Úspešná slovenská vedkyňa: O odchode zo Slovenska som uvažovala a aj uvažujem

Silvia, gratulujeme k oceneniu Študentská osobnosť Slovenska. Čo pre vás toto ocenenie znamená?

Ocenenie Študentská osobnosť Slovenska je pre mňa veľká pocta, pretože do súťaže bolo nominovaných cez 90 mladých ľudí, ktorí v daných oblastiach naozaj vynikajú. Títo študenti sa zaoberajú zaujímavými témami, pričom viaceré z nich sú aplikovateľné aj v reálnom živote. Toto ocenenie je zároveň ocenenie práce celého nášho tímu. Beriem to ako taký malý dôkaz, že túto prácu robíme kvalitne a dokážu to oceniť aj ľudia, ktorí do danej problematiky možno až tak nevidia. Zároveň je to možnosť ukázať širšej verejnosti, že na Slovensku robíme kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí, ktorí napriek tomu, že veda v tomto štáte je podfinancovaná, neodišli do zahraničia a snažia sa konkurovať aj zahraničným pracoviskám.

zdroj: Ing. Silvia Schmidtová

Viete aj nám laikom prezradiť, v čom spočíva vaša práca a ako ste sa k nej dostali?

Vo svojej práci sa venujem chemorezistencii testikulárnych nádorov zo zárodočných buniek. Zjednodušene – zaoberám sa rakovinou semenníkov, ktorá je veľmi dobre liečiteľná a až cca 90% pacientov je možné vyliečiť. Mňa však zaujíma tých zvyšných 10% a teda pacienti, ktorí na liečbu chemoterapiou prestanú odpovedať a vytvára sa u nich tzv. chemorezistencia. Týchto pacientov sa snažíme „namodelovať“ v podmienkach in vitro, na čo sme teda použili bunkové línie odvodené od testikulárnych nádorov, z ktorých sme následne pripravili chemorezistentné línie. Na takto pripravených bunkách vieme hľadať molekulárne ciele a signálne dráhy, ktoré by mohli byť zodpovedné za ich chemorezistenciu.

K tomuto výskumu som sa dostala šťastnou náhodou, pretože po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom. Tam jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Rozhodla som sa tému, na ktorú som pôvodne nastúpila, zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov.

V súčasnosti pôsobíte v Ústave experimentálnej onkológie v Biomedicínskom centre SAV v Bratislave. Pre mnohých to musí znieť príliš zložito, aby si vedeli predstaviť, ako vyzerá váš deň v práci. Priblížite nám ho?

Môj deň v práci vyzerá takmer vždy inak, aj preto ma táto práca tak baví. Človek si môže naplánovať harmonogram na celý deň a stačí malá zmena a všetko je hore nohami. Bežne však začínam deň raňajkami v práci, popri ktorých si rozplánujem deň a pripravím podklady potrebné pre plánované experimenty. Potom sa celý deň už odvíja od toho, aký typ experimentu som si naplánovala. Niekedy sú tie dni „šialené“, keď okrem toho, že sa musím postarať o bunky a založiť nové experimenty, musím zároveň ísť zmerať rôzne testy, pridať k bunkám testované liečivá, či vyhodnotiť dáta z predošlých experimentov.

Najviac pestré je to vtedy, keď mi do toho všetkého ešte príde SMS-ka z Národného onkologického ústavu, že budeme mať pacientsku vzorku. Takúto vzorku treba ihneď spracovať, takže ostatné veci musia počkať. No a potom sú tu samozrejme dni, keď iba čakám, kým mi „dobeží“ experiment a popri tom sa môžem venovať čítaniu publikácii, príp. príprave tých mojich.

zdroj: Chemorezistentné bunky, Ing. Silvia Schmidtová

Čo máte na svojej práci najradšej a čo naopak vnímate ako určité brzdenie či nedostatok?

Na svojej práci ma baví práve to, že každý deň je iný. Nedokážem si predstaviť, že by som mala rutinnú prácu a každé ráno vstávala s tým, že idem robiť to isté, čo som robila včera. Niektorým ľuďom to určite vyhovuje, ale práve vedecká kreativita je niečo, čo ma na tom celom tak baví.

Veľký nedostatok naopak vidím v tom, že tá kreativita je častokrát veľmi okresaná nedostatkom financií na pracovisku. Človek si vymyslí experiment, na ktorý potrebuje xy vecí a nakoniec zistí, že za peniaze dostupné z nejakého grantu nebude takýto experiment ani schopný zopakovať.

Ako vnímate súčasnú situáciu Slovenskej akadémie vied?

Z môjho pohľadu je táto situácia extrémne neprehľadná. Ohľadom (ne)transformácie ústavov SAV bolo zverejnených toľko protichodných vyjadrení z jednej aj druhej strany, že človek sa ani nedokáže rozhodnúť komu veriť. Za seba môžem povedať, že celá táto situácia na určitú dobu nesmierne skomplikovala vedeckú činnosť viacerých z nás. Neodchádzali objednávky, hrozilo, že nedostaneme výplaty a celková nálada na pracovisku bola veľmi pesimistická. Zároveň som bola sklamaná z postoja verejnosti, kde nás veľká časť nepodporila.

Myslím si, že podpora vedy a výskumu by mala byť jednou z priorít v prosperujúcom štáte. Mnohí ľudia si častokrát neuvedomujú, koľko energie musí vedec venovať svojmu výskumu a popri tom všetkom je ešte zaťažený množstvom byrokracie, miesto toho, aby sa naplno venoval vede. No a napr. takým doktorandom, ktorí v laboratóriu trávia najviac času, boli zobraté príplatky za výkon práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Predsedníctvo SAV toto vyplácanie delegovalo na jednotlivé ústavy, ale len málo z nich si to zo svojho rozpočtu môže dovoliť. No a o nástupných platoch mladých vedeckých pracovníkov, ktorí po ukončení PhD štúdia na svojej výplatnej páske nájdu sumu nižšiu ako bolo ich doktorandské štipendium, netreba asi ani hovoriť. Chcela by som veriť, že budúcnosť prinesie slovenskej vede viac podpory.

zdroj: Unsplash

Čo by ste si priali, aby sa na Slovensku v oblasti vedy zmenilo?

Financovanie. Myslím si, že toto je najväčší problém. Máme tu nesmierne množstvo šikovných inteligentných ľudí, ktorí sú častokrát nútení odísť do zahraničia, ak nechcú žiť svoj život od výplaty k výplate. Časť z nich sa tu rozhodne ostať, či už kvôli rodine, priateľom, alebo sa snažia posunúť slovenskú vedu vpred. No a takíto ľudia sa potom snažia robiť svetovú vedu bez „svetových“ rozpočtov, čo je teda nesmierne ťažké.

Slovensko má všeobecne veľký problém s tzv. „odlivom mozgov“. Vy ste nikdy neuvažovali opustiť naše malé Slovensko a vyletieť za kariérou do sveta? Niekoľko pobytov v zahraničí ste aj absolvovali.

Uvažovala a stále aj uvažujem. Absolvovala som zahraničný pobyt v Brne a po tohtoročnej stáži v holandskom Rotterdame som odchod zo Slovenska začala zvažovať ešte intenzívnejšie. Práve počas tohto pobytu som totižto spolupracovala so špičkovým tímom profesora Looijenga, ktorý je svetovo uznávaným odborníkom v oblasti testikulárnych nádorov. Musím povedať, že to bola naozaj skvelá skúsenosť. Každému študentovi odporúčam vycestovať do zahraničia a zistiť na vlastnej koži, ako sa robí veda vo svete. Slovensko je samozrejme moja vlasť, mám tu rodinu, takže určite by som sa sem vrátila.

zdroj: Ing. Silvia Schmidtová

Poznáte startupy, ktoré sú blízke vášmu odboru či robia dobre svoju prácu práve v odbore medicíny?

Takou najbližšou môjmu odboru je určite startupová firma Glycanostics, ktorú založili kolegovia z Chemického ústavu SAV. Ich firma sa zaoberá vývojom diagnostických kitov na skorú diagnostiku a skríning nádorových ochorení prostaty a prsníka.

Kam bude smerovať váš výskum v najbližšom období? Čakajú vás zahraničné cesty, participácia na nejakých projektoch?

V najbližšom období plánujeme zaslanie dvoch odborných publikácii, pričom na jednej z nich je potrebné ešte spraviť pár experimentov, takže to bude môj program na začiatok budúceho roka. Okrem už prebiehajúcich projektov nám tento mesiac začal aj projekt SMaRT, ktorý je finančne podporený grantom Ministerstva zdravotníctva SR. SMaRT je zameraný práve na chemorezistenciu testikulárnych nádorov a vznikol ako spolupráca Národného onkologického ústavu a nášho ústavu, pričom ja v ňom figurujem ako jeden zo spoluriešiteľov. Zahraničné cesty zatiaľ neplánujem žiadne, ale určite by som chcela absolvovať aspoň jednu medzinárodnú konferenciu. Najdôležitejšou „udalosťou“ budúci rok bude (snáď úspešné) ukončenie môjho doktorandského štúdia, takže popri experimentoch sa budem venovať písaniu dizertačnej práce.

zdroj: Ing. Silvia Schmidtová