SPRÁVY Z VEDY: Hladovka predlžuje život, alkohol je horší, ako sme si mysleli

  • Veci opäť priniesli zaujímavé objavy a zistenia
  • Podarilo sa im napríklad prvýkrát transplantovať zvierací orgán na človeka, ktorý sa ujal
  • V Amerike zase zistili, kedy presne objavili Vikingovia tento kontinent
Veda
Unsplash/Julia Koblitz, National Cancer Institute
  • Veci opäť priniesli zaujímavé objavy a zistenia
  • Podarilo sa im napríklad prvýkrát transplantovať zvierací orgán na človeka, ktorý sa ujal
  • V Amerike zase zistili, kedy presne objavili Vikingovia tento kontinent

Transplantácia prasacej obličky do ľudského tela, alkohol ako hlavný rizikový faktor najčastejšie sa vyskytujúcej formy rakoviny, vplyv počtu kŕmení na dlhovekosť myší, pôvod domácich koní a ďalšie potvrdenie prvenstva Vikingov na americkom kontinente. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Prasacia oblička sa v ľudskom tele ujala

Americkí vedci dočasne napojili prasaciu obličku k telu zosnulej osoby a sledovali, ako funguje. Podľa výskumníkov ide o malý krok v dlhodobej snahe použiť jedného dňa zvieracie orgány pri transplantáciách zachraňujúcich život.

Medzi prekážky, s ktorými sa vedci pri tomto výskume musia vysporiadať, je cukor nachádzajúci sa v bunkách ošípaných, ktorý spôsobuje, že ľudské telo zvierací orgán okamžite odmietne.

Oblička použitá v spomínanom experimente pochádza z geneticky upraveného zvieraťa, vďaka čomu bol cukor v prasacích bunkách eliminovaný. Zabránilo sa tak odmietavej reakcii ľudského imunitného systému.

Chirurgovia pripevnili prasaciu obličku k dvom veľkým cievam mimo tela zosnulej ženy, aby ju v priebehu dvoch dní mohli pozorovať. Oblička splnila svoju funkciu: filtrovala odpadové látky a produkovala moč, pričom nespustila odmietavú reakciu imunitného systému.

Obľúbená droga Slovákov stojí za závažnou rakovinou

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojej správe zverejnenej v stredu poukázala na to, že konzumácia alkoholu patrí k hlavným rizikovým faktorom rakoviny prsníka. V európskom regióne WHO, ktorý zahŕňa 53 krajín a teritórií, je rakovina prsníka najčastejšie sa vyskytujúcou formou rakoviny: každý deň toto ochorenie diagnostikujú 1 579 ženám.

„Ľudia musia vedieť, že obmedzením konzumácie alkoholu môžu znížiť riziko rakoviny. Nezáleží na tom, o aký druh alkoholu ide, ani akej je kvality alebo ceny,“ povedala odborníčka z WHO pre Európu Marilys Corbexová. WHO upozorňuje, že neexistuje bezpečná miera konzumácie alkoholu. Riziko rakoviny prsníka sa zvyšuje s každou vypitou jednotkou alkoholu denne.

Fasting by mohol predlžiť život

Predlžovaniu ľudského života sa venovali aj vedci z Wisconsinskej univerzity. Vedci zriadili kontrolnú skupinu myší, ktoré mali neobmedzený prístup k potrave. Dvom ďalším skupinám obmedzili kalórie o 30 percent.

Jedna z nich mala celodenný prístup k nízkokalorickej potrave, druhá dostala každý deň o 30 percent menej normálnej potravy ako kontrolná skupina, avšak vždy po 21-hodinovom pôste.

Bádatelia zistili, že myši, ktoré 21 hodín hladovali, sa dožili v priemere o pol roka viac ako tie v kontrolnej skupine. Myši konzumujúce nízkokalorickú potravu dokonca žili o niečo kratšie ako kontrolná skupina, aj keď prijali menej kalórií.

Poznáme pôvod moderných koní

Zvieratá skúmal aj tím zahŕňajúci českých vedcov, ktorý v štúdii zverejnenej v časopise Nature popísal, že všetky domáce kone majú spoločný pôvod.

Vedci v tejto štúdii zistili, že moderné kone boli zdomácnené okolo roku 2200 p. n. l. severne od pohoria Kaukaz v pontsko-kaspickej stepi, konkrétne v oblasti medzi povodiami riek Don a Volga, odkiaľ sa potom počas niekoľkých storočí rozšírili do zvyšku Eurázie.

Vedecký tím analyzoval genóm 273 koní žijúcich v období rokov 50 000 až 200 p. n. l. Tieto vzorky vedci následne sekvenovali a porovnali ich s genómami moderných koní domácich. Vďaka tejto metóde vedci zistili, že zatiaľ čo Euráziu kedysi obývali rôzne populácie koní, medzi rokmi 2200 a 2000 p. n. l. došlo k dramatickej zmene.

Jedna z týchto genetických línií, ktorá bola predtým rozšírená iba v oblasti pontskej stepi (až po severný Kaukaz), sa začala šíriť mimo svoj rodný región a počas niekoľkých storočí nahradila ostatné populácie koní od Atlantiku až po Mongolsko.

Vieme, kedy do Ameriky prišli Vikingovia

Do dávnej minulosti nazreli tiež holandskí vedci, ktorí stanovili doteraz najskorší dátum výskytu Európanov na americkom kontinente.

Experti pri výskume použili presnejšiu metódu datovania, než je obvyklý postup za použitia uhlíka C14. Využili fakt, že kozmické žiarenie, ktoré podnecuje vznik rádioaktívneho izotopu uhlíka C14, nie je stabilné. Koncentrácia tohto izotopu sa pri slnečných búrkach výrazne zvyšuje a zanecháva stopy v štruktúre dreva. A práve takáto solárna búrka sa odohrala v rokoch 992 – 993.

Vedci potom podľa celkového počtu 29 letokruhov, ktoré si od solárnej búrky z roku 993 ešte kmene stromov použité pri budovaní vikingskej osady v severnej časti kanadského ostrova Newfoundland stihli vytvoriť, došli k záveru, že boli zoťaté v roku 1021.

Doposiaľ sa vedci domnievali, že Vikingovia sa v Amerike nachádzali zhruba niekedy medzi rokmi 990 a 1000. Nie je však jasné, koľko sa Vikingovia na americkom kontinente v určitom časovom rozmedzí zdržiavali. Viacero dôkazov však ukazuje, že ich prítomnosť mala vždy skôr krátkodobý charakter.

Zdroj: TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie