Prvý varovný signál vyhorenia si všimneš doma. Ak v tele ignoruješ túto zmenu, riskuješ mŕtvicu

Vyhorenie v predstavách mnohých ľudí pôsobí ako niečo, čo vyrieši jeden predĺžený víkend alebo pár dní dovolenky. Nejde však o bežné vyčerpanie po náročnom týždni. Je to stav, pri ktorom telo aj myseľ dlhodobo fungovali nad svoje možnosti. A na to už jeden víkend nestačí.

Dr. Yogesh Nain, všeobecný lekár z Harley of London v Indii, označuje vyhorenie za „tichú epidémiu“ dnešných pracovníkov. Podľa neho za jeho nárastom stojí kombinácia neustáleho pracovného tlaku, digitálneho preťaženia a čoraz tenšej hranice medzi pracovným a osobným životom.

Vyhorenie pritom nezostáva len v hlave. Keď človek dlhodobo prehliada varovné signály, preťaženie začne zasahovať aj telo a môže sa prejaviť väčším rizikom vážnych srdcovocievnych problémov. Ako teda spoznať, že už nejde len o bežnú únavu? A ako sa dá z vyhorenia dostať?

Vyhorenie nie je len únava

Krátkodobý stres patrí k životu a v primeranej miere nám dokonca pomáha. Vie nás zmobilizovať a dodať energiu vo chvíli, keď potrebujeme zvládnuť náročnú situáciu. Pri dlhodobom preťažení sa však situácia mení. Prestáva nám pomáhať a začína nás pomaly ničiť.

Predstav si auto, ktoré jazdí celé mesiace na plný výkon. Spočiatku funguje bez problémov. Motor zvláda záťaž, vodič si nič nevšimne. Postupne sa však začnú objavovať prvé poruchy. Nie preto, že by bolo auto nekvalitné, ale preto, že žiadny systém nedokáže fungovať nepretržite na hranici svojich možností. A to platí aj pre ľudský mozog.

„Na rozdiel od krátkodobého stresu, ktorý môže dočasne zlepšiť sústredenie, chronický stres zhoršuje fungovanie mozgu a človek sa cíti emočne vyčerpaný a kognitívne oslabený,“ vysvetľuje Dr. Nain pre portál HT Lifestyle.

Človek si to často všimne najskôr doma. „Emócie sa stávajú nestabilnejšími – človek je podráždený alebo emočne otupený. Vo vzťahoch potom dochádza k odcudzeniu. Klienti mi často hovoria, že doma ‚už nemajú energiu byť milý‘ – práve to je dôsledok vyčerpania,“ vysvetľuje pre Startitup Mgr. Bc. Barbara Brzáková Krelová, odborníčka na psychológiu a duševné zdravie.

Prvé varovné signály

Medzi prvé príznaky vyhorenia patrí únava, podráždenosť a slabnúca motivácia. Namiesto prirodzeného „chcem“ prichádza vyčerpané „musím“.

„Keď mi klient povie: ‚Viem, že ma práca baví, ale už sa neviem zastaviť‘, vnímam to ako prvý varovný signál. Pri vyhorení už človek necíti ani tú pôvodnú radosť, len prázdno,“ vysvetľuje odborníčka.

Ak človek tieto signály ignoruje, problém sa môže prehlbovať a postupne zasahovať nielen psychiku, ale aj fyzické zdravie. Dr. Nain upozorňuje, že „v ťažkých prípadoch môže vyhorenie prispievať ku kardiovaskulárnym ochoreniam a závislosti od návykových látok“.

Súvislosť medzi dlhodobým pracovným preťažením a zdravím potvrdzujú aj veľké medzinárodné dáta. Svetová zdravotnícka organizácia a Medzinárodná organizácia práce spájajú prácu v rozsahu 55 a viac hodín týždenne s približne 35 % vyšším rizikom cievnej mozgovej príhody a 17 % vyšším rizikom úmrtia na ischemickú chorobu srdca.

Čo skutočne pomáha pri vyhorení?

Podľa Dr. Naina platí jednoduché, no dôležité pravidlo. Čím dlhšie necháš mozog v stave preťaženia, tým ťažšie sa bude vracať do rovnováhy. Aj preto pri vyhorení nestačí čakať, kým sa „to nejako zlepší“.

„Syndróm vyhorenia nezačína zo dňa na deň. Je to proces, ktorý môžeme zvrátiť, ak si ho včas všimneme. Spomalenie, ticho a fyzická vzdialenosť od každodenného stresu môžu byť veľmi účinné, najmä ak sa stanú súčasťou životného štýlu,“ hovorí psychológ Patrik Tóth.

Odborníci ako jedno z riešení odporúčajú kontakt s prírodou. „V prírode prestávate riešiť notifikácie, e-maily, výkonnosť. Človek sa zrazu sústredí len na chôdzu, dýchanie, okolie. Aj krátky výlet môže zmeniť nastavenie mysle. Nestojí to veľa a výsledky sú často okamžité,“ uvádza zakladateľ značky ZAJO, Juraj Králik.

Prevencia má však omnoho väčšiu silu ako neskoré hasenie následkov. Začať sa dá malými, ale konkrétnymi krokmi. Krátke, vopred naplánované prestávky počas dňa dávajú mozgu priestor na obnovu. Rovnako dôležitá je digitálna disciplína, teda vedomé obmedzenie pracovných správ po skončení pracovného času.

Telo potrebuje aj pravidelný pohyb, pretože fyzická aktivita pomáha regulovať stresové hormóny. Základom zostáva kvalitný spánok v trvaní sedem až osem hodín a pracovné prostredie, v ktorom sa dá otvorene hovoriť o psychickej záťaži bez strachu z odsúdenia.

Mgr. Brzáková Krelová pripomína, že jedným z najdôležitejších ochranných krokov je jasná hranica medzi pracovným a súkromným životom. „Je dôležité oddeliť pracovný čas od nepracovného, vytvoriť si samostatný priestor na prácu a vypnúť notifikácie po určitých hodinách. Hranice nie sú o izolácii, ale o ochrane našej energie. V praxi vidím, že bez týchto hraníc sa ľudia rýchlo vyčerpajú a strácajú rovnováhu medzi osobným a pracovným životom,“ dodáva.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing