Takto fungujú najinteligentnejšie mestá na svete. Čo chýba tým slovenským?

  • Na akých pilieroch stojí smart city?
  • TOP 10 najinteligentnejších miest na svete je ďaleko popredu
  • Na Slovensku je ešte veľa práce
  • Na akých pilieroch stojí smart city?
  • TOP 10 najinteligentnejších miest na svete je ďaleko popredu
  • Na Slovensku je ešte veľa práce

Mestá v rôznych kútoch sveta sa predbiehajú v tom, kto bude najviac „smart“, ale na Slovensku akoby zastal čas. Okrem lavičky s wifi a digitálnymi tabuľami na zastávkach MHD tu už toho smart veľa nie je.  Ako také „inteligentné“ mesto má vôbec fungovať a čo všetko Slovensku ešte chýba?

Smart city má byť najmä ekologické a slúžiť ľuďom, nie autám, nie developerom a podobne. Základnými piliermi, ktoré majú tvoriť múdro fungujúce mesto sú:

Inteligentná infraštruktúra – nevyhnutná je ucelená hustá sieť bezpečných cyklotrás, efektívne synchronizovaná MHD, zdieľanie áut a bicyklov, inteligentné ulice, ktoré na základe informácií z množstva zariadení  zdieľajú info. o stave premávky, inteligetné semafóry (napr. keď prší, dajú prednosť chodcom a cyklistom), inteligentné parkovanie (vodič vďaka aplikácii môže zistiť, kde sú voľné miesta), sieť nabíjacích staníc pre elektromobily.

Kodaň má dokonca systém, ktorý cyklistu informuje o tom, či s aktuálnou rýchlosťou chytí zelenú vlnu.

Inteligentné budovy – využívajú rôzne systémy na zabezpečenie bezpečnosti a fungovania budov, údržbu majetku a celkové zdravie okolia, inteligentné vykurovacie a ventilačné systémy, ktoré sledujú parametre, ako teplota, tlak, vibrácie či vlhkosť budov, pričom kľúčovým je rozširovanie bezdrôtových senzorov. Inteligentný systém zavlažovania mestskej zelene vrátane senzorov na meranie živín v pôde a podobne.

Inteligentné priemyselné prostredie – by malo mať zariadenia na zisťovanie lesných požiarov, monitorovanie spalín, znečistenie ovzdušia a hluku z tovární  a automobilov či toxických plynov vznikajúcich v poľnohospodárskych podnikoch. Okrem iného aj zariadenia snímajúce vývoj počasia pre prípady extrémnych výkovov (zemestrasenia, atď.)

Služby Smart City – Sem spadá bezplatný prístup k wifi vo verejnom priestranstve 24/7, bezplatné nabíjacie stanice na mobily, inteligentné kiosky poskytujúce informácie o reštauráciách, maloobchodných predajniach, udalostiach v bezprostrednej blízkosti či mapu stiahnuteľnú do telefónu.

Inteligentná správa energie – Inteligentné mestá by mali plne fungovať na obnoviteľné zdroje energie (slnečná, veterná, biomasa,…) a obyvatelia by mali mať možnosť (cez aplikáciu) sledovať svoju spotrebu. Veľa energie a svetelného smogu vie vyriešiť  inteligentné osvetlenie (napr. pouličné lampy sa v noci zažnú len keď podnimi niekto prejde). Patrí sem aj monitorovanie rizikových oblastí a okamžité informovanie občanov v ich blízkosti, detekcia falošných poplachov, informovanie hasičov a ambulancií.

Inteligentné vodné hospodárstvo – umožňuje inteligentnú správu vody viacerými spôsobmi: monitorovanie kvality pitnej vody, chemických únikov z továrni do riek, diaľkové meranie bazénov,  úrovne znečistenia v mori, prítomnosť kvapaliny mimo nádrží a kolísanie tlaku pozdĺž potrubia či zmien hladiny vody v riekach, priehradách a nádržiach.

Inteligentný odpadový manažment – Štandardom už aj „obyčajných miest by mal byť separovaný zber, okrem plastov, skla a papiera aj bio odpadu. Ďalšie inteligentné riešenia umožňujú efektívny zber odpadu (napríklad keď je kontajner poloprázdny, smetiari túto info dostanú a nemusia pri ňom zbytočne zastaviť).  To tejto kapitoly spadá aj efektívne zhodnocovanie separovaného odpadu.

Do TOP 10 najinteligentnejších miest patria:

Soul v roku 2014 bol označený za prvé inteligentné mesto na svete.

Viedeň má reputáciu ako jedno z najekologickejších miest vo svete.

Boston sa od 2015 drží v TOP 5 najinteligentnejších miest. Patrí tiež medzi mestá s najlepšou politikou, verejnným manažmentom, biznisovým ekosystémom, vysokorýchlostným internetom či kvalitným školstvom.

Amsterdam v roku 2016 získal ocenenie Europe’s Capital of Innovation Award. Bicyklové kráľovstvo okrem iného vyniká dobrým mestským plánovaním.

Tokio je považované za jednu z najinteligentnejších metropol. V roku 2011 mesto nadviazalo spoluprácu so spoločnosťami ako Panasonic, Tokyo Gas a Accenture s cieľom rozvinúť prímestie, ktoré dnes neprodukuje žiadne emisie a funguje na obnoviteľné zdroje energie.

Štokholm v roku 2009 získal ocenenie Intelligent Community of the Year Award a  Europe’s Green Capital 2010. Mesto je známe vyokou občianskou spoluprácou. Má perfektnú sieť verejnej dopravy, pričom hromadné vozidlá fungujú na biodiesel – z odpadovej vody. Taktiež platí 3000 technologických firiem, aby mesto urobili ešte zelenším.

Paríž rovnako sa môže pochváliť e-govermentom či efektívnym bike-sharingom. Veľká časť hromadnej dopravy využíva zelenú energiu. Mesto tiež inšpiruje množstvom inovácií.

Londýn koncentruje mnoho inteligentných technológií. Má inteligentný systém autobusovej dopravy, vlakov aj zdieľaných vozidiel. Dane za vstup áut do mesta motivujú občanov využívať MHD. Nechýba dostupná wifi, inteligentné parkovacie služby či programy na zlepšenie zdravia občanov. Londýn má dokonca aj inštitúciu Výskumné centrum pre inteligentné mestá, ktoré študuje iniciatívy na to, aby bolo mesto inovatívnejšie a technologicky efektívnejšie.

San Francisco je jedným z lídrov v oblasti inteligentného parkovania, služieb zdieľania vozidiel, rýchlosti internetu a je neustále hodnotený ako jedno z najlepších miest na bývanie. San Francisco má tiež jeden z najvyšších podnikateľských ekosystémov, čo naznačuje veľký počet startupov. Hromadná doprava využíva 41% obnoviteľnej energie a  má viac ako 100 verejných nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá. Mesto dokonca vyvinulo aplikácie pre navigáciu zrakovo postihnutých občanov.

New York v roku 2017 bolo vyhlásené za „najinteligentnejšie mesto“. IBM Business Analytics Solution Center v meste rieši možnosti budovania inteligentných miest a pomáha klientom optimalizovať všetky obchodné procesy a rozhodnutia. Mesto disponuje inteligentnými obrazovkami, všetci majú prístup k internetu a má vysoko rozvinutý carsharing. Každý rok v rámci súťaže rozdá tisícky dolárov vývojárom aplikácií, ktoré najlepšie využívajú otvorené dátové súbory mesta.

Čo zmeniť na Slovensku, vidíme pomerne detailne vyššie. Smart city potrebuje aj smart people. Bude však ťažké vysporiadať sa najmä s mentalitou, napríklad „posadnutých autičkárov“ či nelogickými rozhodnutiami politikov. Biomasa z komunálneho odpadu či mestskej zelene sa dá využívať na výrobu tepla a energie, ale naše najväčšie mestá radšej požiadali o výnimku, aby bio odpad nemuseli separovať, kľúčová cyklotrasa na nábreží sa zrušila kvôli tomu, že developer si z nábrežia ukrojil viac ako mu zákon dovoľuje, a tak ďalej. Mohlo by sa zdať, že ideme opačným smerom  ale neprestávajme veriť v lepší zajtrajšok a začnime od seba.