, je tam partia super ľudí. Ani na škole by som nemal priestor nad tými vecami toľko rozmýšľať ako tam. Debata by sa podľa mňa mala stať súčasťou vyučovania dlhodobo, tak ako je to vo Veľkej Británii či v USA. Je to základ byť dobrým členom občianskej spoločnosti.

Okrem SDA máš skúsenosti aj z neziskovky LEAF, za svoj projekt si tiež získal ocenenie LEAF Award. Ako hodnotíš túto skúsenosť?

LEAF je skvelá organizácia, ktorá mi dala skvelú komunitu ľudí. Ľudia v nej, moji rovesníci, či tí, ktorí stoja v organizácii a riadia ju, sú fakt veľmi motivovaní, morálni ľudia. Spoznal som komunitu ľudí, ktorým záleží na Slovensku, majú morálne štandardy a sú veľmi inteligentní. Ja som sa do nej dostal s programom Slovenských profesionálov v zahraničí, ktorá má za cieľ dostať ľudí na Slovensko. Podľa mňa sa im to darí veľmi dobre, keďže všetci moji kamaráti, ktorí študovali v zahraničí, sa postupne vracajú domov aj cez stáže LEAF. Poskytujú pracovné príležitosti a ukazujú, že sú tu super ľudia a že sa to tu dá. Mentoruje ma tiež Peter Čerešník (pozn. redakcie, člen predstavenstva HB Reavis), čo ma skvelo posúva vo firme. Všetci robia skutočne super prácu.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá