Samota je v súčasnosti ako globálna epidémia, ktorá vážne trápi aj Slovákov

  • Samota zabíja podobne ako obezita či rakovina a vážne trápi aj Slovákov
  • Vo svete vznikajú kreatívne projekty, na liečenie osamelej spoločnosti
zdroj: Unsplash
  • Samota zabíja podobne ako obezita či rakovina a vážne trápi aj Slovákov
  • Vo svete vznikajú kreatívne projekty, na liečenie osamelej spoločnosti

Každý potrebuje byť čas od času sám a ponoriť sa do seba. To čo sa ale deje spoločnosti dnes, sa dá označiť za patologický jav. Samota sa zaradila na zoznam populačných a globálnych chorôb, respektíve trápení ľudstva, podobne ako rakovina či obezita. Pocit osamelosti nie je osobný problém ale kolektívny sociálny vplyv, pričom odborná verejnosť hovorí priam o epidémii osamelosti.

Následky osamelosti môžu byť podceňované. Keďže ide o pomerne nový jav v spoločnosti, málokto si uvedomuje svoj problém, jeho príčinu a účinky na psychiku i telo. Chronická sociálna izolácia má na zdravie rovnako zlý vplyv ako fajčenie 15 cigariet denne. Píše o tom World Economic Forum.

zdroj: Pixabay

Na Slovensku samota zatiaľ najviac postihuje starých ľudí a zistilo sa, že je dokonca príčinou skorších úmrtí. Napokon, „samotku“ dostávajú neposlušní väzni ako najhorší trest.

Brigham Young University v Provo minulý rok zverejnila výsledky dvoch metaanalýz, ktoré ukázali, že samota a sociálna izolácia zvyšuje riziko predčasnej smrti až o 50%. Osamelo sa môže cítiť aj človek, ktorý sa síce nachádza medzi inými ľuďmi, ale chýba mu citový kontakt/bližší vzťah s druhými. Samota a fyzická sociálna izolácia sú síce rozdielne pojmy, no často kráčajú ruka v ruke a obe sa podpisujú na horšom zdravotnom stave. Podľa niektorých štúdií je medzi samotou a Alzheimerovou chorobou súvislosť a taktiež sa podpisuje na nižšej miere prežitia u pacientiek s rakovinou prsníka.

V Japonsku trpí sociálnou izoláciou vyše pol milióna ľudí. Takmer absolútnu samotu si kompenzujú hologramom kreslenej postavičky v akváriu či erotickými robotmi. Demografia Japoncov je zároveň jedna z najviac klesajúcich vo svete.

Vo Veľkej Británii dokonca vzniklo ministerstvo samoty ako prvé na svete. V austrálskom štáte Viktória chcú takéto ministerstvo zriadiť tiež. Lobuje za to poslankyňa Fiona Patten: „Som presvedčená, že musíme osamelosť zobrať ako zodpovednosť vlády.“

zdroj: Pixabay

Naše životy formujú mestá a miesta, kde žijeme

„Spôsob, akým budeme vytvárať a organizovať naše mestá, môže pomôcť alebo brániť sociálnemu kontaktu,“ píše sa v správe Grattan Institute.

Napríklad v preplnenom výťahu zväčša nepadne ani jedno slovo. Oproti tomu na detských ihriskách sa rodičia často začnú zhovárať. Ide o to, že dané prostredie „spôsobuje“ interakciu.

Winston Churchill kedysi vyhlásil, že vytvárame budovy a oni potom tvarujú nás. K nezdravému duševnému prostrediu teda prispievajú aj architekti či developeri neberúc do úvahy potreby verejnosti.

zdroj: Pixabay

Ako vyliečiť osamelú spoločnosť?

Existuje mnoho interaktívnych projektov, ktorých stále pribúda. Napríklad v severských krajinách ako Dánsko, Švédsko či Holandsko ale i inde vo svete, sa praktikuje spoločenská akcia „cycling without age“ (bicyklovanie bez ohľadu na vek). Spočíva to v tom, že mladí ľudia s cargo-bicyklom vyzdvihnú seniorov z domova dôchodcov a vozia ich po meste i parkoch. Počas toho si môžu vymieňať príhody, skúsenosti či riešiť problémy.

Michelle Curnow navrhla premeniť železničné vozne na „komory senzorických skúseností“, ktoré lákajú ľudí k prehliadke vstavaných priestorov, kde počas cestovania počúvajú príbehy iných ľudí.

Mať domáce zvieratko je jeden z najefektívnejších „liekov“ samoty. Ale mnoho ľudí nemá čas starať sa o neho. Zi Ye prišiel s nápadom “Puppy Society” (psíčkarsky spolok), čo je aplikácia, ktorá spája psíka s viacerými majiteľmi. Psíkovia sú umiestnení v zdieľaných priestoroch, kam ich chodia majitelia navštevovať, keď majú čas, pričom sú zároveň spájaní aj s inými ľuďmi.

Denise Chan sa zaoberá uličkami v Melbourne, ktoré boli kedysi typické spoločenským životom. Chan si všimla, že už dlhší čas sú úplne „mŕtve“. Do uličiek opäť navrátila komunitné záhrady, čitateľské kútiky a lavičky, aby prilákali ľudí k spoločne stráveným chvíľkam voľného času, napríklad aj počas obednej prestávky.

zdroj: Pixabay

Fanhui Ding vymyslela koncept študentskej reštaurácie. Nachádza sa na University of Melbourne. Študenti sa podieľajú na pestovaní a farmárčení, pričom produkty svojej práce potom aj konzumujú. Za túto aktivitu dostávajú aj kredity.

Existuje aj úplne iná forma osamelosti, ktorá je následkom straty milovaného človeka. Malak Moussaoui navrhol inštaláciu, na ktorej sa pestujú kvety predtým ako sa položia na hroby. Pozostalí sa namiesto kupovania kytíc, môžu starať o rastlinky v spoločnej záhradke. Okrem terapie pri práci so zemou a prírodou sa tu spájajú ľudia s podobnými problémami a môžu nájsť nové priateľstvá.

Samota tedá má riešenia, ktoré sú dokonca pomerne lacné. Stačí sa jej vzoprieť a hľadať alternatívu.

zdroj: Pixabay

Zdroj: www.weforum.org, www.grattan.edu.au,