Slováci sedia na „energetickom zlate“. Nevyužívame z neho ani jediný megawatt

Slovensko má rovno pod svojím povrchom bohaté zdroje geotermálnej energie. Napriek tomu do domácností neprúdi ani jediný megawatt elektrickej energie pochádzajúcej z tohto zdroja. Na vykurovanie sa síce geotermálna energia využíva, no len v obmedzených množstvách. Informuje o tom agentúra TASR na základe správy od Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI) a Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) a obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Sme pozadu

„V porovnaní s Islandom, ktorý vyrába elektrinu z geotermálnych zdrojov od roku 1969 a má inštalovanú kapacitu 755 megawattov, sme veľmi málo ambiciózni. Slovensko zatiaľ plánuje do roku 2030 inštalovať kapacitu len štyri megawatty,“ uviedli organizácie.

Koordinátorka SKI Kateřina Chajdiaková navrhuje tri opatrenia na rozvoj využívania geotermálnej energie na Slovensku. Prvým krokom má byť odstránenie administratívnych prekážok v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ďalej by to mala byť podpora prieskumných vrtov na geotermálnu energiu zo štrukturálnych fondov.

Navrhuje tiež, aby sa využitie geotermálnej energie dostalo do všetkých relevantných strategických dokumentov, napríklad do Integrovaného národného energetického a klimatického plánu.

Po zmene platnej legislatívy v tejto oblasti volajú aj predstavitelia producentov energie z OZE. Slovensko podľa Jána Karabu zo SAPI cez zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bráni rozvoju obnoviteľných zdrojov energie.

„Potom sa nemôžeme čudovať, že síce už od roku 1989 vieme vďaka štátnemu prieskumu, aký je potenciál geotermálnej energie u nás, no za viac ako 30 rokov sme sa nepohli takmer z miesta,“ poznamenal. Podľa ich odhadu bude možné do roku 2030 dosiahnuť dodatočných 40 megawattov inštalovaného výkonu na výrobu elektriny z geotermálnej energie.

zdroj: Unsplash/Nikola Johnny Mirkovic

Zvýšenie lokálnej produkcie elektrickej energie a tepla z obnoviteľných zdrojov by podľa SKI malo pozitívny vplyv na zvýšenie energetickej bezpečnosti SR, na regióny a klímu. Ide totiž o bezemisnú výrobu tepla.

SKI a SAPI pripomínajú, že aktuálnu tvorbu Integrovaného národného energetického a klimatického plánu má na starosti Ministerstvo hospodárstva SR. Ide o dokument, ktorý má zabezpečiť plnenie energetických a klimatických cieľov SR a dosiahnutie uhlíkovej neutrality.

V oblasti využívania geotermálnej energie na výrobu elektriny napríklad počíta s inštaláciou štyroch megawattov nového výkonu. Slovensko má podľa odborníkov desaťnásobne vyšší potenciál.

Žiadaná zmena

Práve spomínaná bezemisnosť je pritom nie len potrebná, ale aj žiadaná. Vyplýva to z nového prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil medzi 21. marcom a 20. aprílom 2022 na vzorke 26.509 respondentov v členských krajinách EÚ a jej súčasťou boli teda aj Slováci.

Podľa neho sa 62 percent Slovákov necíti dostatočne dobre informovaných o kvalite ovzdušia v ich krajine. Väčšina Európanov aj obyvateľov SR si myslí, že zdravotné problémy, ako sú choroby dýchacích ciest (89 percent), astma (88 percent) a kardiovaskulárne choroby (83 percent), sú v ich krajinách spôsobené znečistením ovzdušia.

zdroj: Unsplash/Evgeny Nelmin

Obávajú sa aj environmentálnych problémov spôsobených znečistením ovzdušia na vodné plochy, ako sú acidifikácia (voda sa stáva kyslejšou) a eutrofizácia (nadmerné množstvá živín vo vode vedúce k premnoženiu rias). Na úrovni EÚ 47 percent respondentov zastáva názor, že kvalita ovzdušia sa za posledných desať rokov zhoršila, čo si myslí aj 43 percent Slovákov.