Samu­el Ková­čik – Slo­vák, kto­rý učí ľudí v našej kra­ji­ne milo­vať vedu

Martin Bohunický / 12. augusta 2016 / Rozhovory

Jed­not­li­vé vedy ponú­ka­jú toľ­ko zau­jí­ma­vých fak­tov, že keby sa nám podá­va­jú lep­ším spô­so­bom, bol by o ne v spo­loč­nos­ti ove­ľa väč­ší záu­jem. Aj pre­to potre­bu­je­me na Slo­ven­sku ľudí ako je Samu­el, kto­rý sa sna­ží verej­nos­ti vysvet­ľo­vať všet­ky tie­to fas­ci­nu­jú­ce fak­ty pod­stat­ne popu­lár­nej­ším spô­so­bom.

Ahoj Samu­el, pár slov na úvod o tebe? :)

Ahoj(te). Som dokto­rant teore­tic­kej fyzi­ky na bra­ti­slav­skom mat­fy­ze. Okrem toho píšem popu­la­ri­zač­né blo­gy o fyzi­ke, špor­tu­jem, otu­žu­jem sa a rád varím. Čo viac sa ešte hovo­ri­lo na začiat­ku Kole­sa štas­tia? :)

Venu­ješ sa “neko­mu­ta­tív­nej kvan­to­vej mecha­ni­ke”. Čo to v pra­xi zna­me­ná?

V pra­xi to zatiaľ nezna­me­ná nič. Ide o teore­tic­ký kon­cept, kto­rý je súčas­ťou dlho­roč­nej sna­hy fyzi­kov nájsť teóriu, kto­rá by doká­za­la opí­sať všet­ky sily, kto­ré v prí­ro­de pozo­ru­je­me (tzv. Teória všet­ké­ho, aj keď ten názov je tro­chu čud­ný). Kvan­to­vá mecha­ni­ka opi­su­je svet na ato­már­nej šká­le, kde sa dejú pra­zvlášt­ne veci a ani po 100 rokoch jej nero­zu­mie­me doko­na­le. Slo­vo “neko­mu­ta­tív­ny” k nej pri­dá­va ešte jeden nápad – že pries­tor, v kto­rom sa pohy­bu­je­me, je na ešte men­šej ako ato­már­nej úrov­ni roz­ma­za­ný.

Je to podob­né ako keď vidí­me jas­ný a čis­tý obraz na moni­to­re, no s lupou doká­že­me rozo­znať aj jed­not­li­vé pixle. Pre­čo to skú­ma­me? Lebo sa vo fyzi­ke obja­vu­jú rôz­ne názna­ky, že je pries­tor naozaj taký­to zvlášt­ny. A načo to skú­ma­me? Lebo to rie­ši pár z prob­lé­mov, na kto­rých je fyzi­ka momen­tál­ne zasek­nu­tá. Naprí­klad teória strún tie­to pre­káž­ky obchá­dza a vra­cia sa k nim z dru­hej stra­ny, tak­že sa stret­ne­me na pol ces­ty. Uff, tro­chu som sa roz­reč­nil asi.

Aký prí­beh sa skrý­va za tvo­jou ces­tou k tej­to oblas­ti? Kedy si sa roz­ho­dol, že sa začneš veno­vať ves­mí­ru a vede?

Ťaž­ko zapic­hnúť prst do kon­krét­ne­ho oka­mi­hu. Naj­star­šia kniž­ka, na kto­rú si spo­mí­nam (ešte v škôl­ke), bol atlas ves­mí­ru, ale­bo dačo také. Fas­ci­no­va­lo ma na nej, že exis­tu­jú aj úpl­ne iné sve­ty, ako ten náš – naprí­klad Mars. Tati­no mi počas základ­ky uka­zo­val neja­ké zau­jí­ma­vos­ti z geoemt­rie, tak­že sa u mňa nikdy nevy­vi­nul odpor k mate­ma­ti­ke ale­bo fyzi­ke, no aj napriek tomu mi počas stred­nej veľ­mi nešli.

K fyzi­ke ma potom sme­ro­va­li kni­hy, naprí­klad o čier­nych die­rach (vďa­ka Jan­ka!), či Feyn­ma­no­va bio­gra­fia, kto­rá ma pre­sved­či­la, že fyzi­ci sú nor­mál­ni ľudia. Naj­väč­šiu záslu­hu má ale asi kni­ha, kto­rej som tak­mer nero­zu­mel, bola o kvan­to­vej fyzi­ke. Z nej som sa dozve­del, že náš svet vyze­rá úpl­ne inak, než sa nám javí bež­ne a to ma fas­ci­nu­je dodnes.

fotka

Mimo ško­ly si si popu­la­ri­tu zís­kal naj­mä svo­ji­mi blog­mi, kde sa sna­žíš vysvet­liť aj nám, smr­teľ­ní­kom, ako nie­kto­ré javy vo ves­mí­re fun­gu­jú. Pre­čo si sa roz­ho­dol písať na túto tému?

Dôvo­dy sú dva. Prvý je pomer­ne jed­no­du­chý – ľudia sa ma čas­to pýta­li na fyzi­ku a ja som im rád odpo­ve­dal. Občas o ele­men­tár­nych čas­ti­ciach, nie­ke­dy o teórií rela­ti­vi­ty či čier­nych die­rach. A nie­ke­dy sa ani nepý­ta­li a ja som im roz­prá­val aj tak, lebo som nara­zil na nie­čo zau­jí­ma­vé a všet­ci o tom musia počuť. Naprí­klad, že exis­tu­je nie­čo ako kre­ve­ta, čo loví pomo­cou tla­ko­vých vĺn, pri kto­rých vo vode vzni­ká plaz­ma a drob­né zábles­ky svet­la. Volá sa to sono­lu­mi­nis­cen­cia, super, nie? Vo sve­te oko­lo nás je straš­ne veľa zau­jí­ma­vých vecí, bola by veľ­ká ško­da sa baviť len o topán­kach a podob­ne.

Dru­hý dôvod súvi­sí s otáz­kou “čo má daňo­vý poplat­ník z teore­tic­kej fyzi­ky”? Čas­tá odpo­veď je ató­mo­vá bom­ba (ale­bo ener­gie), teda, že z nej občas vzí­du apli­ká­cie, kto­ré doká­žu vo veľ­kom zme­niť svet.

Záro­veň je pozná­va­nie sve­ta oko­lo nás pov­zná­ša­jú­ce a robí z nás lep­ších ľudí. Keď si uve­do­mí­me, že žije­me na malej mod­rej bod­ke plá­va­jú­cej ves­mí­rom, rôz­ne prob­lé­my sa zra­zu javia tak malé a zby­toč­né. Je zvlášt­ny pocit skú­siť sa na nie­ko­ho pozrieť ako na tak­mer doko­na­lý mega­kom­plex ató­mov, kto­rý je nepred­sta­vi­teľ­ne sofis­ti­ko­va­ný a nevzni­kol náhod­ne, ale vied­li k nemu mili­ó­ny rokov postup­nej evo­lú­cie. Zra­zu je ti jed­no, že si zle uče­sa­ný. Straš­ne pek­ne ten­to uhol pohľa­du opí­sal blog na WaitButWhy.com, pre­čí­taj­te si.

Trú­faš si na to, stať sa akým­si slo­ven­ským “Car­lom Saga­nom” a spo­pu­la­ri­zo­vať vedu na Slo­ven­sku?

Ako sa to vez­me. Momen­tál­ne fun­gu­jem tak, že keď mám čas a nápad, tak napí­šem blog. A ak ma nie­kto pozve spra­viť pred­náš­ku, tak na to pri­kýv­nem, aj keď je to zväč­ša čis­to na úkor vol­né­ho času a toho nie je naz­vyš. Na dru­hej stra­ne vní­mam, že je o popu­la­ri­zá­ciu vedy riad­ny záu­jem. Keď som začí­nal písať blo­gy, tak som sa bál, že sa nedos­ta­nú mimo okru­hu mojich pria­te­ľov, dúfal som v takých 200 pre­čí­ta­ní. Hneď prvý ich mal cez 10000, dlho­do­bý prie­mer je nie­čo medzi 4 až 5 tisíc­ka­mi.

Vďa­ka nim som dostal mož­nosť roz­prá­vať o fyzi­ke na TEDxe, v Národ­nom múzeu či v tele­ví­zii a rádiu. Nie­čo také som po roku blo­go­va­nia neča­kal. Plá­nu­jem pokra­čo­vať a uvi­dí­me kam sa to poda­rí posu­núť.

0d9f08e7-4b7e-4533-b659-5decf6506cdb

Ves­mír a veda ponú­ka­jú nie­koľ­ko neuve­ri­teľ­ných fak­tov, napriek tomu si stá­le zďa­le­ka nezís­ka­va­jú takú pozor­nosť, akú by si zaslú­ži­li. Čím to je?

Toto bude asi podob­né ako s hud­bou. Asi sa zhod­ne­me, že kla­sic­ká hud­ba je hod­not­nej­šia, ako nie­čo od Brit­ney Spe­ars, no aj tak dá veľa ľudí pred­nosť tej dru­hej meno­va­nej. Pre­čo? Asi pre­to, že vychut­nať si kla­sic­kú hud­bu je nároč­nej­šie. Samoz­rej­me, že to nepla­tí len pre hud­bu – čas­to dáme pred­nosť bra­ko­vej kni­he pred kva­lit­nou lite­ra­tú­rou, pozrie­me si tel­ku namies­to náv­šte­vy múzea a podob­ne. Jas­né, nie­ke­dy to je v poriad­ku, člo­vek potre­bu­je úpl­ne vypnúť. Ale ino­ke­dy nás táto psy­chic­ká leni­vosť obe­rá o pek­né zážit­ky.

Nie aj ťaž­ko­pád­nym spô­so­bom, akým sa na nie­kto­rých stred­ných a vyso­kých ško­lách vyuču­je fyzi­ka?

Mys­lím si, že prob­lém nie je iba s fyzi­kou. Ak by som dostal na výber, či chcem jed­no pojazd­né auto, ale­bo desať vra­kov, tak je pre mňa výber jas­ný. Nechá­pem pre­čo je to v ško­le naopak — učí sa toho straš­ne veľa a všet­ko iba veľ­mi povr­ch­ne. Na túto povr­ch­nosť doplá­ca­jú naj­mä prí­ro­do­ved­né pred­me­ty. Úlo­hou vedy je poro­zu­mieť sve­tu oko­lo nás a na toto poro­zu­me­nie už po bif­ľo­va­ní lexi­kó­nov nezos­ta­ne čas. Ľudia odra­po­cú spa­mä­ti Archi­me­dov zákon, ale už jed­no­du­chý prí­klad ich zmä­tie. Ak máme úpl­ne plný pohár vody s koc­kou ľadu, čo sa sta­ne s hla­di­nou po jej roz­to­pe­ní?

Keď sa veda obe­rie o poro­zu­me­nie a radosť z neho, tak samoz­rej­me zostá­va už len nuda. Ak by to bolo na mne, tak by som výraz­ne ose­kal osno­vy všet­kých pred­me­tov, nech tým dôle­ži­tým veciam ľudia roz­ume­jú naozaj poriad­ne. A hlav­ne nech žia­ci pocho­pia, čo to zna­me­ná nie­čo­mu poriad­ne roz­umieť, byť kri­tic­ký voči svoj­mu poro­zu­me­niu, dis­ku­to­vať a roz­li­šo­vať fak­ty od doj­mov. Toto nám veľ­mi chý­ba.

4d8adaef-ef76-42d0-948c-336aa9545b63

Čo teda môže­me uro­biť pre to, aby sa mla­dí ľudia na stred­ných ško­lách dosta­li k vede a túži­li byť jej súčas­ťou, aby sme vycho­va­li ďal­šie talen­ty, kto­ré budú môcť vyko­ná­vať veľ­ké obja­vy?

Za prvé, to čo bolo prá­ve pove­da­né – začať na ško­lách učiť žia­kov roz­umieť veciam. Za dru­hé, tre­ba vytvo­riť pries­tor na zlep­šo­va­nie sa mimo ško­ly. Veľa ľudí v mojom oko­lí spo­lu­or­ga­ni­zu­je rôz­ne tur­na­je, koreš­pon­denč­né súťa­že, let­né ško­ly a podob­ne – naprí­klad Troj­sten, FKS a ďal­ší.

Okrem také­ho­to vzde­lá­va­nia tre­ba žia­kom uka­zo­vať, že byť ved­com nie je nič nere­ál­ne a netre­ba sa toho báť. Z rôz­nych fil­mov a kníh môže mať člo­vek pocit, že je to nie­čo pre nad­ľu­dí, ale nie je to tak. Ide len o dlho­do­bé vzde­lá­va­nie a sebaz­do­ko­na­lo­va­nie a na to tre­ba mať poriad­ny zápal. A prá­ve ten tre­ba v žia­koch živiť a pod­po­ro­vať.

Je to pár týž­dňov, čo potvr­di­li exis­ten­ciu gra­vi­tač­ných vĺn. Čo môže ten­to objav zna­me­nať pre svet?

Nie­čo zau­jí­ma­vé sme sa dozve­de­li o ves­mí­re. Je to prvý dôkaz, že gra­vi­tač­ná defor­má­cia časop­ries­to­ru sa môže odtr­hnúť od zdro­ja a voľ­ne letieť ves­mí­rom. Záro­veň je to prvý­krát, čo sme nepria­mo zazne­me­na­li zráž­ku dvoch čier­nych dier – prá­ve ona bolo zdro­jom zachy­te­ných vĺn. Otvo­ri­lo sa nám nové okno do koz­mu, pomo­cou gra­vi­tač­ných vĺn doká­že­me pozo­ro­vať extrém­ne zau­jí­ma­vé javy. Teraz sa bude usi­lov­ne pra­co­vať na cit­li­vos­ti detek­to­rov a uvi­dí­me, kam nás to pus­tí.

V komu­ni­te sa šep­ká, že už sa poda­ri­lo zachy­tiť ďal­šie gra­vi­tač­né vlny, čosko­ro to asi bude bež­ná vec. Zachy­ti­teľ­né gra­vi­tač­né vlny vzni­ka­jú len za veľ­mi dras­tic­kých pod­mie­nok, a tak je veľ­mi neprav­de­po­dob­né, že by sme si doká­za­li vyro­biť vlast­né ešte v tom­to sto­ro­čí.

Screen Shot 2016-04-12 at 08.12.30

Máš neja­ký osob­ný cieľ vo svo­jom fachu? Čo by si chcel ty sám doká­zať v prie­be­hu najbližších..povedzme 30 rokov?

Veda už viac ako na indi­vi­du­ál­nej báze fun­gu­je na úrov­ní tímov či celých komu­nít. Tá, v kto­rej sa sna­žím fun­go­vať, skú­ma a hľa­dá naj­zá­klad­nej­šie fyzi­kál­ne záko­ny a prin­cí­py fun­go­va­nia ves­mí­ru. Ide z veľ­kej čas­ti o tápa­nie v tme, aj keď exis­tu­jú rôz­ne veľ­mi zau­jí­ma­vé názna­ky. Ak by sa hocik­to­rý z nich potvr­dil, bolo by to veľ­mi zau­jí­ma­vé. Jed­na z otá­zok, na kto­rých zatiaľ len okra­jo­vo spo­lu­pra­cu­jem a na kto­rú by sme do 30 rokov moh­li poznať odpo­veď je: Môže sa pries­tor skla­dať z nie­čo­ho, podob­ne ako sa skla­dá hmo­ta z ató­mov? Ak áno, tak čo sú tie sta­veb­né blo­ky? Dá sa pries­tor rozo­brať? Nájsť odpo­veď na tie­to otáz­ky je veľ­ká výzva.

Aké tri kni­hy by si odpo­ru­čil ľuďom, kto­rých zau­jí­ma veda ako hob­by, no desia ich zlo­ži­té teórie? :)

Asi prek­va­pí, že len malá časť mojej kniž­ni­ce sú popu­lár­no-vedec­ké kni­hy. Keď čítam cez deň odbor­né člán­ky a učeb­ni­ce, večer chcem nie­čo oddy­cho­vé. Ale tak tri odpo­ru­čím. Prvou je Sobec­ký gén od Richar­da Dawkin­sa, straš­ne veľa som sa z nej naučil o živej prí­ro­de. Z fyzi­ky ma posled­nú dobu nadch­la Ľah­kosť bytia od Fran­ka Wilc­ze­ka, je skve­le napí­sa­ná, úpl­ne som sa do nej zažral. Tre­tia by bola asi nie­čo od Richar­da Feyn­ma­na, naprí­klad jeho živo­to­pis­ná To snáď nemys­lí­te váž­ne pán Feyn­man.

Pridať komentár (0)