Slováci sa vo veľkom sťahujú z miest na vidiek, hľadajú pokoj a ticho. Prináša to však aj obrovské nevýhody

  • Pravdepodobne nikoho neprekvapí fakt, že ľudia sa už niekoľko rokov sťahujú z miest na dedinu, obvykle preto, aby žili v pokojnejšom prostredí
  • Cena pozemkov či domov závisí najmä od lokality, kde sa konkrétna dedina nachádza
  • Napriek atmosfére ako z rozprávky má bývanie na dedine niekoľko nevýhod, s ktorými by si mal vopred rátať
sťahovanie
Unsplash/Milos Vasiljevic/HiveBoxx
  • Pravdepodobne nikoho neprekvapí fakt, že ľudia sa už niekoľko rokov sťahujú z miest na dedinu, obvykle preto, aby žili v pokojnejšom prostredí
  • Cena pozemkov či domov závisí najmä od lokality, kde sa konkrétna dedina nachádza
  • Napriek atmosfére ako z rozprávky má bývanie na dedine niekoľko nevýhod, s ktorými by si mal vopred rátať

Vidiek, ľudovo nazvané dedina, nielen v súčasnosti láka mnohých mešťanov, ktorí už majú dosť rušného a rýchleho života. Ako uviedol Peter Gajdoš vo svojej publikácii „Odchod ľudí z mesta – prechodný či trvalý stav na Slovensku?“ väčšina preferuje také časti vidieku, ktoré sú stále blízko mesta. Dôvodom môže byť dostupnosť služieb, ktoré človek na vidieku nemá, ale aj potreba byť blízko, keď sa udeje niečo svetoborné. 

Pozreli sme sa teda na to, v čom je život na vidieku horší a v čom, naopak, lepší, než život v meste. 

Nie je jedno, či kúpiš dom alebo pozemok 

Dajme tomu, že sa ti pošťastilo kúpiť štvorizbový, zrekonštruovaný rodinný dom za 120 000 eur. Nemusíš teda míňať ďalšie peniaze za zateplenie, výmenu okien, podláh, strechy a podobne. Je komplikované presne špecifikovať ceny, pretože tie sa líšia v závislosti od lokality dediny. Pokiaľ je pozemok bližšie k mestu, ceny sú, samozrejme, vyššie a naopak.

Okrem toho je tiež rozdiel, v ktorom kraji chceš kúpiť dom a prípadne tiež v ktorej časti Slovenska. Niektorí možno snívajú o kúpe pozemku, na ktorom by si takýto dom postavili. V takomto prípade sa ale bavíme o trochu nákladnejšej záležitosti. V okrese Senec napríklad kúpiš stavebný pozemok o rôznych výmerách, ktoré sa pohybujú pri cca 600 metrov štvorcových 80 000 eur.

Keby si k tejto sume prihodil o pár tisíc eur naviac, našiel by si si už postavený, prípadne zrekonštruovaný rodinný dom. Či sa teda oplatí prenajímať byt v meste a kúpiť si dom, prípadne byt úplne predať, je na individuálnom rozhodnutí. Cena pozemku či domu v tomto prípade ale nezohráva žiadnu rolu, nakoľko sa snažíme porovnať životné náklady.

dom
zdroj: Unsplash/adriana carles

Náklady za dopravu sa značne zdvihnú 

To, koľko precestuješ, je tiež individuálna vec v závislosti od toho, ako ďaleko bývaš od mesta. V priemere si ale môžeme predstaviť, že od mesta si vzdialený 25 kilometrov. Pomôžeme si dávnejšou analýzou, v ktorej sme porovnávali spotrebu dieselového auta a elektromobilu.

Vezmime teda do úvahy, že vlastníš Volkswagen Golf 1.6 TDI za 20 250 eur v základnej výbave. Objem nádrže je 50 litrov a spotreba auta je 4,15 litrov na sto kilometrov. Natankovaním jednej nádrže tak prejdeš 1 204 kilometrov, pričom za plnú nádrž pri súčasných cenách nafty zaplatíš zaokrúhlene 52 eur.

Spomínaných 25 kilometrov tak na jednu nádrž prejdeš približne 48-krát. To znamená, že ak pracuješ od pondelka do piatku, jedno tankovanie ti postačí na necelý mesiac, nakoľko rátame, že ideš do práce a z práce, čiže 25 kilometrov prejdeš dvakrát za deň. Keby si však potreboval zájsť napríklad na úrad, na kávu s priateľmi alebo do kina, logicky spotrebuješ viac paliva.

Na základe týchto okolností môžeme tvrdiť, že mesačne ťa palivo vyjde na 80 eur. Keby si žil v meste, táto suma by bola jednoznačne o pár desiatok eur menšia. Prichádzame tak na prvú nevýhodu života na vidieku.

Ak nemáš auto, si odkázaný na cestovný poriadok

Rovnako je to aj v prípade, že cestuješ hromadnou dopravou. Lístky sú obvykle spoplatnené podľa toho, ako ďaleko chceš ísť. Je teda zrejmé, že čím ďalej bývaš, tým viac zaplatíš za lístok. Je potrebné podotknúť, že cena sa dvíha v centoch, takže nejde o nič, čo by ťa finančne zruinovalo.

káva
zdroj: Unsplash/Jakub Kapusnak

Keď už cestuješ hromadnou dopravou, prichádzame k ďalšej obrovskej nevýhode, ktorou je viazanosť na čas. Predstav si, že ti poobede napíše kamarátka, či nezájdete na kávu. Samozrejme, ale musíš si pozrieť spoje. Kým sa dopravíš na miesto, ubehne aj 20 minút. Ešte predtým si ale budeš musieť pozrieť spoje naspäť domov a sledovať čas. To môže znieť pomerne obmedzujúco. 

Pokiaľ by si býval v nejakej z mestských časti a tiež by ti cesta spojom trvala 20 minút, stavíme sa s tebou, že by si aspoň časť vedel prejsť pešo a chytiť iný spoj. V prípade „vidieckých spojov“ si ale pomerne stratený, pretože väčšinou stoja na dvoch, troch zástavkách v meste a inak už len na každej vidieckej zástavke, ktorá je po ceste. Keby si sa mal vybrať pešo domov, musel by si ísť po pomerne nebezpečných úsekoch cesty.

Opäť to ale nie je pravidlo a existujú lokality, ktoré sú stále dostatočne pokojné, no zároveň sa z nich po hodine kráčania vieš dostať do centra mesta. 

Na jablká a hrušky priamo do záhrady

Ak si už niekedy bol u kamaráta alebo známych na tradičnej dedine, dobre vieš, že supermarkety, ako Tesco, Lidl či Kaufland, by si tam hľadal márne. Dedinčania obvykle nakupujú napríklad v Jednote, ktorá malé pobočky klasifikované ako potraviny otvára zámerne na vidiekoch, v malých mestách a na sídliskách.

Základné potraviny v podobných prevádzkach kúpiš, problém už ale môže nastať v komoditách, ako vybrané druhy zeleniny a ovocia či špeciality typu morské plody. Rozdiel môže tiež spočívať v cene. Kým vo väčších supermarketoch kúpiš vybranú potravinu za euro, v dedinskej prevádzke ju môžeš nájsť za viac ako euro.  

Obvykle je ale cenový rozdiel práve v zelenine a ovocí. To sa môže javiť ako nevýhoda, v skutočnosti sa to dá obrátiť na výhodu. Keď máš rodinný dom, existuje predpoklad, že máš aj minimálne kúsok záhrady. Môžeš si teda nasadiť mrkvu, petržlen, kaleráb, cibuľu a cesnak, dokonca aj brokolicu, paradajky alebo papriku. Okrem toho je super voľbou vysadiť stromy, ako jabloň, hruška, prípadne marhuľa.

záhrada
zdroj: Unsplash/Markus Spiske
 

Vhodný výber samozrejme závisí aj na tom, v ktorej časti Slovenska žiješ. Banány a podobne exotickejšie ovocie s najväčšou pravdepodobnosťou nevypestuješ nikde, no bývať na dedine a kupovať jablká? To je trochu škoda, uznaj sám.

Na dedine nebudeš nikdy sám 

Ďalšou a obrovskou výhodou života na dedine je ticho, pokoj a relax. Žiadne tlačenie sa na balkóne spolu s čerstvo rozvešanou bielizňou. Kedykoľvek môžeš vyjsť na záhradu a len tak si užívať pekné počasie. Nie je okolo teba halda ľudí, ktorí sa tiež vetrajú na čerstvom vzduchu, tým pádom máš pokoj. Skvelým nápadom je zobrať si knihu a deku a ísť sa slniť na trávu.

Netvrdíme, že toto je pre ľudí žijúcich v mestách nemožné. Obvykle sú však domy v mestských častiach stavané čo najviac ekonomicky, a preto sa často stáva, že z obývačky vidíš susedovi rovno do spálne. Ak sa ti nepáči na záhrade, je oveľa jednoduchšie zájsť niekam „za dedinu“ na lúku alebo do kopcov.

V neposlednom rade sú ľudia na dedine priateľskejší, i keď to neplatí vždy a všade. Keď zájdeš do obchodu, môže sa ti stať, že tam stráviš polhodinu namiesto piatich minút, pretože stretneš toho kamaráta, toho suseda, tú bývalú učiteľku. Paradoxom je, že síce máš na dedine viac pokoja a odpočinku, nikdy nie si sám. To, či je to výhoda alebo nie, musí každý posúdiť sám.

Niektorí sa vracajú „domov“, iní chcú mať pokoj

Dôvodov, prečo sa ľudia sťahujú z miest na vidiek, je niekoľko. Niekto sa vracia „späť k svojim koreňom“, teda tam, kde vyrastal. Iní zase bažia po pokojnom a tichom prostredí, prípade čistejšom ovzduší. Okrem toho mnohí radšej investujú do rodinného domu, kde sa môžu dožiť dôchodku, než do veľkých bytov, ktoré koniec-koncov mnohokrát vyjdú finančne rovnako.

Podľa Petra Gajdoša sa menia hodnotové orientácie ľudí vo vzťahu k bývaniu i sídelné preferencie. Sám priznal, že sťahovanie sa z miest na vidiek je trendom. „Tento trend je často spojený s využívaním miestnych zdrojov, produkciou vlastných potravín, ako aj pokusmi o renesanciu ľudských vzťahov v miestnych spoločenstvách, a predovšetkým s úsilím žiť v kontakte s prírodou a kvalitným životným prostredím,“ vysvetlil Gajdoš.

Dodáva, že jedným z hlavným dôvodov, prečo sa ľudia sťahujú na vidiek, je okrem pokojného a tichého prostredia aj snaha o zlepšenie kvality života. 

dedko
zdroj: Unsplash/Robert Thiemann

„Faktory, ktoré vedú k tomu, že sa ľudia sťahujú na určité miesta, sú mnohodimenzionálne. Často ide o previazanosť ekonomických, sociálnych a kultúrnych faktorov. Obce môžu tento trend ovplyvňovať predovšetkým vhodne nastavenými plánmi sociálno-ekonomického rozvoja,“ vysvetlila pre MY Trenčín sociologička Katarína Moravanská.

Ďalej dodala, že trend sťahovania sa na vidiek sa najviac vyskytuje v Bratislavskom kraji. Upozornila ale, že veľa ľudí sa po nejakom čase vráti späť do mesta. Keď sú totiž deti malé, vidiecke prostredie je vyhovujúcejšie aj pre nich, aj pre rodičov. Ako však rastú, blízkosť k mestu nie je na škodu, nakoľko deti nastúpia do škôl, prípadne si začnú hľadať brigády.

Napokon, na vidieku sa toho toľko neudeje. Mesto mladých láka najmä nočným životom a prístupnosťou služieb. Keď si o 10 večer na dedine zmyslíš, že máš chuť na hamburger z McDonald’s, môžeš sa len napiť studenej vody a ísť o fastfoodoch snívať do postele. Na druhej strane, ráno ťa nezobudí hluk električiek či trúbenie nervóznych vodičov.

Zdroje: UKE SAV, Benzin, My Trenčín

Najnovšie video

Najnovší podcast

[Hacker Zdravia] Prekonal množstvo operácií a nevzdal to. Ak chceš byť lepší, musíš pokoriť svoje ego

Najnovšie