Štu­den­ti z FIIT lie­ta­jú s dron­mi vo vir­tu­ál­nom kok­pi­te

David Belousov / 22. júla 2015 / Lifehacking

V našom star­tu­po­vom a ino­vač­nom štú­diu máme za sebou už spo­lu­prá­cu na via­ce­rý­ch vyso­koš­kol­ský­ch pro­jek­to­ch. Výbor­ná koope­rá­cia je naprí­klad s Eko­no­mic­kou uni­ver­zi­tou v Bra­ti­sla­ve a tak isto s Fakul­tou infor­ma­ti­ky a infor­mač­ný­ch tech­no­ló­gií STU. A prá­ve na FIIT-ke sa počas roka 2014/2015 poda­ri­lo na pome­ry kla­sic­ké­ho roč­ní­ko­vé­ho pro­jek­tu nie­čo výni­moč­né.

 

Osem členný tím študentov dostal od Launcheru do ruky zopár technických zariadení - dron Iris+ (štvorvrtuľová helikoptéra), Oculus Rift DK2 (veľké okuliare s LCD obrazovkami simulujúce virtuálnu realitu), notebook, mini PC Raspberry, no a samozrejme pravidelné technologické konzultácie počas dvoch semestrov. 

Cieľom bolo vytvoriť prototyp virtuálneho kokpitu pre lietanie s dronom. Predstavte si, že si kdekoľvek nasadíte okuliare a zrazu máte pocit, že sedíte v kabíne lietadla. Či sa pozriete vľavo, vpravo alebo nad seba, uvidíte niečo iné, ako v reálnom živote. A z tejto virtuálnej kabíny môžete pilotovať váš vlastný dron (helikoptéru, lietadlo). 

 

Dnešným lepším štandardom pri lietaní je tzv. FPV flight (vo video okuliaroch vidíte svet tak, ako keby ste sedeli na drone. Je to vďaka zabudovanej kamere na ňom). Konkrétne pilotovanie je však zabezpečené klasicky, pomocou vysielačky držanej v rukách. 

Zámer študentov ale išiel o dva kroky ďalej. Prvým bolo integrovať do Oculusu (okuliare) prenos videa (FPV) z dronu, otočením hlavy doľava sa pozerať na mapu, ovládať špeciálnymi pohybmi let drona a pohľadom vpravo vidieť telemetrické údaje (telemetria je napr. rýchlosť, výška, náklon, poloha, atď.). V podstate by naozaj vznikol virtuálny kokpit a štandardný pohyb hlavy by simuloval rozhliadanie sa po miestnosti (pilotnej kabíne). 

Čerešničkou bol ale druhý krok – reálne rozpoznávanie objektov, ktoré dron „uvidí“ pri svojom lete. Predstavte si to ako rozšírenú realitu (augmented reality – pridanie digitálnej informačnej vrstvy nad reálny svet). 

A výsledok? 

Prvý krok sa podaril zrealizovať takmer úplne. Rezervy ostávajú ešte pri priamom ovládaní drona pohybmi hlavy. Dôvod je ten, že drony dnes ešte nie sú technologicky na takej úrovni, aby dokázali dosť rýchlo reagovať na pohyb očí a otáčanie hlavy. Problémom je teda synchronizácia ľudskej fyziológie a možností techniky. Cesta je tu ale jasne daná a veríme, že o pár rokov po nej pôjdu všetci piloti dronov (či iných na diaľku ovládaných zariadení). 

 

 

A čo sa týka realtime rozpoznávania objektov?

Úspešne sa podarilo overiť prototyp algoritmu, ako daný proces funguje. Známe objekty (rozumej vopred nadefinované knižnice objektov) boli rozpoznané a označené, pilotovi sa zobrazili v „kokpite“ ohraničujúcimi kontúrami. Pre lepšie pochopenie spomenieme jeden príklad – vopred si zadefinujeme približný tvar auta a rodinného domu. Ak sa v zornom poli dronu ocitne takýto objekt, dron ho rozpozná a túto informáciu sprostredkuje pilotovi priamo do virtuálneho kokpitu. To znamená, že pilot uvidí vyznačený objekt priamo pred sebou.   

A na čo je to vlastne dobré?

Želaným stavom je, aby pilot uvidel popisy a charakteristiky objektov alebo bodov nad ktorými preliata – nejde iba o informácie, ale aj o bezpečnosť. A nadstavbou nad to všetko je automatizovaný let a intuitívne sa vyhýbanie prekážkam. 

V Launcheri veríme, že budúce semestre na univerzitách prinesú nemenej úspešnú spoluprácu a výsledky. Vieme, že šikovných ľudí na Slovensku je viac, než si vieme predstaviť. Netreba im príliš pomáhať, stačí ich len jemne potiahnuť.

 

zdroj: launcher.sk

Pridať komentár (0)