Slováci budú mať viac peňazí na jedlo. Hodnota „gastráča“ sa bude meniť

  • Minimálna suma gastrolístkov sa má druhýkrát v tomto roku zvýšiť
  • Ministerstvo práce tak reaguje na rastúce ceny v reštauračnom stravovaní
Žena s vychutnáva jedlo a peniaze v obálke
Ilustračné foto, Unsplash/Pablo Merchán Montes, Unsplash/Markus Spiske
  • Minimálna suma gastrolístkov sa má druhýkrát v tomto roku zvýšiť
  • Ministerstvo práce tak reaguje na rastúce ceny v reštauračnom stravovaní

Sumy stravného pre zamestnancov sa zvýšia už druhýkrát v tomto roku. Vyplýva to z predbežnej informácie k príprave návrhu opatrenia, ktorú rezort práce predložil do pripomienkového konania.

To, odkedy sa tak stane, bude podľa ministerstva práce a sociálnych vecí závisieť od dĺžky legislatívneho procesu k návrhu samotného opatrenia.

Rastúce ceny v reštauračnom stravovaní

Minimálna hodnota stravovacej poukážky má stúpnuť zo súčasnej sumy 5,48 eura na 5,85 eura. Ministerstvo práce tak reaguje na rastúce ceny jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.

Už v júni totiž dosiahol mesačný kumulovaný index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní hodnotu 105,8, čo predstavuje zvýšenie o 5,8 percentuálneho bodu oproti základni.

Minimálna hodnota stravovacej poukážky je podľa Zákonníka práce 75 % stravného pre pracovné cesty v trvaní 5 až 12 hodín. Pri sume stravného 7,80 eura bude teda minimálna hodnota stravovacej poukážky 5,85 eura. Zákonník práce určuje minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať stravovaciu poukážku aj vo vyššej hodnote.

Návrhom opatrenia sa má suma stravného pri trvaní pracovnej cesty od 5 do 12 hodín zvýšiť zo 7,30 eura na 7,80 eura, nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty z 10,90 eura na 11,60 eura a nad 18 hodín trvania pracovnej cesty zo 16,40 eura na 17,40 eura. Sumy stravného pri pracovných cestách sa naposledy zvýšili od 1. júna tohto roka.

Najviac peňazí ide na energie a bývanie

Rast inflácie na Slovensku sa premietol aj do podoby spotrebného koša. Najviac nás stojí bývanie a energie, na ktoré pripadá 25,7 % všetkých výdavkov, pred rokom to bolo 26,8 %.

Druhé sú podľa Štatistického úradu SR potraviny a nealkoholické nápoje s podielom 23,8 %, vlani to bolo 20,5 %. Podľa investičnej platformy Portu ide o najväčší medziročný nárast a sú to práve potraviny, ktorých vyššie ceny sa na rodinných rozpočtoch prejavili v najväčšej miere.

Ak by sme brali do úvahy človeka, ktorý má priemerný plat a ten celý minie, bývanie a energie by ho mesačne vyšli podľa Portu na takmer 260 eur. Na potraviny by minul necelých 240 eur. Pri porovnaní výdavkov s minulým rokom je potrebné podľa Portu brať do úvahy fakt, že vysoká inflácia sa prejavila aj na pomerne rýchlom raste priemerných platov.

Viac míňame aj na zlozvyky

Kým v prvom kvartáli minulého roka udával Štatistický úrad SR priemernú mzdu v hrubom na úrovni 1 212 eur mesačne, tento rok to bolo už 1 327 eur. Po zohľadnení rastu platov a ich prepočte na čistú mzdu sa výdavky napríklad na potraviny a nealko zvýšili o 49,74 eura mesačne.

penazenka, peniaze
zdroj: Unsplash/Emkal

„Výsledkom je, že viac míňame aj na zlozvyky. Hoci podiel alkoholu a tabakových výrobkoch na celkových výdavkoch medziročne veľmi mierne klesol, pre vyššie výplaty na ne ide viac peňazí než pred rokom,“ hovorí analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina. V prepočte priemerný občan Slovenska minie na alkohol a tabak viac ako 51 eur mesačne, čo je o dve eurá viac než vlani.

Tieto prepočty počítajú so scenárom, že daný človek minie celú výplatu a nič bokom si neodloží. Takýto postup však nie je podľa analytika rozumný, keďže vždy je vhodné mať k dispozícii finančnú rezervu aspoň vo výške trojmesačných výdavkov. Tieto peniaze by mali byť v prípade potreby okamžite k dispozícii.

Domácnosti vs. potraviny

Najvyšší podiel vo výdavkoch domácností v európskych krajinách tvoria potraviny. V krajinách V4 domácnosti na ne míňajú 21 až 26 percent svojich príjmov. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) sa v krajinách Vyšehradskej skupiny (V4) v marci 2023 pohybovala v intervale od 14 % do 26 %.

Najvyššiu infláciu si udržalo Maďarsko, v marci tam spotrebiteľské ceny vzrástli o 25,6 %. Naopak, najmenej sa ceny medziročne zvýšili na Slovensku, a to o 14,8 %. Poľsko vykázalo v treťom mesiaci tohto roka rast spotrebiteľských cien na úrovni 15,2 % a Česko 16,5 %.

Zdroje: SITA, TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá