Hudobníci na Slovensku platia niekoľkonásobne vyššie dane ako výrobcovia automobilov

Nedávno Európsky parlament oficiálne schválil prísnu smernicu venovanú autorským právam (viac si prečítaš TU) a v ten istý deň SOZA – Slovenský ochranný zväz autorský spolu s organizáciami SLOVGRAM, OZIS, Hudobný fond a Hudobné centrum, zverejnila historicky prvú Správu o slovenskom hudobnom priemysle.

Tá obsahuje množstvo zaujímavostí. Komplexný dokument pozostávajúci z 239 strán sme namiesto teba prelistovali a prinášame ti tie najväčšie zaujímavosti.

zdroj: Unsplash

Odborníci na základe databáz CEEMID (Central European Entertainment and Media Industry Databases) vypracovali podrobnú analýzu nášho trhu, pričom prihliadali napríklad na také ukazovatele, akými je kúpna sila domácich, príjmy umelcov alebo rozvoj podnikania v tejto oblasti.

Za cieľ tejto správy, na ktorej pracovali niekoľko posledných rokov a vyspovedali viac ako tisíc domácich umelcov, je poukázať na ekonomický prínos hudobného priemyslu doma a v zahraničí a následne otvoriť diskusiu o budúcnosti odvetvia na Slovensku v tejto rýchlo meniacej sa dobe.

Správa uvádza, že priemerne veľké typické publikum skupiny profesionálnych interpretov (teda tých, ktorých 90 % ich príjmov pochádza z hudobného priemyslu) tvorí asi 200 ľudí s priemerným príjmom 850 – ­964 eur na vystúpenie. Z toho vyplýva, že nezdanený honorár umelca za vystúpenia sa pohybuje v rozmedzí 73 100 – 82 904 eur ročne, no to je príjem pre najmenej 10 ľudí (skupina umelcov + produkčný tím).

Odborníci sa však pozreli aj na zárobok hudobníkov na čiastočný úväzok (príjem z hudobného priemyslu tvorí menej ako 50 % ich celkového príjmu). Tí uvádzajú priemerne 100 -­ 150 divákov na jednom koncerte, ktorých absolvujú v priemere 19 ročne. Príjem za podujatie potom predstavuje 500 – ­550 eur a ročné honoráre za vystúpenia sa vyšplhajú „len“ na sumu 9 500 do 10 450 eur. Aj tu pomáha sprievodný tím, pričom veľmi nízke ceny lístkov pravdepodobne nedovoľujú umelcom ani manažéra turné.

zdroj: Canva

Veľmi zaujímavé je, že správa zároveň veľmi konkrétne slovenský hudobný priemysel a jeho vplyv na našu ekonomiku porovnáva s automobilovým priemyslom.

„Zatiaľ čo pracovníci v automobilovom priemysle dostanú plat (a platia dane) za 40 hodín týždenne, umelec zvyčajne dostane plat iba za svoje koncerty, v priemere asi za 1 hodinu týždenne. Na rozdiel od vlastníkov tovární, nemôže znížiť svoju daňovú povinnosť o väčšinu svojich výdavkov, pretože tie nie sú vyfakturované a vypočítateľné vo forme pracovnej zmluvy. Keďže sa jedná o podnikateľov v kreatívnom priemysle alebo ľudí v slobodných povolaniach, nemôžu si účtovať do nákladov svojich 39 odpracovaných hodín — konkrétne hodín strávených nácvikom, skladaním alebo prípravou, či prepravou koncertných zariadení,“ približuje správa.

Ako informuje SME, z vyjadrenia ekonomického konzultanta v oblasti hudobného priemyslu v našom regióne vyplýva, že hudobníci na Slovensku platia niekoľkonásobne vyššie dane ako výrobcovia automobilov, a je pre nich pritom mimoriadne ťažké udržať sa na trhu.

Zo správy Slovenského ochranného zväzu autorského pritom vyplýva, že výroba a predaj áut má u nás na hrubý domáci produkt ten istý vplyv ako predaj lístkov na koncert zahraničným turistom.

Zdroj: SOZA, SME