Stand up komička Simona: Žena má právo mať aj osobnosť, nielen dobre vyzerať

  • Simona patrí k stand up komičkám, ktoré aktívne vyvracajú stereotypné predstavy o tom, aká by mala byť správna žena.
  • S humorom reagujú na aktuálne témy, medzi ktoré patrí aj fatshaming či kult krásy, alebo chudoba
  • Úspešná stand up komička reprezentovala slovenský humor niekoľkokrát aj v zahraničí
Simona Salátová_ Instagram
  • Simona patrí k stand up komičkám, ktoré aktívne vyvracajú stereotypné predstavy o tom, aká by mala byť správna žena.
  • S humorom reagujú na aktuálne témy, medzi ktoré patrí aj fatshaming či kult krásy, alebo chudoba
  • Úspešná stand up komička reprezentovala slovenský humor niekoľkokrát aj v zahraničí

Simona patrí v súčasnosti k výnimočným stand up komičkám. Jej humor je prirodzený a jednoducho sa s ním stotožní nielen žena, ale často i muž. Táto komička je dôkazom, že život je taký, aký si ho urobíme. Na Instagrame ju nájdete pod menom @simonacomedy. Simona patrí do tej skupiny sympatických ľudí, ktorí nemajú problém vyjadriť sa k žiadnej téme, spolu s ďalšími členmi zo skupiny Silné reči.

Snažili ste sa podnikať v gastronómii. Vyjadrili ste sa k byrokracii a problémom. Čo vám ako podnikateľke najviac komplikovalo život?

Mala som bar, robila som, čo ma bavilo a makala som vo vlastnom podniku, a za vlastným barom. Bohužiaľ, tento štát nemá veľmi rád, ak sa venujete niečomu, čo vás baví a náhodou vám to aj zarába. Práve toto mi najviac skomplikovalo podnikanie. Ale mám pocit, že na Slovensku stále platí „malý podnikateľ – žiadny podnikateľ“, takže musím so slzou v oku priznať, že aj so stand upom ma štát už našiel. (smiech)

Živíte sa najmä stand upom. Aký je to život?

Aktuálne v mojom živote prebehla zmena, takže som pribrala jednu prácu. Takú normálnu. Aby sa ľudia nehnevali, že mám zvláštne povolanie. Stáva sa mi to často na úradoch, alebo u doktorov, keď vyplním do kolonky zamestnanie, že som KOMIČKA. A život je to úžasný! Síce v neistote, lebo také je umenie – raz je robota, inokedy menej-  a hlavne preto som vzala aj inú prácu, pretože nie som slobodný freelancer, ale v prvom rade matka môjho trojročného satanášika. (smiech)  Všetko však vynahrádza ten pocit, že dostanete peniaze za to, čo milujete. Okrem peňazí žijem hlavne z podpory a potlesku, ktorý sa vypláca priamo na mieste a to je niečo, čo mi dáva každodenne zmysel.

View this post on Instagram

Dnes mám že fakt na hovno deň. Dostala som pokutu v električke, lebo som si nestihla štiknúť lístok cez 52 kočíkov a 100 spotenych ľudí. Ešte som si u revízora v Bratislave nechala občiansky a zistila to v Žiline. A potom som šla vlakom. Jedno slovo:India. Integrovaný dopravný systém je Atlantída a realita je v 65ročnej učiteľke, ktorá cestu do Trnavy strávi na záchode, lebo k miestenke sa neprepracuje. Meškanie je samozrejmosť. A potom som už prišla do Kysuce, čo je samo o sebe ťažké. Ale! Čím je žena staršia, tým viac sa priučí starej známej pravde: Aké veľké sú tvoje sračky, taký dobrý musí byť tvoj výzor. #zenymachruju #majupreco #egotrip #zeleznice #cestujemevlakom #naposledy

A post shared by Len Simona (@simonacomedy) on

Máte každý mesiac vyrovnaný príjem, alebo máte také to svetielko v hlave, ktoré vám vraví, že neviete čo bude o týždeň?

Myslím, že na časť som už odpovedala, ale celkovo mám svetielok v hlave dosť málo. Moja špecializácia je, čo najviac zlých rozhodnutí v krátkom čase, takže zvyčajne mi kontrolka bliká až potom, čo niečo urobím alebo poviem. (smiech)

Čo je pre vás pri stand upe najdôležitejšie?

Pre mňa je najdôležitejšie, aby tam boli ľudia. To zvykne dosť pomôcť atmosfére. A pokiaľ je táto podmienka splnená, tak myslím, že je veľmi dôležité byť sám sebou. Znie to ako klišé, ale verte mi, nikde vás ľudia neprekuknú z vašej masky skôr ako na pódiu. Preto je pre mňa od istého času úplnou alfou a omegou úprimnosť. Taká tá ľudská. Ja idem na pódium s tým, že toto sú moji kamoši a ja im idem povedať všetko. Detaily príbehu za ktoré sa hanbím, ktoré poviem len najlepšej priateľke? Takú vec nepoznám….No, možno hej. Zase nemôžem povedať, že nemám rada zvieratá, lebo ľudia sú na to citliví. Toto tam nedáme, že? (smiech)

Otvorene vystupujete aj proti fašistom. Mali ste s nimi niekedy konflikt? Nebojíte sa?

Na fašistoch je jedna vec super, fakt len jedna. A to je to, že ich môžete neznášať bez toho, aby ste sa s nimi dostali do konfliktu. Celkovo v živote odporúčam ľudom prebrať zodpovednosť za energiu a emócie, čo okolo seba šíria. Práve fašisti a im podobní extrémisti využili to, že naša krajina mala veľmi temné dni, aby rozšírili ešte viac nenávisti a agresie. Takíto ľudia sú pre mňa neakceptovateľní. Odmietajú inakosť a ja si myslím, že inakosť je cieľom k rastu. Zároveň je mojou zodpovednosťou ako komika hovoriť o týchto veciach. Každá doba mala svojich humoristov, ktorí vďaka vtipu a satire podnietili ľudí rozmýšľať tým správnym smerom a o to sa snažíme aj s mojimi kolegami zo Silných rečí.

V jednom zo svojich stand upov ste hovorili o facke ako o dotyku náklonnosti, ale aj o sexuálnom styku s kozou. Sú tieto vystúpenia založené na reálnych skúsenostiach, alebo parafrázujete stereotypné predstavy?

Mám sa až takto odhaliť? No dobre, facku som nikdy nedostala, ale tá koza… (smiech)

Samozrejme, je to zvýraznenie stereotypov a ľudí veľmi baví, keď počujú niečo, čo samy akosi podvedome vnímajú a ja dám tomu iba formu. Pochádzam z dediny, milujem vykopávanie zemiakov a pletie buriny mi spôsobuje fyzickú rozkoš, takže to vôbec nie je myslené v zlom. Každopádne, keď tak nad tým rozmýšľam, možno keby som v mladosti skúsila tú kozu, v tomto období by som bola oveľa slávnejšia. Ale ako sa hovorí, nikdy nie je neskoro! (smiech)

Koľko stand upových vystúpení máte do mesiaca a ako dlho vám trvá príprava materiálu?

Ako som už spomínala, tá periodicita vystúpení sa mení od mesiaca k mesiacu. Môžem povedať len toľko, že za posledné dva roky som urobila vyše 130 vystúpení a snažím sa vystupovať, čo najviac, samozrejme v medziach môjho materstva. Príprava materiálu je veľmi individuálna. Niekedy stačí, že idete k zubárovi a máte nových 10 minút. A inokedy sa rozmýšľaním nad témou, ktorú chcem rozpracovať trápim aj mesiac. Závisí to od Ducha Svätého, Budhu a karmy. Akú majú oni náladu a ja sa len prispôsobujem.

Vy ste pekným príkladom, že život je o tom, či sa po páde postavíte a idete ďalej. Čo vás motivuje a posúva dopredu?

Hah, niekedy to človek ani tak nevníma. Moje detstvo, ktoré nebolo veľmi ružové ma, myslím, dosť pripravilo na to, že nemôžem očakávať nič zadarmo, bez akcie alebo od iných ľudí. Popravde, netuším, čo ma posúvalo vpred, kým som nemala syna. Myslím, že rebélia, akási chuť žiť a dokázať tým, ktorí ma sústavne odmietali, že za to stojím. Dnes, keď sa už pár mesiacov opäť brodím v bahne zlých vecí, ktoré sa občas dejú každému, ma posúva môj syn. On je moja hybná a pohľad na neho mi prináša nenormálny pokoj. Také vedomie, že nič už nikdy nebude také zlé, aby stálo za to, to vzdať.

Niekoľkokrát ste sa vyjadrili aj k ženským otázkam. Ako vnímate tzv fatshaming a kult krásy?

Pomerne verejne sa na mojich sociálnych sieťach ohradzujem za možnosť mať aj osobnosť a nielen krásny výzor. Samozrejme, kombinácia týchto dvoch vecí je u žien najžiadanejšia a tiež sa o ňu ako žena snažím, na tom nie je nič zlé. Všetko má však svoju zlatú strednú cestu a myslím, že niektorí influenceri to preháňajú so šablónovaním krásy a ľudí, dovoleniek, jedla a životného štýlu. Každý si môže robiť, čo chce, ale opäť treba brať ohľad na energiu, ktorú človek vysiela do sveta.

 

Ako by ste charakterizovali samú seba?

Vnímam sa ako umiernená feministka, takže to, čo mi naozaj prekáža, sú streotypy žien, ktoré samotným ženám nie sú pohodlné a la ,,žena musí byť za sporákom, žena musí mať pevné prsia aj po ôsmich pôrodoch, ženy sa obzerajú len po pracháčoch a podobné drísty“. Je možné, že by niekto mohol obviniť mňa, že hádžem zase mužov do jedného vreca a asi by nebol úplne vedľa. Bohužiaľ, ja som vo svojom  krátkom, ale vyčerpávajúcom živote nestretla veľa, povedzme, lojálnych samčekov, takže inteligentní, nesebeckí a citliví muži sú pre mňa legenda, ktorej ešte môžem venovať kus humoru, kým takého nestretnem. Teda aspoň dvoch, nech to nie je náhoda. Nechcela by som zbytočne ženy zavádzať. (smiech)

Veľmi často si robíte srandu z mužov. Ako to ovplyvnilo váš súkromný život a možno život vašich blízkych?

Mojím cieľom je v prvom rade vniesť dávku humoru do každej situácie, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať ako neznesiteľná a bolestivá. Keď sa ľudia smejú, remizujem s nirvánou. Myslím, že som zachránila veľa manželstiev, ktoré si uvedomili, že všetky vzťahy riešia podobné problémy a niektoré veci sú naozaj len otázkou schopnosti urobiť si srandu sám zo seba a nebrať život tak vážne. Len svoje som nezachránila. (smiech) Mnohí si myslia, že sa rozvádzam práve kvôli vtipom, ktoré veľakrát smerovali na adresu môjho muža a spolunažívania dvoch duší, ale môžem všetky tieto hlasy upokojiť, že to nie je dôvod. Niekedy život nehrá podľa pravidiel a nehrá ani fér, ale máme len dve možnosti: ľutovať sa alebo sa na tom baviť. Ja som jednoznačne za tú druhú.

Dá sa podľa vás v humore byť neúprimný a kalkulovať?

Už som to aj naznačila a môžem z vlastnej skúsenosti tvrdiť, že nie. Buď ste herec a idete urobiť na pódium nejakú etudu s postavou, ktorú práve hráte. To ale nie je stand up a diváci to okamžite vedia. Na Maštalíra si zájdu do SND, do klubu prichádzajú vypočuť si úprimný humor, preslov konštantného smoliara, čo väčšina z nás je. Niektorí sa bavia na tom, že sa to nedeje im a iní sa bavia na tom, že presne toto sa stalo aj im. Ak si priamočiary a sám sebou, je to win-win situácia pre teba ako komika a pre ľudí, ktorí vezmú tvoje vtipy.

Čo by ste odkázali ženám, ktoré by chceli skúsiť stand up, ale neveria si?

Aby si v prvom rade verili! Myslím však, že so ženami v stand upe je to také biedne hlavne preto, že sme stále v trochu konzervatívnejšej krajine, kde by žena nemala tak otvorene prehlasovať názory, ktoré môžu byť kontroverzné. Nemala by odhaľovať toľko zo súkromia, jednoducho, mala by sa trošku hanbiť, lebo tak to je slušné. Pre slušnú ,,upratanú“ ženu. Samozrejme, stále viac búrame tieto bariéry na sociálnych sieťach, ale prax prehovoriť o tom na pódiu sama za seba, je stále trochu ťažšie zvládnuteľná. Zároveň si myslím, že my ženy o dosť ťažšie zvládame odmietnutie, takže aj to môže zohrávať úlohu. Chlapi sa rýchlejšie oklepú z neúspechu a skúšajú opäť, to by sme sa od nich mali priučiť. Ja osobne sa hlavne v poslednom čase stretávam s tým, že si určite nenájdem chlapa, keďže ich otvorene ohováram. Smiešne, nie? Ja si hlavne nehľadám takých, o akých hovorím v stand upoch a hlavne takých, čo nechápu humor.

Komici často hovoria, že humor treba vidieť naživo. Ako by ste ich presvedčili vy?

Pozeráte radšej porno v telke, alebo uprednostňujete sex naživo? (smiech)

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech