Slovensko sa ponorilo do záhadnej hmly. Experti upozorňujú, že môže byť veľmi nebezpečná
- Pri pohľade z okna vidí väčšina z nás v týchto dňoch len bielu hmlu
- Odborníci však zdôrazňujú, že nejde o bežnú hmlu, na akú sme zvyknutí
- Pri pohľade z okna vidí väčšina z nás v týchto dňoch len bielu hmlu
- Odborníci však zdôrazňujú, že nejde o bežnú hmlu, na akú sme zvyknutí
Inštitút environmentálnej politiky upozorňuje, že v Jelšave a Žarnovici bol začiatkom týždňa mimoriadne zlý stav ovzdušia. Jeho zhoršená kvalita však bola zaznamenaná aj v Bratislave.
„Vo vzduchu sa totiž nachádzajú veľmi malé prachové častice, ktoré na seba viažu vodu – preto vidíme hustú hmlu. Tieto maličké častice ale nedokáže naše telo pri dýchaní odfiltrovať, preto pľúcnym tkanivom prenikajú ďalej,“ približujú odborníci z IEP.
OBROVSKÝ ÚSPECH: Petícia mladých Slovákov je najväčšou v histórii krajiny, parlament ju musí riešiť
Experti pripomínajú, že dlhodobé vystavenie takémuto znečisteniu spôsobuje okrem iného ochorenia dýchacej sústavy. Keďže sa tieto čiastočky dostanú aj do krvi a do celého tela, sú zodpovedné aj za kardiovaskulárne ochorenia.
Ak sa týmto vplyvom chceš vyhnúť, mal by si sa zaujímať o kvalitu vzduchu, ktorý dýchaš. Kvalitu ovzdušia na Slovensku si môžeš overiť napríklad na webe SHMÚ.
„V čase zlej kvality ovzdušia sa odporúča necvičiť vonku, malým deťom a starým ľuďom sa neodporúča ani vychádzať a vetrať len minimálne, čo však v časoch korony môže byť problematické,“ vysvetľujú ďalej odborníci.
Z dlhodobého hľadiska ale najviac pomôže len zlepšenie kvality ovzdušia, preto by mal najmä náš priemysel zavádzať ešte ekologickejšie technológie, a podporiť to musí aj vláda.
„Tieto zdravotné dopady nemôžeme ignorovať najmä v kontexte pandémie, preto som požiadal výskumnú službu Európskeho parlamentu o štúdiu, ktorá posúdi súvislosť medzi znečistením ovzdušia a zraniteľnosťou našej spoločnosti voči chorobám ako Covid-19 alebo iným infekčným ochoreniam,“ upozorňuje europoslanec Martin Hojsík a dopĺňa, že malé častice taktiež doslova dusia naše lesy a ničia ekosystémy.
Veľké zmeny ale môžeš spraviť aj ako jednotlivec – najväčším zdrojom malých prachových častíc je domáce vykurovanie, preto by sme mali kúriť efektívne, menej, a staré kotly vymeniť za čistejšie. Rovnako pomôže aj prehodnotenie našej dopravy – ak sa to dá, choď radšej pešo, na bicykli či MHD ako autom.
Za zmienku stojí aj fakt, že na Slovensku v roku 2016 z dôvodu zhoršenej kvality ovzdušia predčasne zomrelo takmer 5 000 ľudí. Podľa Hojsíka by sme mali začať kvalitným meraním. Často si totiž ani neuvedomujeme, akému veľkému znečisteniu sme každodenne vystavení. Žiaľ, momentálne nám chýbajú meracie stanice, a aj tie, čo máme, nevyužívame efektívne.
Europoslanec pripomína, že problémom sú zväčša mestá. Práve v nich je najvyššia miera znečistenia, potrebujeme tam preto alternatívy podporujúce integrovaný systém verejnej dopravy a prísnejšie ekologické normy.
Podľa britskej Národnej zdravotníckej služby predstavuje znížená kvalita ovzdušia pre ľudí väčšie zdravotné riziko ako koronavírus.
Dlhodobé vystavenie vplyvu znečisťujúcich látok v ovzduší spôsobuje respiračné a kardiovaskulárne ochorenia, čím sa stáva ľudský organizmus náchylnejší a zraniteľnejší voči vírusovým ochoreniam. Zdravotní špecialisti preto volajú po zelenom reštarte, ktorý prihliada na ochranu životného prostredia.
Zdroje: dnesdycham.populair.sk, MŽPSR, IEP, BBC, Populair