Samuel Kováčik – Slovák, ktorý učí ľudí v našej krajine milovať vedu

  • Jednotlivé vedy ponúkajú toľko zaujímavých faktov, že keby sa nám podávajú lepším spôsobom, bol by o ne v spoločnosti oveľa väčší záujem. Aj preto potrebujeme na Slovensku ľudí ako je Samuel, ktorý sa snaží verejnosti vysvetľovať všetky tieto fascinujúce fakty podstatne populárnejším spôsobom.
collage sk
  • Jednotlivé vedy ponúkajú toľko zaujímavých faktov, že keby sa nám podávajú lepším spôsobom, bol by o ne v spoločnosti oveľa väčší záujem. Aj preto potrebujeme na Slovensku ľudí ako je Samuel, ktorý sa snaží verejnosti vysvetľovať všetky tieto fascinujúce fakty podstatne populárnejším spôsobom.

Ahoj Samuel, pár slov na úvod o tebe? :)

Ahoj(te). Som doktorant teoretickej fyziky na bratislavskom matfyze. Okrem toho píšem popularizačné blogy o fyzike, športujem, otužujem sa a rád varím. Čo viac sa ešte hovorilo na začiatku Kolesa štastia? :)

 

Venuješ sa “nekomutatívnej kvantovej mechanike”. Čo to v praxi znamená?

V praxi to zatiaľ neznamená nič. Ide o teoretický koncept, ktorý je súčasťou dlhoročnej snahy fyzikov nájsť teóriu, ktorá by dokázala opísať všetky sily, ktoré v prírode pozorujeme (tzv. Teória všetkého, aj keď ten názov je trochu čudný). Kvantová mechanika opisuje svet na atomárnej škále, kde sa dejú prazvláštne veci a ani po 100 rokoch jej nerozumieme dokonale. Slovo “nekomutatívny” k nej pridáva ešte jeden nápad – že priestor, v ktorom sa pohybujeme, je na ešte menšej ako atomárnej úrovni rozmazaný.

Je to podobné ako keď vidíme jasný a čistý obraz na monitore, no s lupou dokážeme rozoznať aj jednotlivé pixle. Prečo to skúmame? Lebo sa vo fyzike objavujú rôzne náznaky, že je priestor naozaj takýto zvláštny. A načo to skúmame? Lebo to rieši pár z problémov, na ktorých je fyzika momentálne zaseknutá. Napríklad teória strún tieto prekážky obchádza a vracia sa k nim z druhej strany, takže sa stretneme na pol cesty. Uff, trochu som sa rozrečnil asi.

 

Aký príbeh sa skrýva za tvojou cestou k tejto oblasti? Kedy si sa rozhodol, že sa začneš venovať vesmíru a vede?

Ťažko zapichnúť prst do konkrétneho okamihu. Najstaršia knižka, na ktorú si spomínam (ešte v škôlke), bol atlas vesmíru, alebo dačo také. Fascinovalo ma na nej, že existujú aj úplne iné svety, ako ten náš – napríklad Mars. Tatino mi počas základky ukazoval nejaké zaujímavosti z geoemtrie, takže sa u mňa nikdy nevyvinul odpor k matematike alebo fyzike, no aj napriek tomu mi počas strednej veľmi nešli.

K fyzike ma potom smerovali knihy, napríklad o čiernych dierach (vďaka Janka!), či Feynmanova biografia, ktorá ma presvedčila, že fyzici sú normálni ľudia. Najväčšiu zásluhu má ale asi kniha, ktorej som takmer nerozumel, bola o kvantovej fyzike. Z nej som sa dozvedel, že náš svet vyzerá úplne inak, než sa nám javí bežne a to ma fascinuje dodnes.

fotka

Mimo školy si si popularitu získal najmä svojimi blogmi, kde sa snažíš vysvetliť aj nám, smrteľníkom, ako niektoré javy vo vesmíre fungujú. Prečo si sa rozhodol písať na túto tému?

Dôvody sú dva. Prvý je pomerne jednoduchý – ľudia sa ma často pýtali na fyziku a ja som im rád odpovedal. Občas o elementárnych časticiach, niekedy o teórií relativity či čiernych dierach. A niekedy sa ani nepýtali a ja som im rozprával aj tak, lebo som narazil na niečo zaujímavé a všetci o tom musia počuť. Napríklad, že existuje niečo ako kreveta, čo loví pomocou tlakových vĺn, pri ktorých vo vode vzniká plazma a drobné záblesky svetla. Volá sa to sonoluminiscencia, super, nie? Vo svete okolo nás je strašne veľa zaujímavých vecí, bola by veľká škoda sa baviť len o topánkach a podobne.

Druhý dôvod súvisí s otázkou “čo má daňový poplatník z teoretickej fyziky”? Častá odpoveď je atómová bomba (alebo energie), teda, že z nej občas vzídu aplikácie, ktoré  dokážu vo veľkom zmeniť svet.

Zároveň je poznávanie sveta okolo nás povznášajúce a robí z nás lepších ľudí. Keď si uvedomíme, že žijeme na malej modrej bodke plávajúcej vesmírom, rôzne problémy sa zrazu javia tak malé a zbytočné. Je zvláštny pocit skúsiť sa na niekoho pozrieť ako na takmer dokonalý megakomplex atómov, ktorý je nepredstaviteľne sofistikovaný a nevznikol náhodne, ale viedli k nemu milióny rokov postupnej evolúcie. Zrazu je ti jedno, že si zle učesaný. Strašne pekne tento uhol pohľadu opísal blog na WaitButWhy.com, prečítajte si.

 

Trúfaš si na to, stať sa akýmsi slovenským “Carlom Saganom” a spopularizovať vedu na Slovensku?

Ako sa to vezme. Momentálne fungujem tak, že keď mám čas a nápad, tak napíšem blog. A ak ma niekto pozve spraviť prednášku, tak na to prikývnem, aj keď je to zväčša čisto na úkor volného času a toho nie je nazvyš. Na druhej strane vnímam, že je o popularizáciu vedy riadny záujem. Keď som začínal písať blogy, tak som sa bál, že sa nedostanú mimo okruhu mojich priateľov, dúfal som v takých 200 prečítaní. Hneď prvý ich mal cez 10000, dlhodobý priemer je niečo medzi 4 až 5 tisíckami.

Vďaka nim som dostal možnosť rozprávať o fyzike na TEDxe, v Národnom múzeu či v televízii a rádiu. Niečo také som po roku blogovania nečakal. Plánujem pokračovať a uvidíme kam sa to podarí posunúť.

0d9f08e7-4b7e-4533-b659-5decf6506cdb

Vesmír a veda ponúkajú niekoľko neuveriteľných faktov, napriek tomu si stále zďaleka nezískavajú takú pozornosť, akú by si zaslúžili. Čím to je?

Toto bude asi podobné ako s hudbou. Asi sa zhodneme, že klasická hudba je hodnotnejšia, ako niečo od Britney Spears, no aj tak dá veľa ľudí prednosť tej druhej menovanej. Prečo? Asi preto, že vychutnať si klasickú hudbu je náročnejšie. Samozrejme, že to neplatí len pre hudbu – často dáme prednosť brakovej knihe pred kvalitnou literatúrou, pozrieme si telku namiesto návštevy múzea a podobne. Jasné, niekedy to je v poriadku, človek potrebuje úplne vypnúť. Ale inokedy nás táto psychická lenivosť oberá o pekné zážitky.

 

Nie aj ťažkopádnym spôsobom, akým sa na niektorých stredných a vysokých školách vyučuje fyzika?

Myslím si, že problém nie je iba s fyzikou. Ak by som dostal na výber, či chcem jedno pojazdné auto, alebo desať vrakov, tak je pre mňa výber jasný. Nechápem prečo je to v škole naopak – učí sa toho strašne veľa a všetko iba veľmi povrchne. Na túto povrchnosť doplácajú najmä prírodovedné predmety. Úlohou vedy je porozumieť svetu okolo nás a na toto porozumenie už po bifľovaní lexikónov nezostane čas. Ľudia odrapocú spamäti Archimedov zákon, ale už jednoduchý príklad ich zmätie. Ak máme úplne plný pohár vody s kockou ľadu, čo sa stane s hladinou po jej roztopení?

Keď sa veda oberie o porozumenie a radosť z neho, tak samozrejme zostáva už len nuda. Ak by to bolo na mne, tak by som výrazne osekal osnovy všetkých predmetov, nech tým dôležitým veciam ľudia rozumejú naozaj poriadne. A hlavne nech žiaci pochopia, čo to znamená niečomu poriadne rozumieť, byť kritický voči svojmu porozumeniu, diskutovať a rozlišovať fakty od dojmov. Toto nám veľmi chýba.

4d8adaef-ef76-42d0-948c-336aa9545b63

Čo teda môžeme urobiť pre to, aby sa mladí ľudia na stredných školách dostali k vede a túžili byť jej súčasťou, aby sme vychovali ďalšie talenty, ktoré budú môcť vykonávať veľké objavy?

Za prvé, to čo bolo práve povedané – začať na školách učiť žiakov rozumieť veciam. Za druhé, treba vytvoriť priestor na zlepšovanie sa mimo školy. Veľa ľudí v mojom okolí spoluorganizuje rôzne turnaje, korešpondenčné súťaže, letné školy a podobne – napríklad Trojsten, FKS a ďalší.

Okrem takéhoto vzdelávania treba žiakom ukazovať, že byť vedcom nie je nič nereálne a netreba sa toho báť. Z rôznych filmov a kníh môže mať človek pocit, že je to niečo pre nadľudí, ale nie je to tak. Ide len o dlhodobé vzdelávanie a sebazdokonalovanie a na to treba mať poriadny zápal. A práve ten treba v žiakoch živiť a podporovať.

 

Je to pár týždňov, čo potvrdili existenciu gravitačných vĺn. Čo môže tento objav znamenať pre svet?

Niečo zaujímavé sme sa dozvedeli o vesmíre. Je to prvý dôkaz, že gravitačná deformácia časopriestoru sa môže odtrhnúť od zdroja a voľne letieť vesmírom. Zároveň je to prvýkrát, čo sme nepriamo zaznemenali zrážku dvoch čiernych dier – práve ona bolo zdrojom zachytených vĺn. Otvorilo sa nám nové okno do kozmu, pomocou gravitačných vĺn dokážeme pozorovať extrémne zaujímavé javy. Teraz sa bude usilovne pracovať na citlivosti detektorov a uvidíme, kam nás to pustí.

V komunite sa šepká, že už sa podarilo zachytiť ďalšie gravitačné vlny, čoskoro to asi bude bežná vec. Zachytiteľné gravitačné vlny vznikajú len za veľmi drastických podmienok, a tak je veľmi nepravdepodobné, že by sme si dokázali vyrobiť vlastné ešte v tomto storočí.

Screen Shot 2016-04-12 at 08.12.30

Máš nejaký osobný cieľ vo svojom fachu? Čo by si chcel ty sám dokázať v priebehu najbližších..povedzme 30 rokov?

Veda už viac ako na individuálnej báze funguje na úrovní tímov či celých komunít. Tá, v ktorej sa snažím fungovať, skúma a hľadá najzákladnejšie fyzikálne zákony a princípy fungovania vesmíru. Ide z veľkej časti o tápanie v tme, aj keď existujú rôzne veľmi zaujímavé náznaky. Ak by sa hociktorý z nich potvrdil, bolo by to veľmi zaujímavé. Jedna z otázok, na ktorých zatiaľ len okrajovo spolupracujem a na ktorú by sme do 30 rokov mohli poznať odpoveď je: Môže sa priestor skladať z niečoho, podobne ako sa skladá hmota z atómov? Ak áno, tak čo sú tie stavebné bloky? Dá sa priestor rozobrať? Nájsť odpoveď na tieto otázky je veľká výzva.

 

Aké tri knihy by si odporučil ľuďom, ktorých zaujíma veda ako hobby, no desia ich zložité teórie? :)

Asi prekvapí, že len malá časť mojej knižnice sú populárno-vedecké knihy. Keď čítam cez deň odborné články a učebnice, večer chcem niečo oddychové. Ale tak tri odporučím. Prvou je Sobecký gén od Richarda Dawkinsa, strašne veľa som sa z nej naučil o živej prírode. Z fyziky ma poslednú dobu nadchla Ľahkosť bytia od Franka Wilczeka, je skvele napísaná, úplne som sa do nej zažral. Tretia by bola asi niečo od Richarda Feynmana, napríklad jeho životopisná To snáď nemyslíte vážne pán Feynman.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech