Ročne strácame 1 000 hodín života: Psychologička varuje pred letnou pascou, do ktorej padajú slovenské rodiny

Leto je obdobím oddychu. Aspoň by malo byť. Namiesto školských povinností prichádzajú dlhé dni, voľný program a viac času s rodinou. Má to však aj svoju odvrátenú stránku. Keď zmizne školský režim, mobil, tablet či televízor sa veľmi ľahko stanú hlavnou náplňou dňa. A netýka sa to len detí.

Koľkokrát si aj ty povedal/a: „Ešte päť minút na Instagrame.“ A zrazu prešla hodina?

Psychologička Martha Deiros Collado pre CNBC upozorňuje, že obrazovky samé osebe nie sú problém. Problém nastáva vtedy, keď začnú nahrádzať skutočný život – pohyb, rozhovory, spoločné zážitky či obyčajnú nudu, z ktorej často vznikajú tie najlepšie nápady.

Nie je dôležité len to, koľko času na obrazovke tráviš, ale, čo tým strácaš

Americká pediatrická akadémia už dnes rodičom neodporúča sledovať iba počet hodín strávených pred obrazovkou. Oveľa dôležitejšie je položiť si otázku: Čo obrazovka práve nahrádza?

Ak dieťa kvôli tabletu menej spí, nehrá sa vonku, nečíta, nešportuje alebo netrávi čas s rodinou, problém nie je samotný mobil. Problémom je to, čo z jeho života vytláča. Rovnaké pravidlo platí aj pre dospelých.

Autor bestsellera Indistractable Nir Eyal odporúča rodičom snažiť sa udržať rekreačný čas pred obrazovkou približne pod tri hodiny denne. Nie preto, že by išlo o magickú hranicu. Ale preto, že tri hodiny denne znamenajú viac ako 1 000 hodín ročne.

To je čas, počas ktorého by sa dieťa mohlo naučiť hrať na hudobný nástroj, športovať, čítať desiatky kníh alebo jednoducho zažiť stovky rozhovorov s rodinou a kamarátmi.

Čo ukazujú výskumy?

Výskumy dlhodobo naznačujú, že nadmerné používanie obrazoviek súvisí s viacerými problémami.

U detí sa spája s horším spánkom, menším množstvom pohybu, slabšou schopnosťou sústrediť sa či vyšším rizikom úzkostí a depresívnych prejavov. Veľká metaanalýza od IFP zahŕňajúca takmer 300-tisíc detí dokonca ukázala obojsmerný vzťah – viac času pri obrazovkách súvisí s väčšími sociálno-emocionálnymi problémami, zároveň deti, ktoré tieto problémy zažívajú, siahajú po obrazovkách ešte častejšie.

Ďalšie výskumy naznačujú, že pri viac ako štyroch hodinách rekreačného času denne rastie riziko úzkosti, depresie či problémov s pozornosťou. Dôležitú úlohu pritom zohráva horší spánok a menej pohybu.

Ani dospelí však nie sú výnimkou. Dlhé hodiny strávené na sociálnych sieťach sú spájané s horšou kvalitou spánku, únavou očí, sedavým spôsobom života, vyššou mierou stresu aj pocitom psychického vyčerpania. Odborníci preto odporúčajú skôr vedomé používanie technológií než úplný digitálny detox.

Túto vec máš v ruke od rána do večera, je špinavšia ako záchod: Gastroenterológ varuje, že ti spôsobí hnačku

Deti robia s obrazovkou to, čo robíme my

Možno najdôležitejší odkaz odborníkov nesmeruje k deťom, ale k rodičom. Ak počas obeda neustále kontrolujeme telefón alebo večer scrollujeme na gauči, len ťažko môžeme očakávať, že deti budú robiť niečo iné.

Najnovšia štúdia publikovaná vo Frontiers in Psychology ukázala, že deti, ktorých rodičia počas spoločného času často venujú pozornosť mobilu, sa častejšie cítia odmietané a menej dôležité. Tento jav, označovaný ako phubbing, môže negatívne ovplyvniť ich pocit bezpečia aj sebavedomie, opisuje The Guardian.

Možno nepotrebuješ doma zavádzať prísne zákazy. Skús si namiesto toho položiť jednoduchú otázku: Nahrádza mi obrazovka niečo, čo je pre mňa alebo moje dieťa dôležitejšie?

Ak je odpoveď áno, možno nie je potrebné hľadať ďalšiu aplikáciu na kontrolu času. Stačí odložiť mobil, ísť na prechádzku, zahrať si spoločenskú hru alebo si sadnúť k večeri bez telefónov. Pretože práve tie chvíle, keď sa pozeráme jeden druhému do očí namiesto na displej, sú často tie, na ktoré si spomíname najdlhšie.

Veda vysvetľuje, prečo tvoj mozog trpí a ako s tým konečne skončiť

Ako uvádza portál Veda na dosah, závislosť od smartfónov už dávno nie je len metafora, ale reálny zdravotný problém, ktorý vykazuje všetky znaky behaviorálnej závislosti – podobne ako hazardné hry. Štatistiky sú alarmujúce: ľudia trávia na svojich zariadeniach v priemere 3,5 až 5 hodín denne a telefón kontrolujú v priemere 58-krát.

Tento zlozvyk pritom nie je len o stratenej produktivite. Vedci potvrdzujú, že nadmerné používanie smartfónov úzko súvisí s depresiou, úzkosťou, poruchami spánku, bolesťami krčnej chrbtice či zhoršenou pozornosťou.

Odborníci radia, ako z tohto kolotoča vystúpiť bez toho, aby si sa musel spoliehať len na „pevnú vôľu“:

Ak máš pocit, že používanie smartfónu už výrazne ovplyvňuje tvoju psychickú pohodu a vzťahy, odborníci odporúčajú nebáť sa vyhľadať odbornú pomoc, napríklad formou kognitívno-behaviorálnej terapie, ktorá ti pomôže odhaliť skutočné príčiny tvojho nutkavého správania.