Slováci vyzbierali z prírody viac ako tri tony odpadu. Stovky vriec smetí veľa napovedajú aj o našej mentalite

Štatistiky za rok 2019 uvádzajú, že Slováci vyprodukovali celkovo 2,37 miliónov ton komunálneho odpadu. V prepočte na hlavu to znamená, že priemerný obyvateľ vyhodil do koša 435 kg komunálneho odpadu, čo je denne približne 1,2 kilogramu. Okrem Slovenska vzrástla produkcia odpadu aj v Lotyšsku (o 18 %) a v susednej Českej republike (o takmer 15 %).

Miera recyklácie tohto odpadu bola 39 %. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sme sa v triedení zlepšili, stále však máme čo robiť, aby sme splnili európske ciele, keďže koncom roka 2020 sme mali dosiahnuť mieru recyklácie 50 %.

Domy pod zemou sú realitou aj na Slovensku. Martinov inovatívny koncept získava obdiv aj v zahraničí

Slováci určite patria medzi tie národy, ktoré sa hrdo pýšia svojou prírodou, horami a plesami. Žiaľ práve v dnešnej dobe, kedy nie je problém sa legálne zbaviť akéhokoľvek odpadu, vzniká stále viac čiernych skládok.

Nie je ničím výnimočným, že aj v najkrajšom prírodnom zákutí nájdeš plastovú fľašu alebo obal od cukroviniek či dokonca oblečenie. Už dávno si neznečisťujeme len mestá v ktorých žijeme, ale aj prírodu, ktorá nás obklopuje.

View this post on Instagram

A post shared by Patrik Paulinyi (@patrikpaulinyi)

Nelegálne skládky sú problémom, ktorý netrápi len Slovensko, ale celú Európu. Ich presný počet sa však zistiť nedá – ide o podobnú situáciu ako pri monitorovaní daňových podvodov. Vie sa len o tých „odhalených“.

Portál TrashOut zhromažďuje informácie o zaregistrovaných skládkach po celom svete. Len u nás je ich aktuálne viac ako 8 200, z toho iba 22 % bolo od nahlásenia aj vyčistených. Najviac sa na Slovensku protizákonne vyhadzuje odpad v Bratislavskom kraji – až štvrtina z celkového počtu.

zdroj: archív Matej Papcun

Našťastie aj v našej krajine pribúda čoraz viac ľudí, ktorým nie je „bordel“ v našich lesoch a na lúkach ukradnutý. Skvelým príkladom je iniciatíva Vezmi si ma, do ktorej sa od jej spustenia aktívne zapojilo niekoľko stoviek ľudí, ktorí pomohli so zbieraním odpadkov na celom Slovensku.

Išlo o jednotlivcov, ktorí si len vyšli na prechádzku, influencerov, ktorí sa snažili k čisteniu prírody priviesť svojich fanúšikov, mestá a obce či dokonca celé firmy. Výsledkom je slovenská príroda čistejšia o tri tony a 1 800 vriec odpadkov.

View this post on Instagram

A post shared by Milan Bez Mapy (Bardún) (@milan_bezmapy)

Medzi najpočetnejšie odpadky patrili plechovky, plastové a sklenené fľaše, plastové vrchnáky aj obaly zo sladkostí. Podobná aktivita sa osvedčila už v roku 2019, keď Vezmi si ma prinieslo svetový ekologický trend plogging – beh spojený so zbieraním odpadkov.

„Radi sa spájame s iniciatívami, ktoré sa snažia o dosiahnutie rovnakého cieľa ako my. Pre nás všetkých je dôležité vyčistiť slovenskú prírodu od odpadu a ten následne správne triediť. Ochotne a pravidelne preto spájame sily, vďaka čomu prinášame väčší efekt,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka pre marketing a komunikáciu OZV ENVI – PAK, ktorá stojí za iniciatívou.

Počas Svetového čistiaceho dňa sa Vezmi si ma spojilo s iniciatívou Upracme Slovensko. Účastníci v zapojených mestách a obciach vyzbierali takmer 500 vriec a viac ako dve tony odpadu v kontajneroch.

Mapa bojovníkov proti odpadu

Súčasťou tohto projektu je aj Mapa bojovníkov proti odpadu. Označuje viac ako 270 „zelených“ miest a obcí, v ktorých sa ľudia starajú o poriadok vo svojom okolí. Či už je to samospráva, dobrovoľnícky spolok alebo partia jednotlivcov, každý môže miesto, na ktorom žije, vysvietiť nazeleno. 

„Počas náročných mesiacov pandémie, keď nebol lockdown, ľudia radi trávili čas v prírode a začali si túto formu oddychu aj viac vážiť. Voľne pohodený odpad im v prostredí, ktoré im malo slúžiť na oddych, čoraz viac prekážal. Mnohí si preto zvykli so sebou zobrať aj vrece na odpadky a vyzbierať neporiadok, ktorý našli. Mapa bojovníkov proti odpadu sa tak minulý rok rozrástla o veľa zelených miest,“ hovorí Katarína Kretter.