ŠTÚDIA: Covid-19 si vyžiadal ďalšiu daň. Deti narodené počas pandémie majú nižšie IQ

  • Pandémia neútočí iba na naše fyzické zdravie, ale aj psychiku
  • Dlhodobá izolácia spôsobuje, že nedávno narodené deti majú horšie kognitívne vlastnosti ako predošlé ročníky
  • Vývoj detí tak môže byť ohrozený
deti
Unplash/Kelly Sikkema
  • Pandémia neútočí iba na naše fyzické zdravie, ale aj psychiku
  • Dlhodobá izolácia spôsobuje, že nedávno narodené deti majú horšie kognitívne vlastnosti ako predošlé ročníky
  • Vývoj detí tak môže byť ohrozený

V začiatkoch pandémie patrili medzi prvé zatvorené inštitúcie práve školy a škôlky. Milióny detí ostali bez kontaktu s rovesníkmi. Obavy verejnosti z toho, že dlhodobá izolácia ovplyvní ich zdravý duševný vývin sa zdajú byť oprávnené.  

Covid-19 tiež mohol zasiahnuť kognitívne schopnosti detí v predškolskom veku. Rovnako mohol byť ohrozený aj ich prenatálny vývin. Ženy, ktoré v časoch pandémie očakávali príchod svojho potomka boli vystavené nadmernému stresu z obavy o svoje zdravie. Tieto faktory potom mohli negatívne ovplyvniť aj novonarodené dieťa, hovorí najnovšia štúdia z amerického štátu Rhode Island.

Pociťuješ počas pandémie COVID-19 úzkosť či depresie?

IQ detí klesá

Vedci skúmali 672 detí narodených pár mesiacov pred alebo počas pandémie. Výsledky ukázali, že ich kognitívne vlastnosti boli signifikantne horšie ako u detí, ktoré sa narodili v rokoch 2011 až 2019.

Deti narodené počas pandémie mali zníženú verbálnu, motorickú a celkovú kognitívnu výkonnosť v porovnaní s deťmi narodenými pred pandémiou. Zhoršený vývin bol zaznamenaný najviac v rodinách s horším socioekonimckým zázemím.

Štúdia porovnáva IQ detí narodených pred a po pandémii. Deti vo veku tri mesiace až tri roky narodené do roku 2019 dosahovali v štandardizovaných testoch priemere IQ 100. U detí, ktoré prišli na svet počas pandémie toto číslo kleslo na 78.

Docent Sean Deoni, hlavný autor štúdie, pre denník The Guardian označil za jeden z hlavných dôvodov poklesu IQ fakt, že deti majú doma nedostatok stimulácie a interakcie, pretože rodičia sú v strese a frustrovaní.

„Nie je jasné, či toto nižšie kognitívne skóre bude mať dlhodobý vplyv. V prvých rokoch života sú položené základy poznávania, podobne ako pri stavbe domu. Je jednoduchšie pridať miestnosť v začiatkoch stavby,“ vysvetľuje Deoni. „Schopnosť opravy sa zmenšuje, čím je dieťa staršie.“

Majú problém rozpoznávať emócie

Nejde pritom o prvú štúdiu, ktorá by upozorňuje na duševný vývin detí počas pandémie v predškolskom veku. Výskum publikovaný júni tohto roku totiž upozorňoval, že deti vo veku od 3 do 5 rokov majú problém rozpoznávať emócie u ľudí, ktorí majú tvár prekrytú rúškom.

Portál Eurek Alert informoval, že vedci z IIT pripravili kvíz obsahujúci obrázky ľudí s rúškami alebo bez nich na počítači, tablete alebo smartfóne a ukázali ich 119 jednotlivcom. Medzi nimi bolo 31 detí vo veku od 3 do 5 rokov, 49 detí vo veku od 6 do 8 rokov a 39 dospelých vo veku od 18 do 30 rokov.

Subjekty, nezávisle alebo s pomocou rodičov v prípade najmladších účastníkov, boli požiadané, aby sa pokúsili rozpoznať výrazy tváre s rúškom aj bez neho, vyjadrujúce rôzne emócie ako šťastie, smútok, strach a hnev.

Výsledky ukázali, že deti vo veku od 3 do 5 rokov sú schopné rozpoznať výrazy tváre vyjadrujúce šťastie a smútok iba v 40 % prípadov, keď sú tváre zakryté rúškom.

Percentá boli vyššie v prípade iných vekových skupín: detí vo veku od 6 do 8 rokov (55 – 65 %) a dospelých (70 – 80 %), ale vo všeobecnosti všetky vekové skupiny vykazovali určitú mieru ťažkostí pri interpretácii týchto emócií, keď bola tvár čiastočne zakrytá.

Zdroje: The Guardian , medRxiv, Startitup, EurekAlert!

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá