Skvelé správy: Ďalšia generácia môže byť inteligentnejšia, deti však musíme poslať do lesa

  • Výskumníci dali dokopy dáta približne 3 500 detí, ktoré vyrastali pri lese a porovnali s tými z mesta
  • Výsledky ich prekvapili
  • To kde vyrastáme, dokáže ovplyvniť vývoj nášho mozgu, a teda aj inteligenciu
les, dieťa
Unsplash/Eric Ward, Unsplash/National Cancer Institute
  • Výskumníci dali dokopy dáta približne 3 500 detí, ktoré vyrastali pri lese a porovnali s tými z mesta
  • Výsledky ich prekvapili
  • To kde vyrastáme, dokáže ovplyvniť vývoj nášho mozgu, a teda aj inteligenciu

Nová štúdia dokazuje, že medzi neurónmi v mozgu, ktoré majú podobnú štruktúru ako stromy a samotným lesom, existuje určitý vzťah. Les môže pôsobiť ako determinant vývoja mozgu dieťaťa, čo sa v neskoršom veku odzrkadlí na jeho kognitívnych schopnostiach i duševnom zdraví.

Nová štúdia bola vykonaná medzi 3 568 študentmi v Londýne vo veku od 9 do 15 rokov. Kým mal les dokázateľný efekt na vývoj, iné prírodné prostredie, ako napríklad trávnaté porasty alebo jazerá a rieky, nemali rovnaký vplyv, informuje Science Alert.

„Tieto objavy prispievajú k nášmu chápaniu typov prírodného prostredia ako dôležitého ochranného faktora pre kognitívny vývoj dospievajúcich a duševné zdravie a naznačujú, že nie každý typ prírodného prostredia môže rovnako prispievať k týmto prínosom pre zdravie,“ napísali autori štúdie.

Podobný, ale menší efekt, bol zaznamenaný pre zelený (lúčny) priestor, ale nie pre modrý (vodný) priestor. „Naše výsledky naznačujú, že rozhodnutia v oblasti mestského plánovania zamerané na optimalizáciu ekosystémových výhod spojených s kognitívnym vývojom a duševným zdravím by mali starostlivo zvážiť typ zahrnutého prírodného prostredia.“

Ďalšie štúdie

Výsledky podporuje značné množstvo vykonaných prieskumov a štúdií. Prečo sa však v prítomnosti lesa zlepšuje schopnosť mozgu vyvíjať sa, vedci netušia.

Akej často sa venuješ fyzickej aktivite či športu?

Niektoré výskumy skutočne naznačujú, že zelené plochy súvisia so štrukturálnymi zmenami v mozgu vrátane zvýšenej bielej a šedej hmoty, ako aj s pozitívnymi zmenami v amygdale, ktorá pomáha riadiť emócie. Tieto zmeny by preto mohli byť zodpovedné za niektoré z kognitívnych a duševných účinkov, ktoré boli vďaka doposiaľ vykonaným štúdiám spozorované.

Jena z dánskych štúdií dokazuje, že vyrastanie v okolí lesa dokáže eliminovať psychiatrické ochorenia v prechode z adolescencie do dospelosti.

„Vysoká úroveň prítomnosti zelene v detstve je spojená s nižším rizikom širokého spektra psychiatrických porúch v neskoršom živote. Riziko následných duševných chorôb pre tých, ktorí v detstve žili s najnižšou úrovňou zelene, bolo pri rôznych poruchách až o 55 % vyššie v porovnaní s tými, ktorí žili s najvyššou úrovňou zelene. Výsledky ostali rovnaké aj po prispôsobení sa urbanizácii, sociálno-ekonomickým faktorom, anamnéze duševných chorôb u rodičov a veku rodičov,“ informuje štúdia.

Zdroje: Science Alert, pnas, Nature

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech