Rok 2022 ovládli megakauzy: Pád vlády, oslobodený Fico, 363 v akcii, ale aj známa tvár za mrežami

Najmä posledné roky v decembri bilancujeme uplynulých 365 dní a s malou dušičkou dúfame, že snáď tie nadchádzajúce k nám budú aspoň o čosi zhovievavejšie. Najmä kvôli pandémii ochorenia Covid-19 sme si koncom roka 2021 želali, aby práve rok 2022 bol o niečo veselší a aby sa niesol v znamení ustupujúcej pandémie. Koronavírus aj vďaka masívnemu očkovaniu slabol, no nedá sa povedať, že tento rok sme si mohli po krušných časoch vydýchnuť.

Ak opomenieme geopolitické šarády Vladimira Putina, ktorému sa zachcelo z nášho východného suseda odkrojiť ďalší kus územia, nelenili ani naši domáci politici. Rok 2022 sa tak niesol aj v duchu rozkladajúcej sa vládnej koalície, obrovských tragédií, ale aj oprášenej megakauzy. Startitup ti tak prináša súhrn káuz, kauzičiek a udalostí, ktoré otriasli Slovenskom v roku 2022.

Politici a Ukrajina

Nečakaný „darček“ dal Vladimir Putin svetu začiatkom roku 2022 v podobe invázie ruských vojsk na Ukrajinu. 24. februára totiž ruské jednotky prekročili ukrajinské hranice a začali s otvorenou inváziou. Pár hodín po vypuknutí konfliktu sme sa odborníka na Ukrajinu Alexandra Dulebu opýtali, ako vníma ruský vpád iniciovaný Putinom: „Týmto rozhodnutím dokázal, že je šialenec. V mene nejakých predstáv cárskeho Ruska začne vojnu?“

Automaticky tak na vyhrotenú situáciu u nášho východného suseda začali reagovať aj naši domáci politici. Väčšina lídrov vojnu odsúdila takmer ihneď.

Obzvlášť zaujímavé bolo sledovať online stopu kontroverzného smeráka Ľuboša Blahu. Ten väčšinou mal čo povedať, aj keď na domácej či svetovej geopolitickej šachovnici padol čo i len špendlík, po vpáde ruských jednotiek na Ukrajinu bol spočiatku ticho.

zdroj: Integra/Realis

Jeho rétorické eskapády zaujali aj v čase pred vojnou. 

„Nie, žiadne ruské vojská neprídu na Ukrajinu, to sem na Slovensko prídu americké vojská,“ prognózoval zákonodarca pred inváziou vo vyhlásení, ktoré v neskoršom kontexte vyznieva až tragikomicky.

Obzvlášť kuriózne to pôsobilo, keď po vpáde Ruska na Ukrajinu, Smer spolu s Blahom držali hodiny nečakaného bobríka mlčania. „Samozrejme sa prejavil ako zbabelec, ale ako inak by mohol reagovať? Podporoval agresora. A pritom to robil pod zámienkou ochrany mieru. On to ospravedlňoval, zdôvodňoval a nemal jedno kritické slovo na toho vyšinutého diktátora. Teraz, keď k tomu došlo, tak sa už ukázalo, je to už jasné, kto je agresor a kto nie,“ skritizoval Blahu politológ Grigorij Mesežnikov.

Samotné Slovensko sa invázii u nášho suseda postavilo čelom a vládna koalícia podporovala obranu Ukrajincov pred nepriateľom. Slovensko tak poskytlo Ukrajine armádnu techniku a premiér Eduard Heger prvé mesiace konfliktu navštívil spolu s európskou delegáciou ukrajinskú hlavu štátu Volodymyra Zelenského.

zdroj: Reprofoto/Instagram/zelenskiy_official

Blahov ban

Pri jednom z „najukričanejších“ smerákov na internete Ľubošovi Blahovi ale ešte zostaneme. Blaha svoje rétorické zručnosti často pretavil do reality pomocou nenávistných statusov, čo sa mu ale nakoniec vypomstilo. A to viackrát. Okrem toho, že Blahovi dal cez prsty súd a zakázal mu písať o prezidentke Zuzane Čaputovej ako o agentke cudzích mocností, červenú mu dala na Facebooku aj spoločnosť Meta.  

Blahova stránka na Facebooku mala približne 174-tisíc sledovateľov. Vo väčšine prípadov cez tento kanál Blaha útočil najmä na vládnych predstaviteľov, no spoločnosti Marka Zuckerberga postupne pretiekol povestný pohár trpezlivosti.

„Sme síce platforma otvorená všetkým názorom, ale tiež chceme, aby sa ľudia cítili vítaní a v bezpečí. Preto máme prísne pravidlá pre to, čo je a čo nie je na Facebooku dovolené. Táto stránka bola odstránená kvôli opakovanému porušovaniu našich pravidiel týkajúcich sa nenávistných prejavov, šikanovania a obťažovania, podnecovania násilia a dezinformácií a ubližovania COVID-19,“ potvrdila spoločnosť Meta pre Startitup.

zdroj: Reprofoto: FB/Ľuboš Blaha

Po kríze prišiel pád

Medzi asi najvýraznejšie udalosti, ktoré sa podpísali pod politický rok 2022 na Slovensku, patrí podľa politológa Tomáša Koziaka „agónia“ vládnej koalície.

„Zvyčajne vládne krízy trvajú mesiac, viac nie, ale toto trvalo prakticky od jari do konca roka, takže sa v podstate bavíme o približne deväťmesačnej kríze, ktorá de facto vyvrcholila nevyslovením dôvery vláde,“ myslí si Koziak. 

No nepredbiehajme. Výrazne naštrbené vzťahy spájali najmä dvojicu vládnych strán, a to OĽANO a SaS. Práve lídri spomínaných subjektov, Igor Matovič a Richard Sulík medzi sebou už dlhšie neskrývali hmatateľnú animozitu, čo vyvrcholilo odchodom saskárakych ministrov z vlády a následne aj zo samotnej koalície.

„Trvalo to príliš dlho. Takmer ročná vládna kríza nie je úplne typická záležitosť,“ podotkol Koziak. Ten na otázku, akým spôsobom sa vládne ťahanice podpísali na živote bežných Slovákov vyrukoval s jasnou odpoveďou.

„Život občanov Slovenska to určite traumatizovalo. Vládne krízy zvyknú prísť, nie je to nič neobvyklé. Príde nejaká kauza a vyrieši sa to, povedzme, odchodom ministra. V tomto prípade ale súčasná vláda nedokázala vyriešiť problém rýchlo a efektívne. Prerástlo to do takmer rok trvajúceho traumatizovania spoločnosti,“ dodal.

Podľa Koziaka práve podobná vládna rétorika či činy politikov priamo vplývajú na to, ako verejnosť vníma politiku a politické dianie. „Potom by sme sa nemali čudovať, že ľudia pri voľbách budú siahať po extrémistických stranách. To je jeden z dôsledkov, to znechutenie z politikov,“ podčiarkol.

zdroj: TASR/Jaroslav NovákTASR/Jakub Kotian

Dnes už vieme, že naťahovaná kríza vyvrcholila povalením vlády. Samotný pád vládneho kabinetu vrstvil cez seba také množstvo udalostí a minishistoriek, že obsahovo by vystačil pokojne aj na celovečerný politický triler.

Práve SaS spoločne so stranou Hlas-SD totiž vyzbierali dostatok podpisov na uskutočnenie dôležitého hlasovania o vyslovení nedôvere vláde. To sa malo prvýkrát uskutočniť v utorok 13. decembra. Do poslednej chvíle sa tak polemizovalo, či sa nájde parlamentná sedemdesiatšetka potrebná na povalenie vlády.

Na poslednú chvíľu sa ale hlasovanie s podporou 77 poslancov presunulo na štvrtok. Už vtedy bolo jasné, že ak by sa v tom čase hlasovanie uskutočnilo, zrejme by to neznamenalo pre budúcnosť vládneho kabinetu nič dobré. Poslanci tak mali dva dni na rokovania, ktoré sa preklopili ešte aj na samotný štvrtkový termín. V ten deň totiž OĽANO na tlačovke oznámilo na čele s Igorom Matovičom, že financmajster je ochotný sa vzdať funkcie ministra. Mal len dve podmienky, a to, že za jeho job SaS stiahne návrh ohľadom vyslovenia nedôvery vláde a podporí štátny rozpočet.

Rokovania tak preskočili z oficiálnych politických inštitúcií do súkromného bytu šéfa liberálov Richarda Sulíka. V ňom sa totiž hodiny rokovalo a vystriedalo sa u neho viacero známych tvárí. Politickej porady, na ktorej závisel podľa všetkého osud vlády, sa zúčastnil premiér Eduard Heger, minister životného prostredia Ján Budaj, ale aj viacero Sulíkových poslancov.

Sulíkovci nakoniec informovali o svojom odmietnutí Matovičovej ponuky prostredníctvom tlačovej správy a ešte pár minút pred hlasovaním o 17. hodine sa nevedelo, či k nemu vôbec dôjde. Nakoniec schôdza odštartovala, no po chvíli ju prerušila prestávka a následne aj nečakané rokovanie poslaneckého grémia.

Keď sa navrátili zástupcovia poslaneckých klubov a parlamentu naspäť do pléna, už sa zdalo, že k hlasovaniu napokon konečne dôjde. Vtedy sa klub SaS postavil a na niekoľko minút za hlasného bučania zákonodarcov opustil rokovaciu sálu. Následne sa saskári vrátili a Richard Sulík za rečníckym pultom vyrukoval s historkou, ktorú pozná takmer už celé Slovensko.

Sulík tak informoval o tom, ako Igor Matovič dorazil so svojou podpísanou demisiou do prezidentského paláca, keď si svoj krok na poslednú chvíľu rozmyslel a demisiu vytrhol z ruky zamestnancovi prezidentky. Tento príbeh následne potvrdila aj samotná kancelária prezidentky.

SaS tak nakoniec hlasovala za povalenie vládneho kabinetu. Za bolo 78 poslancov. V súčasnosti sa tak čaká, či sa podarí zrekonštruovať súčasnú vládu v demisii, alebo Slovensko čakajú predčasné voľby.