Slovensko nie je sebestačné v pestovaní žiadnej zeleniny

  • Spotreba čerstvej zeleniny a zemiakov zo strany Slovákov je dnes výrazne vyššia ako jej produkcia
  • Domáci pestovatelia majú pritom v doplnení medzery veľký potenciál, pričom to, čo ich motivuje, je záujem spotrebiteľov
  • Problémom je však aj neefektívna podpora zo strany štátu a znehodnocovanie pôdy
vegg
pixabay.com
  • Spotreba čerstvej zeleniny a zemiakov zo strany Slovákov je dnes výrazne vyššia ako jej produkcia
  • Domáci pestovatelia majú pritom v doplnení medzery veľký potenciál, pričom to, čo ich motivuje, je záujem spotrebiteľov
  • Problémom je však aj neefektívna podpora zo strany štátu a znehodnocovanie pôdy

Južná časť Slovenska bola v minulom období zeleninovou zásobárňou Československa, stav sa však podstatne zmenil k horšiemu. Dôvodom sú napríklad lacná konkurencia zo zahraničia, nedostatočná produkcia našich pestovateľov, obchodná politika reťazcov či ničenie úrodnej pôdy výstavbou.

Napríklad v okolí Šaroviec neďaleko Levíc v minulosti pestovali zeleninu na ploche vyše 400 hektárov. Vlani už plochy nedosiahli ani polovicu a v tejto sezóne budú zrejme ešte menšie. Dôvodom je zlá ekonomická situácia lokálnych zeleninárov. Náklady na pracovnú silu neustále rastú a plochy zeleniny na celom Slovensku klesajú rapídnym tempom už od 90-tych rokov.

„Slovensko by malo pestovať také druhy zeleniny, pre ktoré má vhodné podmienky. Súčasná situácia je alarmujúca, najmä čo sa poľnej zeleniny týka. To, čo sa predtým produkovalo na tisícoch hektároch, sa teraz pestuje na zanedbateľných plochách, a teda aj v minimálnych množstvách. Pre menších pestovateľov je zaujímavý rastúci dopyt po slovenskom cesnaku, špargli a šalátoch. V súčasnosti nie je výnimočným, že na pultoch nájdete cesnak napríklad zo Španielska, pritom ide o plodinu, ktorej sa u nás darí. Pre spracovateľský priemysel sú dôležité aj špenát a brokolica,“ vysvetľuje Jozef Šumichrast zo Združenia zeleninárov a zemiakarov Slovenska.

Štát chce pestovateľom podporiť. Na hektár mrkvy či kapusty, ktorú dnes vo veľkom dovážame, dostanú poľnohospodári o 40 eur viac ako vlani. Zeleninári však vidia jeden z hlavných problémov vo zvýhodňovaní pestovania strukovín. Na hektár sóje získa pestovateľ asi o 60 eur viac než ako pri kapuste, cibuli alebo mrkve.

Pritom pestovanie zeleniny je niekoľkokrát náročnejšie na finančné zdroje, ľudskú prácu či uskladnenie ako bežná strukovina. Strukovina je však taktickou plodinou, ktorou sa dajú zabiť dve muchy jednou ranou. Uspokojiť by mala pestovateľov ako aj chovateľov, ktorí ju použijú ako potravu pre zvieratá, avšak na úkro kvalitnej lokálnej zeleniny.

Zeleninári potom tvrdia, že na výsadbu zeleniny už viac nemajú dôvod, ak za nenáročnejšie plodiny dostanú viac peňazí. Aj preto niektorí prechádzajú napríklad na pestovanie tekvice. Na tú štát prispieva rovnako ako na nenáročnejšie druhy zeleniny. Slovensko sa tak stalo tekvicovou „veľmocou“ – keďže ju pestujeme na úrovni 4-tisíc hektárov a ostatná zelenina padla na zúfalých 2200 hektárov.

Slovensko nie je v súčasnosti sebestačné v pestovaní žiadnej zeleniny hoci podmienky na pestovanie máme výborné. Tým, že ju však dovážame zo zahraničia rastú aj jej ceny a to v konečnom dôsledku celkom zbytočne.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech