Silvia prešla 8 000 kilometrov naprieč USA v karavane: „Ráno sme sa zobudili do mrazu. Kúrenie zamrzlo, batéria odišla“

  • Mercedes Sprinter sa na niekoľko mesiacov stal jej jediným domovom
  • Silvia prešla naprieč USA bez pevného plánu, často bez internetu a niekedy aj bez istoty, kde večer prespí
Silvia Heribanová
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Silvia Heribanová snívala o ceste po Spojených štátoch – ale nie o prespávaní v pohodlnom hoteli, nie v prenajatom Airbnb. Chcela Ameriku cítiť. Chcela sa v nej prebúdzať. Preto nasadla do karavanu, upraveného Mercedes Sprintera, a niekoľko mesiacov cestovala naprieč kontinentom – niekedy s partnerom, inokedy s kamarátkou, často aj sama. Spala na parkoviskách, uprostred národných parkov aj pred cudzou garážou. Žila tam, kde práve zaparkovala.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Nečakaj však príbeh o idylickej slobode bez chýb. Rozhovor so Silviou je skôr o tom, čo sa stane, keď človek prestane čakať na dokonalé podmienky a vydá sa na cestu – aj keď ešte nevie, ako to celé dopadne. Je o batérii, ktorá v noci zamrzne, o prevodovke, ktorá odmietne zaradiť, aj o kúsku čokolády, ktorý vám niekto cudzí donesie pred karavan v Salt Lake City.

Jej príbeh nie je návodom, ako utiecť zo života. Je dôkazom, že aj malé rozhodnutie – vyraziť bez plánov, prespať v lese, naučiť sa menej vlastniť – môže zásadne zmeniť to, ako človek chápe samého seba. A najmä to, čo znamená sloboda.

  • Čo ju naučila cesta bez pevného plánu?
  • Ako zvládala dni úplne bez internetu?
  • Čo spravila, keď jej v noci zamrzlo kúrenie?
  • Čo všetko musela riešiť, keď bol karavan jej jediným domovom?
  • Ako si nastavila rozpočet, aby ju cesta finančne nezlomila?
  • Do čoho sa jej najviac oplatilo investovať? 

Silvia, strávila si niekoľko mesiacov cestovaním po Spojených štátoch v karavane – bývala si v prerobenom Mercedes Sprinteri, spala si v prírode aj na parkoviskách, prešla si ikonické aj neznáme miesta. Pamätáš si ešte ten presný moment, keď si si povedala: „Idem do toho. Nečakám už na neskôr.“?

Áno, pamätám si to veľmi jasne. Bolo to úplne spontánne rozhodnutie. Sedela som v Mercedes Sprinter RV od Winnebago, ktorý už bol od výroby kompletne pripravený na cestovanie, a cítila som, že už nechcem viac odkladať svoje sny.

Bez veľkého plánovania som sa rozhodla jednoducho vyraziť – odísť na chvíľu preč a konečne zažiť slobodu, ktorú som tak dlho len odkladala. Časť cesty som absolvovala s partnerom, niekedy s kamarátkou a niekedy aj sama. V tej chvíli som si pomyslela len jedno: Kedy, ak nie teraz?

Život v karavane často zvonka pôsobí ako nekonečná sloboda, no v praxi je to kombinácia plánovania, improvizácie a zvládania každodenných potrieb v malom priestore. Aká bola tvoja vnútorná motivácia zažiť Ameriku práve takto?

Zažiť Ameriku z karavanu bol pre mňa dlhoročný sen. Karavany a kempovanie sú v USA mimoriadne populárne – patrí to k miestnej kultúre a dobrodružstvu. Zároveň som bola vždy fascinovaná dokumentárnymi filmami o cestovaní po Amerike, o obrovských národných parkoch, otvorených cestách a tom pocite, keď sa zobudíš uprostred divočiny. Vždy som túžila cítiť ten pocit, keď sa ráno zobudíš s výhľadom na hory alebo púšť a uvedomíš si, že tvoj „dom“ je tam, kde práve zaparkuješ. Chcela som to vidieť na vlastné oči – tú rozmanitosť krajiny, možnosť zastaviť kdekoľvek a na chvíľu sa cítiť, že nikam nepatrím a zároveň patrím všade.

V praxi to bola kombinácia spontánnosti a plánovania. Väčšinou som improvizovala – ráno som si pozrela mapou a rozhodla sa, kam pôjdem. Niekedy som si trasu pripravila pár dní vopred, inokedy som plánovala doslova v ten deň, podľa toho, kde som práve bola a čo som chcela zažiť.

Veľa záležalo od počasia – musela som si premyslieť, čo si vziať so sebou, aby som mala všetko na pár dní v horách aj v púšti. V karavane je málo priestoru, takže som sa naučila baliť len to nevyhnutné a mať prehľad, koľko vody mám v nádrži a kedy potrebujem doplniť zásoby.

c29b251c-d53f-4b10-8247-c72ab5fbc175
zdroj: Silvia Heribanová

Okrem trasy bolo dôležité aj obyčajné každodenné plánovanie – kde môžem prespať, kde sa osprchujem, kde doplním jedlo a palivo. A zároveň som si nechávala priestor pre spontánne rozhodnutia – odbočiť k miestu, o ktorom som predtým ani netušila, alebo zostať na jednom mieste dlhšie, ak mi tam bolo dobre. Táto kombinácia slobody a praktickej prípravy ma naučila, že na ceste je dôležité nielen vedieť, kam ideš, ale aj dôverovať tomu, že si poradíš aj s nečakanými situáciami.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory

Najnovšie videá

Trendové videá