Rok 2022 ovládli megakauzy: Pád vlády, oslobodený Fico, 363 v akcii, ale aj známa tvár za mrežami

Oprášenie Gorily

Veľkou témou spred niekoľkých týždňov bolo aj oprášenie megakauzy Gorila. V nej kľúčovú úlohu zohráva uniknutý materiál, ktorý načrtol pochybnú štruktúru vzťahov medzi politikmi, ľuďmi z kľúčových štátnych inštitúcií a Jaroslavom Haščákom, ktorý bol v tom čase jednou z najvýraznejších tvári finančnej skupiny Penta. 

K schôdzkam malo dochádzať v byte v centre Bratislavy približne po roku 2003. Na byte si okrem Haščáka doslova podávali kľučky aj vtedajší minister hospodárstva Jirko Malchárek, Anna Bubeníková, šéf Smeru Robert Fico, ale aj ďalší. 

Ako Startitup informoval prvého decembra, prípad je opäť živý a vyšetrovateľ doslova zaťal do živého. Obvinenie vzniesol vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry siedmim ľuďom. Jaroslava Haščáka, Jiřiho Malchárka, Annu Bubeníkovú a ďalších dvoch mužov obvinili zo založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Spoluzakladateľ Penty čelí tiež obvineniu pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Jíří Malchárek a Anna Bubeníková sú okrem založenia zločineckej skupiny stíhaní aj pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Ďalším obvineným je bývalý člen výkonného výboru Fondu národného majetku Jozef Jurica. Ten je podobne ako Jiří Malchárek a Anna Bubeníková obvinený zo založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Medzi obvinenými figuruje aj meno bývalého podpredsedu výkonného výboru štátneho Fondu národného majetku z čias vlády SDKÚ Petra Huňora. Toho vyšetrovateľ NAKA stíha okrem založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny aj z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Obvinení sú aj Vladimír Rigász ako predseda a Stanislav Reguli ako podpredseda predstavenstva GovCo vykonávajúci vôľu jediného akcionára ministerstva hospodárstva SR v spoločnosti GovCo, zastúpeným Jiřím Malchárkom. Obaja sú obvinení z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Hrozilo nám rozpočtové provizórium

V predsviatočné dni sa intenzívne riešil aj ďalší tŕň v koaličnej päte, a to téma neschváleného štátneho rozpočtu. Zákon roka totiž nebol odklepnutý ešte pár dní pred Štedrým dňom a začalo sa tak reálne pracovať so scenárom, ktorý bral do úvahy, že sa Slovensko ocitne v rozpočtovom provizóriu. Teda sa zákon nestihne schváliť ešte v tomto roku.

Návrh rozpočtu ale v parlamente dostal zelenú doslova o päť minút dvanásť, a to 22. decembra. Slovensko by malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Schodok v tomto roku má byť necelých 8 % HDP. 

V ďalších rokoch by mal deficit verejných financií klesať pod 3-percentnú hranicu. V roku 2023 by to malo byť 2,7 % HDP. Na rok 2024 vyžaduje platná legislatíva pri očakávanej úrovni verejného dlhu vyrovnaný rozpočet. To by si podľa rezortu financií vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 miliardy eur.

Súčasťou rozpočtu sú tak aj výdavkové limity, zdanenie ruskej ropy, prepravy plynu, liehu a hazardu. Zároveň budú súčasťou rozpočtu nižšie dane – 10 percent DPH na gastro a športoviská, koniec koncesionárskych poplatkov. Po odklepnutí rozpočtu sa do finále dostal aj jeden z nekonečných sľubov Igora Matoviča. Ten po tom, ako poslanci dali zákonu roka zelenú, oficiálne skončil na čele rezortu financií.

Odsúdený Kotleba

Rok 2022 bol aj rokom, keď si niektorí z hlavných aktérov vypuklejších káuz vypočuli právoplatný rozsudok súdu. Ide tak napríklad o prípad týkajúci sa symboliky čísla 1 488 a šéfa extrémistickej ĽSNS Mariana Kotlebu.

Kotleba si vypočul rozsudok začiatkom tohto roku. Zatiaľ čo pôvodné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu z roku 2020 posielalo šéfa extrémistov za mreže na symbolické štyri roky a štyri mesiace, Najvyšší súd pôvodný rozsudok zmietol zo stola. Kotleba síce vinným zostal, no s vcelku miernejším trestom, a to šesť mesiacov s podmienečným odkladom na rok a pol podľa paragrafu 422. Lídrovi kotlebovcov tak súd odklepol vinu za prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.

Následne bol Kotleba ako odsúdený poslanec aj zbavený mandátu a v Národnej rade ako zákonodarca skončil. Za urýchlenie konca Kotlebovej kariéry poslanca môže číslo 1 488. Práve v tejto hodnote totiž Kotleba ešte na čele banskobystrickej župy odovzdal rodinám v núdzi finančný dar. Číslo má svoj špecifický význam v neonacistickej symbolike.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Kováčikov prípad

Medzi ďalšie ostro sledované prípady, ktoré sa dočkali právoplatného rozsudku, je ten, v ktorom dominuje bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Ten bol odsúdený za branie úplatku od mafie v hodnote 50-tisíc eur.

Taktiež mal vyzradiť utajovanú skutočnosť tým, že vynášal zo spisov. Podľa verdiktu súdu mal Kováčik v roku 2017 vziať peniaze za vybavenie prepustenia mafiánskeho bossa skupiny takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Kováčik bol odklepnutím Najvyššieho súdu v máji tohto roku odsúdený na osem rokov.