Slo­vá­ci sní­va­jú o zahra­ni­čí, ale zahra­nič­ní štu­den­ti sú spo­koj­ní aj na Slo­ven­sku

Alexandra Dulaková / 17. júna 2016 / Lifehacking

Omar Bei­ru­ti je 21-roč­ný Pales­tín­čan, kto­rý už nie­koľ­ko rokov štu­du­je medi­cí­nu na Slo­ven­sku. Zatiaľ čo mno­hí z nás túžia po štú­diu, prá­ci a živo­te zásad­ne v zahra­ni­čí, uni­ká im to, že aj napriek mno­hým nedos­tat­kom sú náš štu­dij­ný sys­tém a naše slo­bo­dy skve­lé. Vrá­ta­ne intrá­kov v Mlyn­skej doli­ne, uni­ver­zit­nej nemoc­ni­ce a jej prí­slu­šen­stva, či nená­vi­de­nej bra­ti­slav­skej MHD. My sme sa s Oma­rom poroz­prá­va­li o jeho štú­diu, žití na Slo­ven­sku, aj o nedáv­nych význam­ných uda­los­tiach európ­skej spo­loč­nos­ti.

Veľa z nás, Slo­vá­kov, láka štú­dium v zahra­ni­čí. Ty si síce tiež išiel do zahra­ni­čia, ale naopak k nám. Pre­čo?

Kvô­li kom­pli­ko­va­nej situ­ácii v mojej rod­nej kra­ji­ne. Uchá­dzal som sa o veľa šti­pen­dií vo via­ce­rých kra­ji­nách, okrem Slo­ven­ska naprí­klad aj v Čes­ku, Maďar­sku, Nemec­ku, Jor­dá­ne, Jeme­ne, Rus­ku a Indo­né­zii. Ale len na Slo­ven­sku som dostal mož­nosť štu­do­vať medi­cí­nu, inde by to boli býva­li inži­nier­ske sme­ry. Tak­že v pod­sta­te som si ja vybral Slo­ven­sko a Slo­ven­sko – teda aspoň slo­ven­ské Minis­ter­stvo škols­tva – si vybra­lo mňa. Bolo to oboj­stran­né. (úsmev)

IMG_8305

Ako sa do tvoj­ho výbe­ru naša kra­ji­na vôbec dosta­la?

Na začiat­ku som štu­do­val v Pales­tí­ne a vrám­ci toh­to štú­dia som bol semes­ter aj v Indo­né­zii. Tam som stre­tol jed­nu Slo­ven­ku, kto­rá mi o Slo­ven­sku a jeho krás­nych strán­kach veľa roz­prá­va­la. Z jej roz­prá­va­nia som mal pocit, že slo­ven­skí ľudia sú milí a slo­ven­ská prí­ro­da nád­her­ná. Dodnes sa s ňou vída­va­me, sme veľ­mi dob­rý­mi kama­rát­mi. Jej rodi­na ma k sebe pozý­va kaž­dé Via­no­ce.

A mala o Slo­ven­sku prav­du? Nebol to pre teba kul­túr­ny šok?

Dostať sa do slo­ven­skej komu­ni­ty pre mňa nebo­lo úpl­ne ľah­ké. Nie­kto­rí na mňa na uli­ci stá­le zaze­ra­jú, obze­ra­jú si ma, ale cel­ko­vo sa mi poda­ri­lo nájsť si kama­rá­tov s podob­ný­mi záuj­ma­mi. Pomá­ha­la mi hlav­ne zna­losť slo­ven­či­ny, kto­rá sa postup­ne zlep­šo­va­la a teraz je na veľ­mi dob­rej úrov­ni, musím pri­znať. Aj moje štú­dium je v slo­ven­či­ne. A Slo­ven­sko je síce iné ako Pales­tí­na a Blíz­ky východ, ale čo sa týka tých Via­noc, v Pales­tí­ne pred­sa vždy pre­bý­va­li aj kres­ťa­nia.

Aj u nás sme od ostat­ných pozna­li Via­no­ce, aku­rát mám pocit, že ich ľudia pre­ží­va­li viac duchov­ne. Tam to bolo viac o mod­le­ní a cho­de­ní do kos­to­la než o jede­ní a všet­ké­ho toh­to svia­toč­né­ho ošia­ľu, kto­rý tu pozo­ru­jem. Zo Slo­ven­ska nemám počas sviat­kom pocit kres­ťan­skej kra­ji­ny, ale skôr svia­toč­nej nála­dy plnej fes­ti­vít.

IMG_6487-2

A aký je teda tvoj domov?

Pochá­dzam zo Západ­né­ho bre­hu, z mes­ta Ramal­lah, kto­ré by som na naše pome­ry porov­nal k malej Euró­pe. V iných čas­tiach obý­va­ných Pales­tín­čan­mi naprí­klad o alko­ho­le ani nepo­čuť, sú veľ­mi kon­zer­va­tív­ne. U nás sa alko­hol dá kúpiť, máme dokon­ca aj neja­ký noč­ný život. Mos­lim­ské ženy u nás nosia aj neno­sia zaha­le­né vla­sy, ako chcú.

Pre­čo si sa teda roz­ho­dol odísť štu­do­vať inam? V Izra­e­li aj Pales­tí­ne pred­sa uni­ver­zi­ty sú. 

Bohu­žiaľ ako Pales­tín­čan z oku­po­va­né­ho úze­mia nemô­žem štu­do­vať na žiad­nej izra­el­skej uni­ver­zi­te. Ak chce nie­kto zo Západ­né­ho bre­hu ale­bo Gazy ísť do Izra­e­la, potre­bu­je povo­le­nie a nie je ľah­ké ho dostať. Na Západ­nom bre­hu ale máme šesť uni­ver­zít a dve sú v Pás­me Gazy. Ja som jeden semes­ter štu­do­val zuba­ri­nu na uni­ver­zi­te Al-Quds, ale štú­dium v takej zóne nie je jed­no­du­ché. Medzi mojím mes­tom a uni­ver­zi­tou sú ozb­ro­je­né kon­trol­né body, kto­rý­mi musí­me pre­chá­dzať, ďalej nám izra­el­ská armá­da v ško­lách robí razie, čo ško­lu samoz­rej­me fyzic­ky ničí. Odhliad­nuc od toho boli pod­mien­ky štú­dia pri­ja­teľ­né. Síce sme ako uni­ver­zi­ta nema­li veľa zdro­jov, ale pro­fe­so­ri boli veľ­mi vzde­la­ní ľudia. 

IMG_7669

Ako by si to porov­nal s úrov­ňou slo­ven­ské­ho škols­tva?

Nuž, už len to, že na ochra­nu ško­ly netre­ba vyso­ké múry a desiat­ky ozb­ro­jen­cov, je veľ­ké plus. Vždy sa v ško­le cítim víta­ný, ľudia si tu sna­žia pomá­hať. Je nároč­ná, ale v štú­diu nás pod­po­ru­jú. Viem, že veľa ľudí sa na slo­ven­ské uni­ver­zi­ty sťa­žu­je, ale pod­ľa mňa má lekár­ska Uni­ver­zi­ta Komen­ské­ho od štá­tu dob­rú pod­po­ru. Asi pre­to, lebo medi­cí­na je veľ­mi dôle­ži­tá. Len tak pre porov­na­nie, tu máme momen­tál­ne na ana­tó­mii na štú­dium k dis­po­zí­cii sedem tiel, zatiaľ čo v Pales­tí­ne sme nema­li na pit­vy ani jed­no. Všet­ko sme sa muse­li učiť z nák­re­sov a obráz­kov, čiže čis­to teore­tic­ky.

Jas­né, urči­te sa to nedá porov­ná­vať naprí­klad so Švéd­skom, ale ja to tak ani nepo­rov­ná­vam. Na dru­hej stra­ne, občas ako dob­ro­voľ­ník pomá­ham na stred­ných a základ­ných ško­lách a tam je to cel­kom iné, mies­ta­mi až zúfa­lé. Uči­te­lia majú mizer­né pla­ty a zlé vyba­ve­nie. Raz som bol sved­kom toho, ako jed­na uči­teľ­ka nemoh­la vytla­čiť doku­men­ty, lebo jed­no­du­cho nema­la papier.

IMG_6424

Prek­va­pi­lo ťa u nás ešte nie­čo?

Mož­no som tro­chu oča­ká­val, že Slo­ven­sko bude veľ­mi libe­rál­ne, ako si člo­vek bež­ne pred­sta­vu­je Západ. Ale je skôr tra­dič­né. Ja tak­tiež pochá­dzam z libe­rál­ne­ho pales­tín­ske­ho mes­ta, ale nie­kto­ré témy sú pre nás tabu – naprí­klad LGBT komu­ni­ta a jej prá­va. A tu to nie je veľ­mi odliš­né. Vez­mi si naprí­klad nedáv­ne refe­ren­dum, pochod za život, dva pocho­dy neona­cis­tov… Tie mi nahna­li strach, ale našťas­tie sa odo­hrá­va­jú len občas a dá sa im vyhnúť. V istom zmys­le to ale chá­pem. Slo­ven­sko bolo dlho izo­lo­va­nou kra­ji­nou, veď sve­tu sa otvo­ri­lo len pred 25 rok­mi. Veľa vecí je preň cudzích a nových a momen­tál­ne je prí­liš zamest­na­né stra­chom zo všet­ké­ho nezná­me­ho, pre­to sa pod­ľa mňa diš­tan­cu­je od nových hnu­tí a ide­oló­gií.

V Pales­tí­ne je to podob­ne, ale máte opro­ti nám veľ­kú výho­du. U nás sa na oku­po­va­ných teri­tó­riach žije sku­toč­ne ťaž­ko a nebez­peč­ne, pre­to sa momen­tál­ne zau­jí­ma­me o úpl­ne základ­né veci – ľud­ské prá­va, spra­vod­li­vosť, bez­pe­čie, prí­stup ku vzde­la­niu, záso­bám, a podob­ne. Vo veľa prí­pa­doch nám ide len o pre­ži­tie. Rie­šiť libe­rál­ne otáz­ky (ako naprí­klad LGBT komu­ni­tu) je teda úpl­ne mimo dohľa­du. Slo­ven­sko ale exis­tenč­né prob­lé­my rie­šiť nemu­sí a pre­to bude­te napre­do­vať ove­ľa rých­lej­šie ako my. Vo veľa sme­roch, nie­len v libe­ra­liz­me.

IMG_3631

Aké je to byť tu na Slo­ven­sku zatiaľ čo sa v tvo­jej domo­vi­ne často­krát dejú hroz­né veci? Si v kon­tak­te s rodi­nou?

Na Slo­ven­sku sa žije prí­jem­ne, lebo sa tu cítim bez­peč­ne. Raz ma síce v super­mar­ke­te nazva­li tero­ris­tom a keď sa s nie­kým roz­prá­vam po arab­sky, ostat­ní od nás bočia, ale hneď ako sa lep­šie spo­zná­me, vychá­dza­me spo­lu bez kon­flik­tu a s úme­vom. Slo­ven­sko má rôz­no­ro­dú prí­ro­du, v kto­rej rád trá­vim čas, pre­to­že to sa naprí­klad v oku­po­va­nom úze­mí Izra­e­la veľ­mi nedá. Je tu aj veľa môž­nos­tí, ako pomôcť ostat­ným. Učím deti anglič­ti­nu v jed­nom det­skom domo­ve a ako dob­ro­voľ­ník pra­cu­jem s bez­do­mov­ca­mi. Pre mňa je domo­vi­na veľ­mi abs­trakt­ným poj­mom.

Som ute­če­nec tre­tej gene­rá­cie a z roz­prá­va­nia pred­kov počú­vam o mies­tach, z kto­rých pochá­dza­me, a kam sa jed­né­ho dňa chce­me vrá­tiť. Dedi­nu, z kto­rej pred­ko­via utiek­li, v roku 1948 zni­či­li. Tak sme vlast­ne skon­či­li v Bet­le­he­me. Domov nosím v sebe a kde­koľ­vej idem, ostá­va mojou povin­nos­ťou infor­mo­vať ľudí o našej situ­ácii a nabá­dať ich k dis­ku­sii. Viem, aké dôle­ži­té je vzde­la­nie a uve­do­me­losť. Vidím, čo to s ľuď­mi robí, ak im chý­ba. Kvô­li štú­diu som rodi­nu nevi­del tak­mer dva roky a keď­že sa tu venu­jem akti­viz­mu za Pales­tí­nu, je pre mňa ris­kant­né sa domov vôbec vra­cať. Môžu ma za to zatknúť a dať do väze­nia.

IMG_7867

Cítiš sa tu bez­peč­ne aj vzhľa­dom na nedáv­ne uda­los­ti po Euró­pe?

K tomu môžem pove­dať len jed­no. V dneš­nom sve­te, v roku 2015, by ľudia nema­li potre­bo­vať zbra­ne. Často­krát sa nimi ohá­ňa­jú, vraj sú na obra­nu. Ale pred čím? Keby chce­li západ­né kra­ji­ny sku­toč­ne vyrie­šiť násil­né kon­flik­ty v iných kútoch sve­ta, nero­bi­li by to násil­ne. Pre­sta­li by bojov­ní­kom posie­lať zbra­ne. Arab­ské štá­ty sú roz­vo­jo­vé, nema­jú žiad­nu vlast­nú pro­duk­ciu, tak­mer žia­den vlast­ný prie­my­sel. A z pies­ku a ihiel si zbra­ne nevy­ro­bí­me. My máme aku­rát ropu, kto­rú pre­dá­va­me západ­ným kra­ji­nám a oni nám za to dáva­jú zbra­ne, tan­ky, a podob­ne.

Máme ich od kra­jín Euró­py, USA, Číny, aj Rus­ka. Keby nám namies­to zbra­ní za ropu rad­šej ponúk­li huma­ni­tár­nu pomoc, jed­lo, vzde­la­nie, pomoh­li s roz­vo­jom – náš regi­ón by vyze­ral úpl­ne inak. Pre mno­hé kra­ji­ny je voj­na skve­lý biz­nis, ale pokiaľ ho budú pre­vá­dzať, nemô­žu sa tvá­riť, že im ide o mier.

Na Slo­ven­sko sa poze­ráš cel­kom iný­mi oča­mi ako my. Je nie­čo, na čo by si tak­to chcel pou­ká­zať?

Mys­lím, že ľudia sú vo via­ce­rých veciach prá­vom nespo­koj­ní, ale vzdá­va­jú to. Idú rad­šej do Rakús­ka ale­bo Nemec­ka, pre­to­že tam je život lep­ší. Ale lep­ší je aj pre­to, lebo jeho oby­va­te­lia sa po voj­ne nesmier­ne sna­ži­li vyhra­bať z popo­la a vytvo­riť si lep­ší život. Pod­ľa mňa by Slo­vá­ci mali rad­šej zostať na Slo­ven­sku a sna­žiť sa o to isté. Nie je to ľah­ké ani prí­jem­né, ale nesmú za svo­je prá­va pre­stať bojo­vať. Nema­jú u seba voj­nu, nemu­sia z nej ute­kať. Mali by vytvo­riť sil­né zvä­zy a nepres­tať, dokým svo­je cie­le nedo­siah­nu.

IMG_0540-1

Čo chceš po uko­če­ní štú­dia robiť ty?

Chcem sa stať súčas­ťou orga­ni­zá­cie Leká­ri bez hra­níc a ces­to­vať s nimi do Somál­ska. Tej­to kra­ji­ne chcem veľ­mi pomôcť naj­mä pre­to, lebo si toho naozaj veľa vytr­pe­la. Občian­ska voj­na, chu­do­ba, hla­do­mor, nedos­ta­tok vody, extré­mis­tic­ký isla­mis­ti, neúrod­ná pôda, korup­cia… Mám pocit, že moja pomoc sa tam zíde. Okrem toho poznám pár Somál­ča­nov a sú to skve­lí ľudia.

A na záver to naj­dô­le­ži­tej­šie – cítiš sa tu šťast­ne a spo­koj­ne?

Ako by som sa mohol cítiť zle, keď tu mám haluš­ky?! (smiech)

Pridať komentár (0)