Roman Kovacs z Eco­he­art – mla­dý cha­lan, kto­rý chce doká­zať, že zub­ný­mi kef­ka­mi sa dá pomá­hať

Veronika Horváthová / 4. júna 2016 / Rozhovory

S Rom­čom Kovac­som, super inšpi­ra­tív­nym mla­dým cha­la­nom, kto­rý zalo­žil znač­ku Eco­he­art sme sa poro­prá­va­li o tom ako jeho zub­né kef­ky menia svet, čím sú tie­to kef­ky špe­ciál­ne a tiež ako chce pomôcť čo naj­viac ľuďom. 

Ahoj Rom­čo, hneď na začiat­ku sa spý­tam, pre­čo zub­né kef­ky? 

Ahoj, veľa ľudí sa ma na to pýta a odpo­veď je jed­no­du­chá. Nej­de o kef­ky, ide o myš­lien­ku. Eco­he­art mení oko­lie ku kraj­šie­mu a lep­šie­mu mies­tu na život. Pomá­ha tým, kto­rí to potre­bu­jú a v nepo­sled­nom rade sa sta­rá o tvo­je zdra­vie a kar­mu. :) Zub­ná kef­ka je len výsle­dok toh­to život­né­ho štý­lu. Veď pred­sa doká­že vyčis­tiť tvo­je zuby, oko­lie a keď sa pozrieš do zrkad­la, vidíš seba ako hrdi­nu, kto­rý pomo­hol zme­niť nie­ko­mu život. Mini­mál­ne tým, že pre­stal pou­ží­vať plast a nezne­čis­til tým pro­stre­die.

Píšeš na tvo­jej strán­ke, že tými­to zub­ný­mi kef­ka­mi zme­níš svet. Vysvet­li nám ako!

Môže­me sa na to pozrieť z via­ce­rých strán a aj tak dospe­je­me k jed­né­mu kolo­be­hu.

Začne­me samot­nou kef­kou, tá je z raw bam­bu­so­vé­ho dre­va. To zna­me­ná, že sa dá recyk­lo­vať. Bam­bus sám o sebe je rých­lo ras­tú­ca rast­li­na, teda pokiaľ je vo svo­jom pri­ro­dze­nom pro­stre­dí. Urči­te si to nie­kto­rí pamä­ta­jú z akčných“vojnových” fil­mov :D. Je to trva­lo udr­ža­teľ­ná suro­vi­na. Naša pri­ori­ta je pod­po­ro­vať nezis­ko­vé pro­jek­ty a to tým, že dáva­me 10% zo zis­ku vybra­ným pro­jek­tom. Jed­no­du­cho si vybe­rie­me vhod­ný pro­jekt, dohod­ne­me sa s ním a zbie­ra­me peniaž­ky. Nie­čo ako cro­wd­fun­ding, v kto­rom ľudia dosta­nú za odme­nu zub­nú kef­ku. Samoz­rej­me pop­ri­tom sa sna­žím robiť rôz­ne iné veci, ako sú zbier­ky oble­če­nia, atď.

No a aby som opí­sal ten kolo­beh. Kef­ka je z trva­lo udr­ža­teľ­né­ho a obno­vi­teľ­né­ho zdro­ja, roz­lo­ží sa. Pomô­že skráš­liť oko­lie, zme­niť nie­ko­mu život ale­bo vybu­do­vať nie­čo krás­ne. Na kon­ci dňa ti vyčis­tí zuby a inšpi­ru­je­te ťa k lep­šie­mu živo­tu. Nie je to pek­ný a záro­veň magic­ký kruh?

romco

Byť eco-friend­ly je úpl­ne hot téma, o kto­rej sa stá­le viac roz­prá­va. Mys­líš, že ľudia sú dosta­toč­ne infor­mo­va­ní? 

Ja sa ani neču­du­jem, že je to hot téma, veď sa pozri na tie kli­ma­tic­ké zme­ny :)

Dlho som o tom pre­mýš­lal, ale je to ešte veľ­mi mla­dá téma a ľudia sa potre­bu­jú vzde­lá­vať, aj keď naprí­klad taká COP21 je pek­ný výsle­dok toho, ako sa to dá a ako to bude. Takí Fran­cú­zi, Holan­da­nia, či Aus­trál­ča­nia majú super­ské akti­vi­ty, ale ako by pove­dal náš býva­lý pre­zi­dent, žiaľ­bo­hu, a nie­ke­dy je to aj chva­la­bo­hu, že žiaľ­bo­hu, že to nesta­čí. Na dru­hú stra­nu si mys­lím, že je to otáz­ka času.

Kef­ky sú vyrá­ba­né v Číne, na čo ľudia nie­ke­dy nere­a­gu­jú pozi­tív­ne. Pre­čo teda tá Čína a nie naprí­klad Púchov?

To je prav­da, už som nie­koľ­ko­krát dostal otáz­ku, či v továr­ni pra­cu­jú deti a tak. Musím všet­kých skla­mať, pra­cu­jú tam nor­mál­ni ľudia a mys­lím si, že sa majú v tej fir­me ešte lep­šie ako u nás v kor­po­rá­te. No vrá­tim sa k otáz­ke. Pri­ro­dze­né pro­stre­die pre bam­bus je v Číne. Nazval by som ho tro­šic­ka nemar­ke­tin­go­vo, je to buri­na. Btw, taký­to mat­roš by som aj tak musel dová­žať odtiaľ (zas pou­ži­jem to moje kla­sic­ké ale), ale jeden čas som sa pohrá­val s myš­lien­kou pre­su­nu výro­by na SK, avšak pri­ori­ty sú momen­tál­ne iné.

Si mla­dý cha­lan, začí­naš svoj biz­nis. Si schop­ný si zaro­biť tým­to biz­ni­som sám na seba a svoj život?

Nie je to také jed­no­du­ché, eco­he­art fun­gu­je iba 3 roky. Väč­ši­na peniaž­kov išla do vývo­ja pro­duk­tov, dizaj­nu, ľudí atď. Samoz­rej­me som sa tomu 2 roky veno­val na plno, tak­že žiad­ny side job. Haha a ako si spo­me­nu­la slo­vo SÁM, tak som si spo­me­nul, že väč­šiu vecí vo fir­me robím sám, je to doce­la psy­cho.

Mar­ke­ting, sales, pro­duct deve­lop­ment, a šak vie­me, čo všet­ko tam ešte pat­rí :D

romco2

Veľa mla­dých sa rad­šej roz­hod­ne pre stá­ly job a isto­ty. Čo bolo v tebe, že si sa neroz­ho­dol pre túto ces­tu, ale pre pod­ni­ka­nie?

Naj­viac ma moti­vo­val môj život. Býval som na dedi­ne, moje oko­lie sa stá­le sťa­žo­va­lo na to, aké je to zlé, nič tu nefun­gu­je, vša­de korup­cia atď. Naj­viac som to asi schy­tá­val od môj­ho otca, kto­rý je alko­ho­lik. Bol som mla­dý a stá­le som počú­val tie pri­mi­tív­ne reči, občas tam vle­tel neja­ký ten úder. Utie­kol som do Bra­ti­sla­vy, kde som ako mla­dý harant neve­del, čo so sebou. Môj život bol naozaj úbo­hý, ale vďa­ka môj­mu otco­vi som to pocho­pil. Moti­vo­val ma k tomu, aby som nebol ako on. Nech­cel som byť alko­ho­lik, kto­rý si nevá­ži rodi­nu, kama­rá­tov, svet a dokon­ca ani seba…

Začal som nad sebou pre­mýš­lat a dospel som k tomu, že musím nie­čo pod­nik­núť. Musím nejak zme­niť svet oko­lo seba, chcel som ľudí moti­vo­vať a dávať im radosť do živo­ta. Chcel som, aby na tom nebo­li tak, ako ja. No a potom došiel neja­kým záhad­ným spô­so­bom eco­he­art. Je to vlast­ne môj život­ný prí­beh, len pod iným náz­vom. Je to nie­čo, ako chcem žiť a ako budem žiť. Nie­čo, čo napĺňa rados­ťou a moti­vu­je k lep­šej budúc­nos­ti nie­len mňa, ale všet­kých oko­lo mňa. Mys­líš si, že by som toto vyme­nil za stá­ly job?

Spo­mí­nal si, že máš už sko­ro všet­ky kef­ky vypre­da­né. Aký mar­ke­tin­go­vý trik si pou­žil, aby sa ľudia dozve­de­li o kef­kách?

Tri­ky nepou­ží­vam, nie som žiad­ny kla­már ale­bo báj­kar. Sna­žím sa robiť veci tak, aby boli dob­ré a robím ich úprim­ne. Verím, že to sta­čí na to, aby spo­loč­nosť bola úspeš­ná.

Z pre­da­ja kefiek ide časť na pomoc rôz­nym nezis­kov­kám ale­bo ľuďom, kto­rí to potre­bu­jú. Pod­ľa čoho sa roz­ho­du­ješ na čo pris­pe­ješ? 

Pod­ľa toho, ako sa mi páči? (Smiech) Ale nie, mám tam rôz­ne kri­té­ria ako je reál­ny dopad na oko­lie, či už ide o ľudí, zvie­ra­tá ale­bo pla­né­tu, potom poža­do­va­ná suma, team ľudí a ďal­šie čas­ti. Snáď nemu­sím meno­vať všet­ky. Väč­ši­nou sa sústre­dim na pro­jek­ty v mes­tách, tam sú naj­väč­šie prob­lé­my.

unspecified

Chys­tá­te novú kolek­ciu kefiek. Čím budú tie špe­ci­fic­ké?

Uf, neviem, či sa to dá skrá­tiť. Bude­me pou­ží­vať menej mate­riá­lu na výro­bu. Prej­de­me na tzv. tra­vel pack bale­nia. Viac menej budú slú­žiť na ces­to­va­nie, samoz­rej­me sa dajú recyk­lo­vať a keď je člo­vek tro­šič­ka kre­a­tív­ny, tak ich môže využiť na veľa zau­jí­ma­vých vecí. Ak by som mal kon­krét­ne prejsť k zme­nám na dizaj­ne, tak vlák­na budú krat­šie kvô­li život­nos­ti, hra­ny kef­ky zaob­le­né pre pohodl­nej­šie umý­va­nie, telo ole­jo­va­né prí­rod­ným ole­jom kvô­li kom­for­tnej­šie­mu poci­tu a dlh­šej trvan­li­vos­ti, men­šia hla­va a užšie telo kvô­li dostup­nos­ti k zadným zubom.

Orga­ni­zo­va­li ste rôz­ne akcie v mes­te ale­bo naj­nov­ší cool počin bol keď si vydra­žil posled­nú čier­nu zub­nú kef­ku a jej výťa­žok išiel a pod­po­ru pána Pet­ra. Čo najb­liž­šie chys­táš? Na čo sa máme tešiť?

Som rád, že to s Pet­rom vyšlo a dokon­ca som mohol pod­po­riť aj Duša­na. No a čo chys­tám? Nápa­dov je veľa, uvi­dím, čo “vypus­tím” von. Zatial vo mne boju­je zbier­ka sta­rých kefiek. Veľ­mi rád by som ich vyzbie­ral, dal umel­co­vi, kto­rý by ich pre­me­nil na šper­ky a násled­ne by sa pre­da­li. Celý výťa­žok by išiel na neja­ký zau­jí­ma­vý nezis­ko­vý pro­jekt.

Dru­há mož­nosť je pomôcť dvom spo­mí­na­ným pánom s ich život­mi. Bol by som nesku­toč­ne šťast­ný, keby náj­dem vhod­ných par­tne­rov a doká­že­me im zme­niť živo­ty. Nájsť im job, uby­to­va­nie, dať ich do poriad­ku po psy­chic­kej aj fyzic­kej strán­ke. :)

Nako­niec nám povedz, aký je tvoj sen? Čo by si chcel doká­zať a zažiť?

Mne by sta­či­lo byť šťast­ným :) . Mať čo papať, mať kde bývať a roz­dá­vať ľuďom radosť a lás­ku. Bol by som rád, keby ľudia pre­sta­nú byť extré­mis­ti. Mys­lím tým v ich názo­roch a ich pre­sved­če­ní.

Však to poznáš, jeden je kres­ťan, dru­hý žid, obi­dva­ja sú na seba nahne­va­ní. Ďal­ší je bie­ly, potom čier­ny, žltý a sú na seba nahne­va­ní. Tam­ten je Grék, ten zas Maďar, idú sa biť. Ten­to je bru­tál­ny eko­lóg a ochran­ca prí­ro­dy, ostat­ní sú zlí a mohol by som roz­prá­vať tak­to ďalej a ďalej. Tak­že ľud­ko­via pokiaľ mi chce­te spl­niť sen, sta­čí keď sa bude­te rešpek­to­vať, vypo­ču­je­te si myš­lien­ky dru­hé­ho a bude­te hľa­dať spo­loč­nú ces­tu. Veď pred­sa v kola­bo­rá­cií je tá naj­väč­šia sila!

PS: Samoz­rej­me mám veľa snov a zážit­kov, kto­ré by som chcel, ale naj­sil­nej­ší je ten­to.

Zdroj foto­gra­fií: archív R. Kovac­sa

Pridať komentár (0)