Si pres­ne to, čo čítaš

Dárius Polák / 7. júla 2016 / Lifehacking

Štú­dia pub­li­ko­va­ná v Inter­na­ti­onal Jour­nal of Busi­ness Admi­ni­stra­ti­on zis­ti­la, že to, čo mla­dí ľudia číta­jú, pria­mo ovplyv­ňu­je úro­veň ich písa­né­ho slo­va.

Štu­den­ti, kto­rí číta­jú aka­de­mic­ké žur­ná­le, lite­rár­nu fik­ciu ale­bo vše­obec­ne vec­nú lite­ra­tú­ru, doká­žu písať kom­plex­nej­šie a zau­jí­ma­vej­šie vety ako tí, kto­rí číta­jú fik­ciu (fan­ta­sy, sci-fi) či obsah na weboch ako je Red­dit ale­bo Tum­blr. Naj­vyš­šie skó­re dosiah­li tí, čo číta­li aka­de­mic­ké žur­ná­ly, naj­niž­šie prá­ve tí, kto­rí číta­jú iba con­tent na webe.

1

foto: blogspot.com

Hlbo­ké a plyt­ké číta­nie

Hlbo­ké číta­nie je defi­no­va­né ako poma­lé, pohl­cu­jú­ce, boha­té v zmys­lo­vých detai­loch, emo­ci­onál­ne a morál­ne kom­plex­né. Je ďal­ším kľú­čo­vým fak­to­rom. Na dru­hej stra­ne je plyt­ké číta­nie, čo pred­sta­vu­je iba pre­čí­ta­nie a pria­me pocho­pe­nie slov jed­no­du­ché­ho tex­tu. Hlbo­ké číta­nie je cha­rak­te­ri­zo­va­né tex­tom boha­tým na detai­ly, naráž­ka­mi ale­bo meta­fo­ra­mi a akti­vu­je oblas­ti moz­gu, kto­ré sa sprá­va­jú, ako­by člo­vek situ­áciu písa­nú v kni­he pria­mo pre­ží­val. Toto číta­nie je skve­lé cvi­če­nie pre mozog a zvy­šu­je empa­tiu, pre­to­že núti člo­ve­ka uva­žo­vať, ana­ly­zo­vať a vyjad­riť svoj vlast­ný názor.

Plyt­ké číta­nie pred­sta­vu­je väč­ši­nu člán­kov na onli­ne blo­goch, bul­vár­nych ale­bo zábav­ných strán­kach, kto­ré sa spo­lie­ha­jú na cool click­bait náz­vy. Tomu­to typu číta­nia chý­ba úprim­ný sub­jek­tív­ny pohľad zo stra­ny auto­ra, pre­to­že ku člán­ku nemá nija­ký vzťah. Je to text, na kto­rý zabud­neš za pol dňa.

titulna

foto: virgogirlmedia.com

Hlbo­ké číta­nie akti­vu­je moz­go­vé cen­trá pre reč, zrak a sluch — teda všet­ky, kto­ré nám spo­lu umož­ňu­jú hovo­riť, čítať a písať. Číta­nie a písa­nie využí­va­jú Bro­co­vo cen­trum, oblasť moz­go­vej kôry obsa­hu­jú­cu noto­ric­ké cen­trum reči, umož­ňu­jú­ce vní­mať ryt­mus a syn­tax, ďalej Wer­nic­ké­ho sen­zo­ric­ké cen­trum reči, kto­ré ovplyv­ňu­je vní­ma­nie slov a ich význam a angu­lár­ny gyrus — cen­trá­lu pre vní­ma­nie a pou­ží­va­nie jazy­ka. Tie­to oblas­ti sú navzá­jom pre­po­je­né, vďa­ka čomu čita­teľ doká­že pre­zí­vať toto kom­plex­né číta­nie.

Sú dva spô­so­by, ako využiť hlbo­ké číta­nie pre zlep­še­nie písa­nia: Číta­nie bás­ni a lite­rár­nej fik­cie. Štú­dia zis­ti­la, že čita­te­ľom pri číta­ní svo­jich obľú­be­ných bás­ní mozog sti­mu­lu­je viac oblasť týka­jú­cu sa pamä­te, ako oblasť pre číta­nie, čo indi­ku­je, že číta­nie bás­ni vyvo­lá­va spo­mien­ky so sil­ný­mi emó­cia­mi — a prá­ve sil­né emó­cie sú dob­ré pre kre­a­tív­ne písa­nie.

3

foto: outsideonline.com

Dob­rý spi­so­va­teľ má sil­nú empa­tiu, kto­rá mu umož­ňu­je vytvo­riť viac­vrstvo­vé cha­rak­te­ry osôb a situ­ácií. V štú­dii dosiah­li ľudia, kto­rí číta­li fik­ciu lep­šie výsled­ky v tes­toch afek­tív­nej teórie mys­le (schop­nosť byť empa­tic­ký) a tes­toch kog­ni­tív­nej teórie (pocho­pe­nie spô­so­bu mys­le­nia a kona­nia iných ľudí) v porov­na­ní s ľuď­mi, kto­rí číta­jú vec­nú lite­ra­tú­ru ale­bo popu­lár­nu fik­ciu. Iný­mi slo­va­mi — lite­rár­na fik­cia pro­vo­ku­je mys­le­nie, uva­žo­va­nie, roz­pí­na­vosť a integ­rá­ciu.

Pokiaľ si chceš zlep­šiť svo­je kre­a­tív­ne písa­nie, skús čítať viac kom­plex­nej­šie člán­ky. Tvo­ja myseľ sa ti poďa­ku­je.

4

foto: framepool.com

zdroj: qz.com, zdroj titul­nej fot­ky: hipsterwithboots.com

Pridať komentár (0)