Šikovná Slovenka šije unikátne šaty s folklórnymi výšivkami, predávajú sa v Ázii či Kanade (ROZHOVOR)

  • Ako 6-ročná ušila šaty pre sestru, v 11 sukňu a v 15 si vyrobila vlastné šaty, keď mala ísť za družičku
  • Výtvory Jaroslavy Würll Kocanovej dnes obdivujú desaťtisíce ľudí na sociálnych sieťach a záujem o ne majú po celom svete
  • „Každý jeden model je originál, každý sa strihá ručne... Pri ručnom vyšívaní sa to ani inak nedá, tam si to jednoducho treba odsedieť, žiaden stroj nepomôže“
  • Mladá, slovenská návrhárka si myslí, že opätovné nosenie folklórnych vecí čoskoro príde
  • Do firmy je dnes zapojená skoro celá jej rodina – manžel, mama, brat, jeho žena, aj dcérka
Jaroslava Würll Kocanova mladá návrhárka šaty
Facebook Jaroslava Würll Kocanova a Kocanova.com
  • Ako 6-ročná ušila šaty pre sestru, v 11 sukňu a v 15 si vyrobila vlastné šaty, keď mala ísť za družičku
  • Výtvory Jaroslavy Würll Kocanovej dnes obdivujú desaťtisíce ľudí na sociálnych sieťach a záujem o ne majú po celom svete
  • „Každý jeden model je originál, každý sa strihá ručne... Pri ručnom vyšívaní sa to ani inak nedá, tam si to jednoducho treba odsedieť, žiaden stroj nepomôže“
  • Mladá, slovenská návrhárka si myslí, že opätovné nosenie folklórnych vecí čoskoro príde
  • Do firmy je dnes zapojená skoro celá jej rodina – manžel, mama, brat, jeho žena, aj dcérka

Len málokto môže povedať, že sa živí tým, čomu sa venuje doslova od malička (ešte z čias, keď si to ani sám nepamätá). To je aj prípad mladej, šikovnej Slovenky Jaroslavy Würll Kocanovej, ktorej originálne výtvory so slovenskými folklórnymi motívmi – šaty, sukne, tričká… – už nejaký čas obdivujú desiatky tisíc ľudí na sociálnych sieťach. Jej oblečenie, ktorého ceny sa pohybujú od desiatok eur po tisíce, kupujú nielen Slováci, ale aj ľudia spoza oceánu či zo vzdialených končín Ázie ako z Japonska a Thajska.

O začiatkoch už v ranom detstve, kedy sa z toho stal biznis nápad, prečo práve folklórne motívy, aká je ich budúcnosť a ako sa do podnikania zapojila skoro celá rodina, sme sa porozprávali priamo so slovenskou návrhárkou spod Poľany Jaroslavou Würll Kocanovou.

zdroj: Facebook Jaroslava Würll Kocanova

Kedy si nakreslila a ušila svoje prvé šaty?

Kreslenie si už nepamätám, kedy to začalo, ale keď to vezmem z tej stránky, že kedy som nakreslila niečo, čo bolo podľa tej skice ušité, tak na základnej škole.

Už ako malá, keď som dostala prvú bábiku, som jej šila svetre a šaty z ponožiek. Ako 6 ročná som ušila sestre šaty. To si nepamätám, iba podľa slov sestry. Bola z nich nadšená, bežala sa s nimi pochváliť aj našej babke.

Vytiahla som mamin kufríkový stroj a chcela sa na ňom naučiť šiť. Mohla som mať možno 11-12 rokov, keď som na stroji ušila svoju károvanú sukňu. Netušila som nič o vzoroch, že do seba musia zapasovať. Vybrala som si najťažší vzor, aký som len na začiatok mohla. Trochu ma to aj odradilo, nerozumela som, prečo mi to niekedy nesedí a nechcela som s tým nikoho otravovať. Chcela som sa to naučiť na vlastných chybách.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jaroslava Würll Kocanová (@jaroslavawurllkocanova)

Prvé šaty som si ušila na svadbu ako družička. Nechcela som nič z obchodu, chcela som mať niečo vlastné. To už som chodila na strednú školu, kde som dostala základy šitia. Moje prvé šaty som si teda ušila na svadbu ako 15 ročná. Hanbila som sa v nich, že sa na mňa bude každý pozerať a celú svadbu som tak presedela za stolom (smiech).

Učil ťa teda niekto navrhovať a šiť šaty alebo si samouk?

Že som chcela šiť, to som vedela už ako malá. Základy som sa naučila potom na škole, odbor navrhovanie a modelovanie odevov vo Vranove nad Topľou. Kresliť postavy, teda štúdiom ľudského tela, som sa začala venovať až pred prijímacími skúškami na strednú školu. Keď som zistila, že k navrhovaniu musím vedieť aj kresliť, bolo to pol roka pred tými prijímačkami. Začala som sa to teda učiť sama.

Prijali ma, skončila som medzi prvými troma najlepšími. Doteraz tomu poriadne nerozumiem a som za to veľmi vďačná. Tá škola ma naučila veľa, milovala som technológiu a konštrukciu strihov, ako z jednoduchých čiar dokážete vytvoriť strih, z ktorého neskôr budú reálne živé šaty.

Koľko trvá naučiť sa niečo ušiť?

Naučiť sa šiť nie je ťažké, základy sa dajú zvládnuť za týždeň. Ak už chceš vyrobiť niečo zložitejšie, treba skúšať a cvičiť ako vo všetkom inom. Moja 5 ročná dcéra už vie obsluhovať obnitkovací stroj, čo je stroj s nožíkom, ktorý ako šije, zároveň aj orezáva látku. Musíš dávať pozor, aby si s nožíkom nezašiel mimo, inak sa zničí celý strih a budeš mať o 1-2 čísla menší výrobok. Ona to už dokáže prejsť tak, aby nič zbytočné neodrezala.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jaroslava Würll Kocanová (@jaroslavawurllkocanova)

Tento rozhovor možno čítajú aj mladé krajčírky a návrhárky. Aké odporúčanie by si im dala?

To, čo vravím aj svojej dcére: Nevzdávať sa, ak sa mi nepodarí jedna vec. Skúsim to znova a v kľude. Keď človek nič nerobí, nič nepokazí. Aj ja dnes viem pokaziť a musím strihať nové diely.

Ako a kedy sa zo šitia stal biznis nápad?

Po ukončení 1. stupňa vysokej školy som ďalej nechcela pokračovať v štúdiu. Chcela som pôvodne po strednej pokračovať v štúdiu návrhárstva v Prahe, kde ma ale nevzali. Vzdala som to, nechcela som čakať ďalší rok na skúšky, chcela som už tvoriť.

Popri absolventskej praxi som skúšala doma nové strihy, zdokonaľovala sa, čo ma naučila škola a po roku na praxi mi manžel, vtedy ešte priateľ, povedal: „Dosť, keď chceš šiť, tak ši!“ Otvorila som si živnosť s pomocou od štátu, kde som si z financií zaplatila odvody, nový stroj a začala ponúkať svoje výrobky verejnosti.

Zo začiatku som sa hľadala, ktorým smerom sa uberiem, čo budem ponúkať, aký druh odevu. Vyšívať som sa naučila už na základnej škole. Moja babka, jedna, druhá, tety, mama, všetky robili nejaké ručné práce, háčkovanie, vyšívanie. Ich pozorovaním som sa naučila vyšívať. A to bola práve tá voľba, že keď viem vyšívať, prečo to nevyužiť na odeve? Krásne výšivky nemusia byť iba na obrusoch a starých krojoch. Pomaly som začala ponúkať vyšívané opasky a šaty. Veľmi ma potešila odozva, ako to ľudia prijali.

zdroj: Facebook Jaroslava Würll Kocanova

Koľko šiat teraz ročne ušiješ?

Počet netuším, ale každý deň niečo ušijem, či už tričko, šaty alebo kabát. Nechceme ísť sériovou výrobou, zameriavame sa skôr na kusovky. Každý jeden model je originál, každý sa strihá ručne. Je jedno, či z jedného modelu vyrobíme 2 alebo 10 kusov, pri každom jednom modeli je ten strávený čas výroby rovnaký.

Pri ručnom vyšívaní sa to ani inak nedá, tam si to jednoducho treba odsedieť, žiaden stroj nepomôže. Vyšívanie si beriem všade, kde môžem, návštevy alebo aj keď sme dlhšie v lese. Naposledy som v lese vyšívala v noci s čelovkou na hlave. Musím povedať, že to bolo najlepšie a najhoršie vyšívanie. Najlepšie, lebo ešte nikdy som nemala toľko priameho svetla a najhoršie, lebo sedieť na pňačku 8hodín, no au…

Aké najdrahšie šaty si ušila a predala?

Najdrahšia bola sukňa s krížikovou výšivkou, jej cena bolo okolo 3900 eur. Teraz máme tiež v podobnej sume set sukňa + top. Taká spodná hranica, to boli ponožky. Ručne pletené ponožky, každá iná, stáli spolu 16 eur. Pamätám si, ako ma za cenu ponožiek zniesli, ako si môžem toľko pýtať za ručne pletené ponožky. Moja hodinová mzda bola 1 euro, jednu ponožku som ručne plietla 4 hodiny. Bavilo ma to, ale nepokračovala som v tom už ďalej (smiech).

zdroj: Facebook Jaroslava Würll Kocanova

Jedna z kľúčových vecí je zrejme materiál, máš svojich pravidelných dodávateľov? Ako si sa k ním dostala?

Dnes už mám. Postupne, ako som hľadala materiál, lebo v predajniach mi ponuka nestačila, som si našla svojich pravidelných dodávateľov a som s nimi veľmi spokojná. Našla som ich cez internet, Google, Sashe, Etsy. Treba len zadať to správne slovo do vyhľadávača a všetko sa nájde.

Máš zákazníkov aj zo zahraničia?

Zákazníkov máme po celom svete. Po dvoch rokoch tvorby som sa prihlásila na zahraničný portál, podobný ako slovenské Sashe či Etsy.com, čo nám otvorilo nové možnosti zákazníkov. Hneď v prvý deň, ako sme nahodili veci, sa nám predali šaty do Austrálie a Kanady. Bol to neskutočný moment, kedy zistíš, že tvoja tvorba sa páči aj v zahraničí. Neskôr mi zákazníčky poslali aj fotky, dodnes ich mam uložené.

Krajiny, kde dnes posielame veci, sú Kanada, USA, Omán, Austrália, Japonsko, Fínsko, Lotyšsko, Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Ukrajina, Rusko i Thajsko.

Je aj nejaká známa osobnosť, pre ktorú si navrhovala a šila šaty?

Naše šaty si mohol vidieť na Sime Martausovej, Katke Knechtovej, Evelyn, Silvii Šarközi, Barborke Švidraňovej. Pre Máriu Čírovú som vytvorila vyšívaný model na jej výročný koncert – 30. narodeniny, 10 rokov na scéne.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jaroslava Würll Kocanová (@jaroslavawurllkocanova)

Venovala si sa slovenským, folklórnym motívom od začiatku?

Od úplného uvedenia svojho mena na trh nie. To som skôr háčkovala, plietla, maľovala na textil. S vyšívaním som mala trochu obavy, že to bude dlho trvať, nebudem to vedieť ohodnotiť a či sa to bude ľudom páčiť. V čase, keď som začala ponúkať tradičné výšivky, na trhu toho veľa nebolo. Chcela som mať v tvorbe niečo, čo poukáže, odkiaľ som, odkiaľ pochádzam, chcela som mať svoje vlastné vzory a štýl. A niečo nové, čo na trhu ešte nie je.

Výšivky sa mi páčili a páčia svojou farebnosťou, že každá je iná. Je to nekonečná inšpirácia, stačí zameniť farbu a hneď to vyzerá inak, fantázia funguje. Moje prvé kolekcie neboli ani presne zamerané na slovenské výšivky, vyberala som z kníh a časopisov, čo sa mi páčilo, miešala som to.

Neskôr som sa zamerala na témy, vytvárala malé kolekcie, kde každá jedna výšivka mala svoj štýl výšiviek. Pre predstavu, mala som napríklad kolekciu Príbeh víly, ktorá bola celá ručne vyšívaná. Tá potom rozbehla Slavianku. Na tento model rada spomínam, aj na fotenie. Veľa neviest nám píše ešte dnes, či by sme ho vedeli vyrobiť, ale materiál sa už minul aj u dodávateľa. Boli to moje prvé ručne vyšívané svadobné šaty s takýmto množstvom výšivky. Potom prišli takzvané Kvetinkové šaty a táto kolekcia rozbehla ďalšie, ktoré som už potom radila podľa oblasti, z ktorého kraja výšivka pochádza.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jaroslava Würll Kocanová (@jaroslavawurllkocanova)

Máš pocit, že tieto motívy na Slovensku vymierajú?

Nemyslím, že by sme zabúdali na kroje a ich krásu výšiviek. Niektoré kroje sa už dnes nosiť nedajú, bud sú poškodené časom a ľudia si ich chránia, aby mali aspoň nejakú pamiatku, alebo sú nepraktické. Ja som si výšivky vybrala práve aj kvôli tomu, aby sa dali nosiť aj dnes. Dali by sa nosiť aj súčasti kroja a myslím, že to aj v najbližšej dobe príde.

Robíš šaty aj na mieru?

Tým, že robíme kusovky, robíme viac na objednávky. Model na objednávku sa dá zákazníkovi prispôsobiť na mieru, čo je plus, ak majú nejaké odchýlky, napríklad širšie boky alebo užší pás. Dá sa to krásne prispôsobiť, čo pri hotovej konfekcii buď model sadne alebo nie. Ale aj ten sa dá dodatočne doupraviť. Vyrábame však iba naše navrhnuté modely. Navrhne sa kolekcia, vyrobí, nafotí a tieto modely ďalej ponúkame na objednávku.

Ak myslíme zákazkové krajčírstvo, kde zákazník príde s úplne novým modelom, ktorý v ponuke nemáme, ani sme nemali, takto nevyrábame. Popravde, rada by som ponúkla aj takúto možnosť a dúfam, že sa nám do budúcna podarí otvoriť aj túto službu. Momentálne však viac nestíhame, robíme koľko sa dá. Pracujeme na novom ateliéri, kde by sme mali mať miesto aj pre krajčírku, ktorá sa bude venovať iba takýmto zákazkám navyše.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jaroslava Würll Kocanová (@jaroslavawurllkocanova)

Šiješ aj niečo pre mužov? Respektíve, neplánuješ?

Pánskej móde sa nestíham venovať. Pánske strihy sú úplne iné ako dámske, iný postup a technológie. V ponuke sme ale mali aj niečo pre pánov. Na začiatku sme mali pletené svetre, momentálne máme ešte v ponuke vyšívanú vestu a plánujeme doplniť najnovšiu kolekciu Očovianka o tričká dámske aj pánske.

Podľa Instagramu chodíš veľa po svete, kde fotíš svoje výtvory. Na akých zaujímavých miestach si ich už fotila?

S tebou pri Mŕtvom mori a v Petre (úsmev). Pozn. redakcie: Tam sme sa s Jaroslavou Würll Kocanovou a jej rodinou spoznali. Do mora som sa ale s nimi neodvážila isť, to „more“ bolo dosť mastné a nechcela som si predstaviť, ako by to zišlo dole. My si to cestovanie stále takto nejako spájame. Do príručnej namiesto šiat na seba si vezmem jedny krátke nohavice, tričko, plavky a zvyšok sú šaty.

Keď sme išli na Malorku, strašne sme sa báli, či nám príručná prejde cez kontrolu. V Dubaji som tiež išla: sandále, zubná kefka, plavky, zvyšok boli šaty, tie som natrieskala aj kolegom do batožiny. V Dubaji sme nafotili 22 šiat z 2 podpalubných kufrov. Do Kanady sme vycestovali za sesternicou tiež so šatami, veď čo tam budeme 2 týždne robiť. A vlastne skoro všade kam idem, mám vo vaku nejaké šaty. Už to je moja choroba.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jaroslava Würll Kocanová (@jaroslavawurllkocanova)

Ale veľmi milé je, ako stretávam ľudí a ma spoznávajú v prírode, pýtajú sa, či ideme fotiť a kde mám tie šaty schované. Pre mňa je každé jedno miesto, kde fotíme, zaujímavé. Skôr mi napadá, ktoré bolo najnebezpečnejšie. Boli sme natáčať klip v Slánskych horách. Ja som stála na kraji skaly a mala mať natiahnuté ruky a tancovať. To bolo celkom náročné, každú chvíľu som mala pocit, že tam spadnem, hoci som bola dosť ďaleko od kraja. A samozrejme najmrazivejšie fotenie na Sninskom kameni túto zimu v mínus 21 stupňoch. Fotiť v zime nie je ani tak ťažké, ale to prezliekanie…

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jaroslava Würll Kocanová (@jaroslavawurllkocanova)

Na niektorých fotkách vidno ženu v šatách vysoko na skale. Stali sa vám pri takom fotení aj nejaké nehody, napríklad roztrhali sa už šaty?

Stáva sa to, áno, hoci upozorňujem dookola, že treba dávať pozor, ale aj keď upozorňujem, aj mne sa šmykne niekedy noha a šaty som už aj ja potrhala. Do extrémov však nikdy nejdem, ani nikoho neposielam. Ak vidím, že je to bezpečné, tak idem pomaly. Na Kriváni je taký malý výstupok s výhľadom na pleso. Veľmi pekný pohľad. Najskôr to preskúmal švagor, či sa tam dá isť, keď som videla, že je to OK, išla som aj ja. Ľudia mali reči, načo tam ide, prečo má tie šaty, chce asi skočiť… Bolo to ale menej náročné ako som spomínala to tancovanie na skale v Slánskych.

A veľakrát ani nejde ľuďom do hlavy, kde sa prezliekame, ale áno, prezliekame sa na mieste. Aj sa tam prezúvame, v opätkoch po horách mňa neuvidíte kráčať, ale nikdy nehovor nikdy, takže ak by ste aj videli, že idem v opätkoch, určite to bude nejaký výskum a skúška terénu. Na pevnú zem pod nohami nedám dopustiť.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jaroslava Würll Kocanová (@jaroslavawurllkocanova)

Na mnohých fotkách ich máš oblečené ty, no nie všade. Platíš modelkám alebo ide o známe?

Modelky si stále vyberám, ale ono nejak stále ku mne prídu dievčatá, čo sa radi fotia, chcú sa fotiť za fotky, alebo za barter a ja som im veľmi vďačná. S niektorými som nadviazala aj dlhšiu spoluprácu, kde ona pomôže mne, ja pomôžem jej.

Je pravdou, že tvojim fotografom je manžel a tým malým dievčatkom, ktoré často pózuje, tvoja dcéra? Je do podniku tak zapojená celá rodina?

Na 99%. Manžel teda fotí, plus okolo firmy vybavuje, čo treba: papiere, stará sa o stroje, tvorí grafiky v počítači… Dcéra to zatiaľ všetko sleduje zo stoličky. Neviem, či bude pokračovať, vraví, že chce, ale ja som tiež chcela byť ako malá chvíľu pilotka a pilotujem akurát v ateliéri.

Mama mi začala posledný rok pomáhať s ručným vyšívaním. Brat sa stará o produkciu videí, zákulisie výroby. Jeho manželka mi pomáha v ateliéri, ide o pomocné strihacie prace a začali sme ju zaúčať už aj do chodu strojov. Jedine otcovi som ešte nič nezadala a ešte mám mladšiu sestru. Ona mi tiež, keď bola na materskej, pomáhala našívať flitre na sukne. Teraz sa stará už o chorých v nemocnici, na moje flitre nemá čas (úsmev).

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Jaroslava Würll Kocanová (@jaroslavawurllkocanova)

zdroj: Facebook Jaroslava Würll Kocanova

Mala korona nejaký vplyv na tvoje podnikanie?

Veľa ľudí sa nás začína pýtať, načo vyrábame plesové šaty, keď plesy nie sú, ani svadby. Nie je to až tak pravda, ako to vyzerá. Stále si od nás pýtajú nové a nové spoločenské modely. Pripravujeme svadobnú kolekciu, lebo v ponuke nám už nič biele neostalo. Ja sa veľmi teším a ďakujem za celý môj 4-členný tím, že sa ľuďom tvorba páči a podporujú slovenskú tvorbu aj v tomto nepriaznivom období.

Chodíš vôbec do fastfashion?

Chodím, aj nakupujem sebe, manželovi aj dcére. Čo si neviem vyrobiť sama, kúpim. Podporujem lokálne značky, veľké reťazce, no vlastne všetko, čo potrebujeme a je na trhu (smiech). Ja som strašne vyberavý človek, nad čiapkou dokážem presedieť aj 3 dni a aj tak či bude žltá, sivá, červená, aj tak ju budem nosiť, lebo inú mať nebudem.

Prvú heligónku vyrobil sám. Putoval po Európe, aby našiel súčiastky, dnes v úspešnej firme pracuje celá rodina

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK