Rok 2025 patril podľa analytika k najhorším za posledné obdobie. Zániky živností a firiem lámu rekordy, poznáme dôvody

Slovenské podnikateľské prostredie zažilo v roku 2025 jeden z najslabších rokov za posledné obdobie. Dáta o vzniku a zániku firiem a živností ukazujú kombináciu rekordného počtu zrušených spoločností, slabšieho záujmu o podnikanie a pokračujúceho tlaku legislatívnych a konsolidačných opatrení.

Analýzy portálu FinStat hovoria o vývoji, ktorý sa nedá vysvetliť jedným výkyvom. Súčasne sa do debaty o ekonomickom nastavení štátu pridávajú aj hlasy z praxe, ktoré poukazujú na rastúce daňovo-odvodové zaťaženie a konsolidačné balíčky.

Rok 2025 ako jeden z najhorších za šesť rokov

Podľa analytika FinStatu Martina Lindáka bol minulý rok zlomový najmä v negatívnom zmysle. „Rok 2025 môžeme z hľadiska zániku firiem a živností hodnotiť ako jeden z najhorších. Počet zrušených firiem bol najvyšší za posledných šesť rokov,“ uviedol pre SME. Zároveň bolo založených najmenej živností za posledných šesť rokov a opäť ich zaniklo viac, ako vzniklo.

Čísla z firemného segmentu sú výrazné. V roku 2025 vzniklo vyše 24-tisíc spoločností a zaniklo ich 7 708. O rok skôr, v roku 2024, vzniklo 20 576 firiem a zaniklo 5 923. TASR pri rovnakých dátach zdôrazňuje, že rok 2025 patril v tomto ukazovateli k najslabším za posledné roky, pričom trend zánikov sa prejavil naprieč viacerými odvetviami.

Daňové licencie, konsolidácia a „administratívne“ zániky

Za vývojom stojí podľa zverejnených dát viacero faktorov. Jedným z nich je stále pretrvávajúci efekt daňových licencií, ktoré zasahujú firmy s nízkou daňovou povinnosťou. Spoločnosti, ktoré nedosiahnu stanovenú hranicu, musia doplatiť daň vo forme licencie do určitej výšky. Ďalším vysvetlením je konsolidácia, teda zlučovanie, reštrukturalizácia alebo rušenie neaktívnych subjektov.

FinStat zároveň upozorňuje, že pri dlhšom časovom rade treba odlišovať reálne ekonomické zániky od administratívnych výmazov. V novembri 2021 bolo z obchodného registra vymazaných takmer 12-tisíc spoločností pre nesplnenie povinnosti previesť základné imanie zo slovenskej koruny na euro, pričom po sťažnostiach bolo približne 900 subjektov opätovne zapísaných.

Výnimkou je aj 8. apríl 2022, keď sa z registra vymazalo 2 578 spoločností v likvidácii, a v apríli 2022 tak celkovo zaniklo 2 845 spoločností. FinStat dodáva, že po očistení o tieto špecifické dátumy rok 2025 vychádza ako najsilnejší v počte zrušených spoločností za posledných šesť rokov.

Služby rástli, maloobchod padal

Z pohľadu sektorov vznikalo najviac firiem v odvetví služieb. Medziročne sa počet založených spoločností zvýšil o vyše 90 percent na 8 239. Najvýraznejšie rástla oblasť ostatných pomocných obchodných činností, kde vzniklo vyše 6 500 spoločností, kým v roku 2024 ich bolo 2 864. Druhé v poradí bolo stavebníctvo, kde počet vzniknutých firiem mierne klesol z 3 081 na 3 050.

TASR dopĺňa, že medzi aktívnejšie odvetvia patrili aj informačné technológie, kde vzniklo viac ako 2 400 firiem. Naopak, výrazný prepad zaznamenal maloobchod, kde vzniklo len 101 spoločností. V stavebníctve, maloobchode a službách sa zároveň koncentrovali aj zániky firiem.

Živnosti v mínuse a Mihálov signál o verejných financiách

Ešte negatívnejšie vyznieva bilancia živností. V roku 2025 vzniklo vyše 42-tisíc živností, no zaniklo ich viac ako 66-tisíc, čo je podľa dát historicky najvyšší počet. Najviac živností vznikalo v službách, stavebníctve a financiách, no najviac ich zanikalo v službách, stavebníctve a maloobchode.

Údaje zároveň poukazujú na prudký mesačný nárast zánikov v marci, ktorý sa spája s legislatívnymi zmenami a zvýšenou kontrolnou činnosťou voči fiktívnym živnostníkom.

Do tejto atmosféry zapadá aj pohľad daňového poradcu Jozefa Mihála, ktorý upozorňoval na rast výberu daní, ale ešte rýchlejší rast výdavkov štátu. „Do novembra 2025 sa vybralo prostredníctvom daní 18,5 miliardy eur – oproti minuloročným 16,5. To je o 2 miliardy eur viac. No deficit narástol paradoxne z 5,1 miliardy na 6,4 miliardy,“ povedal. „Čiže vlastne vybrali sme o 2 miliardy viac a aj tak sme sa ešte o 1,3 miliardy viac zadlžili,“ doplnil s tým, že ide o špirálu, v ktorej „jeden konsolidačný balíček nasleduje za druhým“.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika