Syn zakladateľa TATRATEA: Otec chce stále nové a nové fľaše, ja som ten opatrný. Tatranský čaj pozná celý svet

  • Tatranský čaj má na Slovensku priam legendárny status – za TATRATEA však nestojí korporát, no rodinná firma z Kežmarku
  • Pre západné Slovensko boli čaje nad 52 % príliš silné, vznikli preto aj slabšie varianty
  • Rodinná firma má svoje výhody aj nevýhody – majitelia Karloffu si ju však nevedia vynachváliť
tatranskycaj
unsplash / Ján Barborák / KARLOFF
  • Tatranský čaj má na Slovensku priam legendárny status – za TATRATEA však nestojí korporát, no rodinná firma z Kežmarku
  • Pre západné Slovensko boli čaje nad 52 % príliš silné, vznikli preto aj slabšie varianty
  • Rodinná firma má svoje výhody aj nevýhody – majitelia Karloffu si ju však nevedia vynachváliť

Slovensko vo svete reprezentujú ľudia a spoločnosti, na ktoré môžeme byť právom hrdí. Medzi ne rozhodne patrí aj TATRATEA, celosvetovo známy likér, ktorý poznajú takmer na všetkých kontinentoch a v roku 2020 opäť obhájil aj ocenenie Najdôveryhodnejšia značka v alkohol segmente.

Firma, ktorá ho vyrába, je pritom dobre známa – KARLOFF z podtatranského Kežmarku pritom nie je žiadnou nápojovou korporáciou, no tradičnou rodinnou firmou, ktorú pomáha viesť už druhá generácia.

Značku TATRATEA (vtedy ešte Tatranský čaj) vytvoril Ján Semaňák v roku 2002 – tradične, v zbojníckej kolibe. Dnes však veľká časť zodpovedností padá na plecia jeho syna Erika Semaňáka, ktorého úlohou je nielen udržať legendárny status horúceho tatranského čaju, no ikonické produkty ďalej rozvíjať.

Práve s Erikom Semaňákom sme sa rozprávali o tom, ako to v tradičnej slovenskej rodinnej firme vyzerá.

zdroj: KARLOFF - Ján Semaňák (vľavo) so synom Erikom Semaňákom.

Spoločnosť KARLOFF, ktorá TATRATEA vyrába, je v skutočnosti tradičnou rodinnou firmou. Momentálne vediete firmu spoločne s vaším otcom – mnoho ľudí si pritom nevie predstaviť pracovať so svojimi rodičmi. Nevznikajú medzi vami konflikty?

Samozrejme, že sem tam vznikajú aj konflikty. Podnikať v kruhu rodiny je náročné, pretože často poviete aj to, čo by ste nadriadenému či zamestnancovi nepovedali.

Konflikty sú a vždy budú, ale rokmi sme sa naučili spoločne fungovať a dá sa povedať, že sa dobre dopĺňame. Každý máme svoje pole pôsobnosti, v ktorom sme dobrí, a tomu sa plnohodnotne venujeme. Ak sa niekedy pohádame, napätie vždy trvá len pár minút a napokon vždy nájdeme kompromis – najlepšie riešenie konkrétneho problému.

Ako firma ste vznikli už v roku 2002, vtedy ešte pod taktovkou vášho otca. V tej dobe ste museli čeliť aj náročným úlohám.

Najnáročnejšie bolo spustenie vlastnej výroby. Zo začiatku sme totiž využívali služby externej likérky a nerobili sme si produkty sami. Spolu s predajným nárastom prišlo aj to, že je efektívnejšie si produkty vyrábať samostatne.

Vtedy máte čo najviac vecí pod dohľadom, nielen po finančnej stránke, ale hlavne po tej kvalitatívnej. Druhý zlomový bod bol v roku 2010, keď sme prechádzali na nové dizajnové fľaše.

Čo napríklad generačný rozdiel? Nestretávate sa s odlišnými názormi medzi otcom a synom na vedenie firmy?

Máme rozdielne povahy, čo je často väčší problém než generačný rozdiel. Najviac sa sporíme o to, aké nové produkty a koľko nových produktov vyrobíme, a ako ich pustiť do sveta. Otec je vizionár a často sa pri vymýšľaní dostáva do eufórie – najradšej by každý rok launchoval nový produkt.

Ja mám rád skôr systém, pravidlá a mantinely. Otec by chcel ísť do všetkého nového hneď, rovno s veľkými objemami. Ja ho nahováram, nech začneme najskôr v menšom a hore pôjdeme s výrobou, až keď sa to naozaj uchytí.

zdroj: TATRATEA

Ako ste sa do rodinnej firmy dostali? Väčšina ľudí chce z rodinného biznisu skôr odísť.

Do firmy som nastúpil ešte ako mladý chalan v roku 2006, nemal som vtedy ani 20 rokov. Do otcovej firmy ma priviedla hlavne zvedavosť a narastajúci záujem mojich kamarátov o otcov Tatranský čaj – vtedy ešte názov TATRATEA neexistoval. To bol pre mňa signál, že jeho biznis má veľký význam.

Vo firme som si prešiel azda každou pozíciou, kým som sa vypracoval tam, kde som dnes. Začínal som ako skladník, zabezpečoval som rozvozy, na diskotékach som organizoval promo akcie.

Neskôr som sa dostal do administratívy a venoval sa aj marketingu, a popritom všetkom sa mi podarilo externe vyštudovať právo. Po získaní potrebných skúseností som sa vo firme posunul do manažmentu. Od roku 2010 „šéfujem“ obchodu a momentálne sa starám o prevažnú časť firmy.

Čo sú tie zvyšné oblasti? Predpokladám, že ich máte podelené.

Otec sa už postupne sťahuje a prenecháva mi značnú časť rozhodovacích procesov, avšak stále dohliada na exportný predaj. Tiež má na starosti vývoj nových produktov a technológií, veľmi sa angažuje v rekonštrukcii budovy.

Všetko ostatné je viac-menej na mne – od rokovaní s reťazcami, prijímaní nových zamestnancov až po to, akú marketingovú kampaň urobíme. Vnímam to ako dôveru a zároveň aj ako obrovskú zodpovednosť.

zdroj: KARLOFF - Vizualizácia Pradiarne Kežmarok

Je pre vás dôležité pracovať v kruhu rodiny? 

Určite áno. Keď nie som osobne vo firme, môžem sa spoľahnúť, že je tu niekto, kto sa o všetko postará. Či už teraz alebo v budúcnosti.

Odporučili by ste pracovať v kruhu rodiny aj vznikajúcim biznisom?

Ako som spomínal, je tam posunutá istá bariéra. K členom rodiny máte bližšie ako ku komukoľvek inému, čiže musíte mať kopec trpezlivosti a musia sa robiť kompromisy. Veľa však záleží od pováh ľudí, ale dá sa na tom pracovať. Spája nás vízia, že vytvárame spolu niečo pre ďalšie generácie.

Dokážete skombinovať svoju prácu a zároveň tráviť aj čas s rodinou? Alebo je každý spoločný voľný čas aj o práci.

Keď je to čas trávený s manželkou a s deťmi, venujem sa len im. Ak je to čas s rodičmi a súrodencami, tak aj cez víkend sem-tam padne pracovná téma aj o firme.

TATRATEA sa stal neodmysliteľným symbolom Slovenska, ktorý milujú domáci aj turisti. História zrejme siaha omnoho hlbšie než do roku 2002, ktorý ste spomínali.

Nie tak dávno naši starí rodičia a prastarí rodičia zbierali na lúkach rôzne druhy bylín a varili si z nich nápoj, ktorý dosladzovali medom, pridávali doň roztlačený cesnak a kvapku po domácky vyrobeného špiritusu. Postupom času sa však táto tradícia z dedín vytrácala. Prežila a pretrvávala iba u nás na zbojníckych kolibách, kde sa tento nápoj pil tradičným spôsobom, a to horiaci za zvuku výstrelov.

Koľko ľudí tento nápoj pilo, toľkokrát sa z pušky vystrelilo. Výstrely mali skôr duchovnú silu a mali akoby znásobovať účinok tohto čaju. Takéto tradičné pitie tohto nápoja bolo na zbojníckych kolibách spojené s rituálom prijímania do zbojníckeho cechu. Kto prišiel na takúto kolibu na obchodné rokovanie, tomu odstrihli kravatu a zavesili ju na stenu. Na znak prijatia do cechu dostali zúčastnení takýto horiaci „tatranský čaj“.

Na jednej takejto zbojníckej kolibe vznikla aj prvá myšlienka vyrábať tatranský čaj sériovo. Otec tu mal obchodné stretnutie s partnerom z Talianska, kde podstúpili tento rituál. Obchodný partner sa vtedy otca spýtal, prečo si tento nápoj nemôže kúpiť niekde v obchode. Neskôr sa mu podarilo vyrobiť legendárnu 52-ku. Keďže sa tento produkt hneď ujal na trhu, rozhodli sme sa vyrobiť dva ďalšie produkty – 62 % Goralský Tatranský čaj a 72 % Zbojnícky Tatranský čaj.

zdroj: KARLOFF - Na fotke zľava: Ján Semaňák, Marián Beke, Jureš Liška – Fallgrapp a Erik Semaňák.

Nemali Slováci so silnými čajmi problémy?

Pre veľký záujem sa nakoniec z limitovanej edície 62 % a 72 % stala sériová výroba. Na popud spoluobčanov zo západného Slovenska, ktorí k nám vyslali požiadavku, že máme zaujímavý nápoj, ale veľmi silný, sme začali vyrábať aj 42 % broskyňovú a 32 % citrusovú.

Po našom produkte začal byť veľký dopyt zo zahraničia, tak sme začali s exportom. A práve zo zahraničia k nám následne prišla spätná väzba, že máme výborný nápoj, ale to, čo je vo fľaši, nereprezentuje fľaša sama o sebe. Vtedy sme si uvedomili, že sme chceli na trh priniesť niečo nové a inovatívne, ale dizajn nezodpovedal myšlienke. Začali sme spolupracovať s dizajnérskou spoločnosťou PERGAMEN z Trnavy, ktorá priniesla krásny redizajnový návrh fľaše, ako ju poznáme dnes.

zdroj: TATRATEA

TATRATEA však bol pôvodne obrandovaný priamo ako Tatranský čaj.

Áno, no v roku 2010 sme pristúpili ku kroku, kedy sme zmenili názov z Tatranský čaj na TATRATEA a mohli ho predávať vo svete tak, aby bol všetkým zrozumiteľný. Všetky myšlienky pre nový dizajn sa mali odrážať od Vysokých Tatier a vysokohorskej turistiky.

Fľaša mala mať podobu termosky, ktorá sa nosí do Tatier na turistiku a je určená pre čaj. Veľké T ako TATRATEA a symboly v ňom sú inšpirované chalupami z dediniek na severozápadnom Slovensku.

Firma KARLOFF, ktorá TATRATEA vyrába, sídli v Kežmarku, priamo pod Tatrami. To zrejme nie je náhoda.

Veru nie, umiestniť výrobu a firmu pod Tatry, kde žijeme, bol veľmi prirodzený krok. No nebolo tomu tak od začiatku – v roku 2002 otec založil spoločnosť KARLOFF a od roku 2004 sa predával Tatranský čaj, ktorého dizajn bol ešte v starých, obyčajných fľašiach.

TATRATEA sa začal vyrábať v Kežmarku až v roku 2008, kedy sme založili aj výrobnú firmu, ktorá ako jediná tento čaj vyrába – Tatranskú likérku. Dovtedy sme ho vyrábali u externých dodávateľov. 

zdroj: KARLOFF - Tatranská likérka

Kežmarok samotný však Slováci veľmi nepoznajú, aj napriek tomu, že je s ním Tatranský čaj úzko spätý. Oplatí sa ho navštíviť?

Určite áno, je tu toho veľmi veľa – ale je pravda, že sa Kežmarok často opomína. Asi je to kvôli silnému cestovnému ruchu v Tatrách. Máme tu drevený artikulárny kostol, ktorý je chránenou pamiatkou UNESCO, lýceum, kde študovali napríklad Pavol Országh Hviezdoslav, Ján Chalupka, Janko Jesenský či Martin Kukučín.

V pôvodnej historickej budove Evanjelického lýcea nájdeš najväčšiu historickú školskú knižnicu v strednej Európe, ktorá má 420 rokov. Historické jadro Kežmarku zasa v roku 1950 vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Každý rok do mesta v lete zavíta obrovské množstvo ľudí kvôli festivalu Európskeho ľudového remesla, ktorý sa organizuje už 30 rokov.

Stále je to však pomerne malé mesto, kde musí KARLOFF a TATRATEA každý poznať.

Známou značkou síce sme, ale určite nás ešte nepozná každý. Veľa domácich netuší, že sa TATRATEA vyrába v Kežmarku. Momentálne sme v prebiehajúcej rekonštrukcii „starej dámy“ – historickej bývalej Pradiarne z roku 1860, ktorú plánujeme zmeniť na krásny komplex, kam chceme postupne presťahovať výrobu a kancelárie.

Momentálne finišujeme prestavbu hlavnej budovy. Exteriérovú časť hlavnej budovy upravujeme čo najmenej, len jej vraciame svoj pôvodný charakter.

Neskôr plánujeme rozšíriť areál, kde si návštevníci budú môcť pozrieť výrobu TATRATEA, či len tak sa zastaviť v kaviarni alebo poprechádzať v parku. Plánujeme zanechať čo najväčšiu časť pôvodnej architektúry, predovšetkým hlavnú budovu, starý komín, ktorý opravíme. Chceme vystavať aj múzeum odkazujúce na Karola Weina, ktorý fabriku postavil ako výrobňu na spracovanie ľanu, ľudové tradície a regionálne remeslá našich predkov.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK