Ruské médiá sú neuveriteľné. O zničení iných krajín sa bavia, ako keby vtipkovali o počasí

Robiť v médiách je „vďačná“ práca. Počúvaš, ako si zapredaný a platený Sorosom, americkou ambasádou. Pritom pozeráš na svoj 20-ročný Opel a trápi ťa, aký veľký škrt cez rozpočet ti spraví jeho ďalšia oprava.

„A tebe kážu, čo musíš písať?“ dostal som túto otázku nejedenkrát. Občas už na to nemám chuť odpovedať, len to by si zas dotyčný vysvetlil po svojom, ako trafil klinec po hlavičke – hoci, aj tak si vysvetlí.

Ironicky a pre mňa až nepochopiteľne mnoho ľudí, ktorí si myslia, že mi tu dokonca v Startitup niekto našepkáva slová, má sklony dôverovať informáciám a správam z Ruska či z ich predĺžených rúk, teda proruských webov.

Teda informácie z krajiny, kde sa ani vojna nemôže nazvať vojnou, kde o život za rôznych okolností prišli až desiatky novinárov a odkiaľ aj v poslednej dobe niekoľko z nich utieklo do zahraničia so svedectvami, ako tam veci fungujú.

zdroj: SITA/AP, Alexei Alexandrov

zdroj: Twitter

Vďaka tomu, že ma táto vojna zastihla v zahraničí, kde ruské stanice nevypli, som si mohol ďalej „užívať“ ich doslova neuveriteľnú až šokujúcu prácu, ktorú roky sledujem a o ktorej treba hovoriť!

Kedy som sa o Ukrajine dozvedel, že je fašistická, a dôkazy o tom

Ruské správy sledujem pravidelne od prelomu rokov 2013/2014. Za môj zvýšený záujem o ne môže práve Ukrajina a udalosti, ktoré sa tam v tomto období diali.

Spomeňme si ich iba v skratke: ukrajinská vláda na čele s proruským prezidentom Viktorom Janukovyčom prerušila asociačné dohody s EÚ, čo v uliciach a námestiach vyvolalo obrovské masové protesty Ukrajincov, ktorí s tým nesúhlasili.

Obrovské protesty napokon viedli k zvrhnutiu proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý ušiel do Ruska. Následne sa objavili záhadní ozbrojení mužíkovia (samozrejme, ruskí vojaci) na Kryme. Ten si Rusko odtrhlo a rozpútali sa boje na východe Ukrajiny, kde ruská strana aktívne posielala zbrane i žoldnierov – vrátane nechválne známych Wagnerovcov.

Opravte ma, ak sa mýlim, ale dovtedy (do roku 2013) som naozaj nikdy nepočul, že by boli Ukrajinci fašisti a týrali tam či dokonca vraždili Rusov.

Osobne som sa aj neskôr s nejedným ukrajinským Rusom stretol a rozprával priamo v Kyjeve, kde žili, no dokonca ani od nich som nič také nepočul a sami nad tým pokrútili hlavami.

zdroj: Startitup. Len pár týždňov pred vojnou sme boli v uliciach Kyjeva, jeden z oslovených bol miestny Rus

Jednoducho, zrazu, keď sa vláda proruského Janukovyča na Ukrajine skončila, začala byť „fašistická a Rusov vraždiaca Ukrajina“ hlavným a neustále opakovaným posolstvom ruských médií, z ktorých sem-tam niečo prevzali aj naše proruské stránky.

Ospravedlňovali tým anexiu Krymu, podobne ako tým teraz ospravedlňujú vojenskú inváziu na Ukrajinu, teda tú „špeciálnu operáciu“, ktorá vlastne prišla „denacifikovať“ krajinu.

Vojnu vraj Rusi vedú proti podporovateľom „gay parády“. Nebola to doteraz „denacifikácia“? (KOMENTÁR)

Na Ukrajine skutočne pôsobí strana s fašistickými myšlienkami Pravý sektor, ktorú ruské a proruské média veľmi radi vyťahujú a prostredníctvom nej poukazujú na fašistickú Ukrajinu. Nepochybne sú za túto stranu nesmierne vďační a vyťahujú ju z rukáva, kedy sa dá.

Povedzme si ale úprimne, že takých „politikov“ s fašistickými názormi nájdeme bez problémov aj u nás (aj v Rusku, niektorí ruskí fašisti taktiež bojovali na Donbase) – čo je zaujímavé, u nás sú títo „politici“ skôr na proruskej strane a na rozdiel Pravého sektoru sa im aj celkom darí.

zdroj: Facebook.com

V ruských správach a článkoch sa z Pravého sektoru dlhodobo robí akýsi ukrajinský mainstream, zrkadlo Ukrajincov, dokonca ju v Rusku prezentovali ako stranu, ktorá mala pred po-majdanskými voľbami tie najvyššie preferencie – samozrejme, šlo o klamstvo. 

To, že v skutočnosti sa táto strana vo voľbách na Ukrajine vždy točí len okolo 2 % hlasov, opakujem 2 %, a aj to s odretými ušami a do istej miery vďaka ruskej agresii, a skoro 3/4 voličov si v tejto polo-prezidentskej republike zvolili na čelo Žida, ktorého predkovia zomreli v koncentračných táboroch, ich ale očividne vôbec nezaujíma.

zdroj: Vinnews.com

Za tie roky som videl desiatky, ak nie stovky „dôkazov“ ruských médií, ktoré sa snažili ukázať na Ukrajincov ako zlých, až krvilačných fašistov.

Stretol som sa naozaj so všetkým možným, od fotografií mŕtvol na ulici, prezentovaných ako zábery z Ukrajiny, ktoré som poznal a rýchlo našiel ako zábery zo Sýrie.

zdroj: Echo24.cz/Examiner.com

Preplnenú márnicu v Slavjansku, ktorá bola v skutočnosti márnicou z Mexika. Použité fotografie z latinskej Ameriky či dokonca z filmov – niekedy si akoby naozaj ani nedali veľmi záležať.

zdroj: Echo24.cz/ Examiner.com

Rôzne podozrivé videá, na ktorých niekedy vlastne ani nebolo nič vidno, či reportáže, ktoré keď prišli iní novinári overiť, tak ani miestni nevedeli nič o tom, čo ruská strana o ich obci s istotou prezentovala vo svojej štátnej televízii.

„Dievčatko (ktoré malo byť zavraždené) neexistuje. Dostali sme príkaz, aby sme tú správu odvysielali,“ priznali sa napokon novinári, ktorí túto správu doslova vyfabrikovali.

Keď porovnám, koľko dôkazov majú teraz za deň Ukrajinci a aké dôkazy dali za tie roky dokopy von Rusi, je to neuveriteľné.

Za tie roky si takýchto ruských informácií, ktoré sa pomerne rýchlo ukázali ako klamstvo a výmysel, pamätám naozaj množstvo. Až vtedy som začal ruské správy brať s veľmi veľkou rezervou a nedôverou – asi ako každý, kto by to všetko sledoval. Dovtedy, priznám sa, som bol aj ja proruský ladený chalan, o čom mám nemalo dôkazov (vrátane odloženého článku v jednom známych proruských časopisov, no čo už).

O niektorých týchto „dôkazoch“, aspoň pre mňa takých najpamätnejších, som písal na jednotlivých blogoch už pred vyše 7 rokmi, vrátil som sa k nim aj minulý rok, kde som im venoval jeden článok tu v Startitup:

Slovensko je zatiahnuté do hybridnej vojny. Mŕtve dievčatko neexistuje, novinári dostali príkaz, aby to odvysielali

Nič z toho, čo sa o Ukrajincoch teraz šíri internetom, teda nie je absolútne žiadnou novinkou a kto to od majdanských protestov pozorne sleduje, vie o tom nafukovaní a domýšľaní svoje.

Dokonca sa teraz po rokoch opäť vyťahujú aj také, už celkom zabudnuté veci, napríklad, že Ukrajinci odoberajú Rusom orgány a predávajú ich – to bola veľmi šírená ruská informácia ešte v roku 2014. Vtedy o tom u nás ako o fakte písal aj konšpiračný a proruský časopis Zem a vek.

Ako dôkaz toho dnes slúži video, ktoré, samozrejme, opäť v skutočnosti nepochádza z Ukrajiny, ale dokonca zo samotného Ruska, a má ísť o covid pacientov petrohradskej nemocnice:

To predsa „nie je vojna“ a vražedné „bandero-husi“

Krátko pred vojnou bolo v ruských médiách vidno zvýšenú aktivitu očierňovania Ukrajincov a relácie ruských televízií boli, jednoducho povedané, čoraz agresívnejšie.

Predstavitelia ruských médií a známi propagandisti Kremľa sa o vojne na Ukrajine, spálení ukrajinskej ústavy spolu s Ukrajincami priamo v Kyjeve, vypálení Ľvova do trávy či zabratia území aj iných štátov, ako napríklad Pobaltia, doslova bavili v televízii celkom bežne, ako keby u nás Janko Tribula zase s úsmevom oznamoval pekné počasie v Tatrách.

Vieš si vôbec niečo také predstaviť u nás či v inej európskej krajine? Ako by sme reagovali, keby sa takto o nás s úsmevom vyjadrovali Maďari, že nás spália spolu s našou ústavou v Bratislave a z Košíc spravia lúku?

O niektorých týchto, z nášho pohľadu šokujúcich, prehláseniach priamo v ruských televíziách krátko pred vojnou sme písali aj my:

Riaditeľ vysielania Russia Today: Ukrajina je naše územie, choďte do riti. Zoberieme vašu ústavu a spálime ju spolu s vami

Stačí sa len dívať a počúvať tie relácie a vedomý človek rýchlo pochopí, že v Rusku sú médiá naozaj úplne niekde inde ako u nás.

Áno, aj u nás už boli viacerí moderátori a novinári kritizovaní, že sú mäkkí, na niekoho stranu neobjetkívni, no tak, ako sa zapájajú a priam dopĺňajú pozvaných respondentov v Rusku, to je naozaj úplne iná liga.

Na nasledujúcej fotografii je samotná šéfredaktorka Russia Today Margarita Simonjanová, ktorá opakovane vyzývala k ruskej invázii.

zdroj: Screenshot z preloženej diskusie na Rossija 1

Keďže popri písaní do médií sa živím aj sprevádzaním v jednotlivých krajinách, úvodné dni vojny ma zastihli v Jordánsku, ktoré na rozdiel od európskych krajín nedalo stopku ruským médiám a staniciam.

Takže po večernom príchode do hotela a zapnutí televízie sa mi rozsvietila ruská štátna televízia a mudrovali tam tie isté osoby, ktoré ešte pred vojnou snívali o vypaľovaní cudzích zemí – bol som zvedavý, čo teraz hovoria na svoj splnený sen.

zdroj: František Kekely

Prvé dni vojny som z ruských staníc skutočne ani nemal dojem, že táto krajina vedie vojnu. Pripomínam, že používať slová „vojna“ či „invázia“ bolo v Rusku hneď zakázané a hrozilo za to až 15 rokov väzenia.

Nanajvýš ukázali záber presunu ruských tankov a nejakú tetušku, ktorá dáva ruskému vojakovi na Ukrajine kyticu, ako jasná správa toho, že ruských vojakov na Ukrajine vítajú.

Stačilo si len prepnúť o kanál vedľa na hociktorú inú zahraničnú stanicu – či už Al Jazeera alebo BBC – a človek videl zrazu úplne iné zábery, horiace a zničené budovy, masy utečencov atď.

Internetom kolovali naozaj hrozné zábery mŕtvol po cestách, vrátane vypálených ruských konvojov, a v okupovaných oblastiach sa zbiehali davy Ukrajincov, ktorí sa neváhali postaviť pred ruské tanky a posielať okupantov domov.

V Rusku však videli v ten večer akurát vojaka s kyticou.

Davy Ukrajincov bránia postupu ruských konvojov, svojim „osloboditeľom“ nadávajú do fašistov (VIDEÁ)

Zaujímavé je sledovať aj podobnosť toho, čo vyťahujú ruské médiá a následne u nás používajú fanúšikovia Putinovho Ruska.

2. či 3. deň vojny venovala ruská štátna televízia značnú časť relácie tomu, kde všade už bombardovali Američania za posledných cca 100 rokov, čím akoby ospravedlňovali svoju inváziu. Použili presne tie isté obrázky, ktoré sa objavovali aj na slovenskom internete:

zdroj: František Kekely

Americké vojenské zásahy – hlavne v Juhoslávii, kde sa vždy spomína len Belehrad a zabúda na iné mestá, ako Srebrenica, Sarajevo, Vukovar… nehovoriac už o tom, že Ukrajina ani z ďaleka nie je prvým vojenským zásahom Ruska – sú úplne bežným, pravidelným komentárom Slovákov, ktorí sa snažia ospravedlniť ruskú inváziu.

Dnes, už po mesiaci bojov, vyzerajú ruské správy a relácie o čosi inak ako v úvode invázie. Viditeľne viac pripúšťajú, že tam prebiehajú boje a čelia odporu. Hrať to ďalej na nejakú operáciu, kde sú vítaní a v podstate bez strát, by bolo asi príliš abnormálne aj pre nich.

zdroj: TASR/AP Photo/Mstyslav Chernov

Občas sa objavia správy či reportáže, ktoré si človek naozaj musí pretočiť či vyhľadať ešte raz, aby vôbec veril vlastným očiam.

Za zmienku stojí napríklad to, ako Ukrajinci trénovali na zničenie Rusov „bandero-husi“ – doslova to takto pomenovali.

Túto nezabudnuteľnú reportáž o vražedných kačkách a husiach, ktorá mi dala výstižnú bodku za sledovaním vojnového ruského spravodajstva pred odchodom na Slovensko, si môžete pozrieť nižšie (Ukrajinci si z nej neskôr začali robiť srandu a natáčať, ako doma verbujú hydinu):