Tatiana prežila celú pandémiu v Taliansku: Mafia profituje z korony tým, že ľuďom dáva peniaze a jedlo (Rozhovor)

Zamilovala sa do Talianska a prežila tam takmer celú pandémiu. Tatiana Búbelová je v poslednom ročníku magisterského štúdia na filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Do Talianska prvýkrát odcestovala pred polrokom v rámci programu Erasmus. 

Koncom februára sa vydala opäť do Talianska, tentokrát na Sicíliu do mesta Katánia. Tam sa nachádza aj v súčasnosti. Vycestovala aj napriek tomu, že o situácii v Taliansku vedela. Hovorilo sa najmä o problémoch na severe krajiny, no Tatiana sa chystala na juh a cestu preto neodložila. Priznala však, že svoje rozhodnutie neľutuje aj napriek riziku. Vďaka svojej odvahe rozpráva, ako koronakrízu prežívali Taliani. 

• Na začiatku nikto nevedel, ako sa správať, čo sa smie a čo nie, dnes už ľudia začínajú fungovať
• Neapolská mafia Camurra naozaj profituje z koronakrízy tým, že ľudí podporuje, kupuje im jedlo a dáva im pôžičky. Tie ale treba platiť
• Talianom počas karantény chutilo, mnohí známi pribrali

zdroj: Tatiana Búbelová

Nebála si sa, že sa v Taliansku nakazíš? 

Veľmi veľkú hlavu som si z toho nerobila, dva týždne po tom, čo som prišla, začala karanténa a bolo vidno, ako si pomaly mesto zvyká. Najprv bolo ľuďom zaťažko nosiť rúška, no po dvoch týždňoch nás už bez rúška nechceli pustiť ani do obchodu. Všade pri vchode sú dezinfekčné prostriedky, ochranka nám rozdáva rukavice a už si na to každý zvykol. Na začiatku ale nikto nevedel, ako sa správať, čo sa smie a čo nie. Avšak nákazy som sa bála oveľa menej než teraz, keď už sa nachádzame v druhej fáze.

Sledovala si aj, čo sa deje v tom istom čase na Slovensku?

Sledovala a aj nie, na začiatku som sa snažila sledovať všetko, no tým, že zo správ vychádzalo neskutočne veľa negativity, nakoniec som sa snažila správy o korone zredukovať na nutné minimum – rozumej to, čo mi k životu treba. Ináč by som sa asi bála aj päty vystrčiť z domu.

V čom sa tieto dve krajiny líšili v protiepidemiologických opatreniach?

Veľmi ťažko sa mi porovnáva celé Taliansko, takže skúsim porovnať Sicíliu. Všetci vieme, že Taliansko ako celá krajina zareagovalo na situáciu a pandémiu príliš neskoro a preto sa nákaza tak rýchlo rozmohla a rozšírila aj do ďalších regiónov. Musím ale povedať, že môj osobný pocit je taký, že čo sa Sicílie týka, tak tá sa zmobilizovala včas.

Hneď ako sa tu začali objavovať prípady, tak premiér Conte začal robiť opatrenia. Začali sme mierne prísnou karanténou a po cca týždni a pol, hneď ako si ľudia trochu zvykli, tak sa pravidlá sprísnili. Sicílčania boli celý čas veľmi opatrní, nechodili zbytočne von z domu a bola som z toho veľmi milo prekvapená, lebo pri ich temperamente som to ozaj nečakala.

zdroj: Tatiana Búbelová. Prvé dni pred karanténnymi opatreniami, kedy Taliani ešte príliš nepoužívali rúška.

Čo si myslíš o postupe slovenskej vlády?

Prvotné reakcie vlády a premiéra schvaľujem, myslím si, že urobili dobre, keď hneď nariadili masky, povinnú karanténu a aj lockdown. Uvedomujem si ale aj problémy, ktoré povinnou karanténou a lockdownom mnohým ľuďom vznikli, napríklad keď pracujú v Rakúsku alebo bývajú v Rajke, alebo keď pre koronu prišli o zárobkovú činnosť. Je ťažké vypracovať nariadenia bez toho, aby niečo chýbalo, keď treba konať rýchlo. Každopádne, aktuálna situácia na Slovensku je chvályhodná a nebyť vládnych opatrení, určite by taká nebola. Myslím si, že Slovensko bolo v boji proti korone ukážkovým príkladom aj pre iné krajiny.

Komunikovala talianska vláda s verejnosťou do takej miery ako tá slovenská? 

Čo sa opatrení na Sicílii týka, vždy sme vedeli, ktorý deň má dať premiér nové vyhlásenie. O tom sa vždy všade veľa hovorilo, lebo každý čakal, čo príde. A v deň vyhlásenia ho online vysielali, takže si ho mohol každý pozrieť. Okrem toho bol vždy k dispozícii online dekrét so všetkými novými pravidlami, zákazmi či nariadeniami. Samozrejme, že to bolo na uliciach vždy trochu chaotické, ale myslím si, že informácie k dispozícii boli. To, či sa ale všetci pravidelne informovali, už záležalo predovšetkým od nich. Nariadenia v každom regióne mohli byť o trošičku iné. Napríklad, keď sa teraz pootvárali bary a parky, tak na začiatku každý starosta mohol rozhodnúť či a ktoré parky otvorí.

zdroj: Tatiana Búbelová. Obchody doručovali seniorom potraviny domov zadarmo.

Taliani sú predsa len známi flegmatickou povahou a bohatým spoločenským životom. Nerobilo napríklad tvojim talianskym priateľom problém uskromniť sa a zostať doma, prípadne sa nestretávať s inými priateľmi?

Musím povedať, že hoci sú Taliani akí sú, tým, že situácia na severe Talianska vyeskalovala, južania si už boli veľmi dobre vedomí toho, že ak nebudú poslúchať nariadenia vlády, môže sa to zhoršiť aj u nich. Bola som veľmi prekvapená, no aj ľudia v mojom veku 25+ sedeli naozaj doma a vážnosť situácie si veľmi dobre uvedomovali.

To je celkom prekvapivé. Čo myslíš, čo bolo podnetom takéhoto správania?

Samozrejme, že veľkú rolu zohrala určite aj možnosť dostať pomerne vysokú pokutu, pokiaľ vyjdete von bez „autocertificazione“, papiera, ktorý deklaroval kam ideme, za akým účelom a teda pokiaľ vyjdete bez nutného dôvodu. Napríklad na nákup, návštevu lekára.

Ako to Taliani teda zvládali?

Organizovali sme veľa skupinových videohovorov, dokonca sme hrávali online kvízy a absolvovali sme aj online karaoke. Každý robil, čo mohol. Teraz, keď už môžeme chodiť von, vidno, že talianske maminy vyvárali a vypekali počas karantény ešte viac, ako je bežné, lebo sú všetci tak trochu viac pupkatí. Stýkať sme sa síce s nikým nemohli, no keďže máme terasu, tak sme si občas so susedmi robili terasové aperitívy – jedna rodina zapla nahlas hudbu a všetci povychádzali na terasy a popíjali, jedli.

zdroj: Tatiana Búbelová. Aj takto Taliani bojujú s nudou. Počas karantény často využívali terasy či balkóny.

Nebolo to trochu depresívne, vidieť, ako sa všetky reštaurácie, bary či obchody zatvárajú? 

Zvládala som to úplne v pohode, keďže prvé dva týždne som si barov a reštaurácií užila dosť. Samozrejme, že mi chýbalo vybehnúť ráno do baru a kúpiť si za 1 euro raňajky, capuccino a cornetto, a vo veľkej miere to pocítila moja peňaženka, keď nám zavreli miestny trh, na ktorom si za jedno, maximálne dve eurá vieme kúpiť kilo všetkej zeleniny a ovocia od výmyslu sveta, napríklad kilo paradajok, uhoriek alebo jahôd. Inak musím povedať, že bolo celkom príjemné prechádzať sa prázdnymi talianskymi ulicami, lebo to sa tak často nevidí.

Našla si aj pozitíva?

Mesto si vo veľkej miere oddýchlo aj od všetkých výfukových plynov. V apríli som dokonca čítala článok o tom, že v Taliansku bolo v ten deň vo vzduchu o 92 percent menej letov ako v ten istý deň pred rokom.

Po „tvrdom“ lockdowne sa teda Taliansko preberá späť k životu a otvárajú sa aj obchody a podobne. Myslíš, že ľudia nakupujú viac ako predtým?

Následky zavretia všetkých barov, reštaurácií a trhu je vidno vo veľkom až teraz, keď už pomaly všetko otvárajú. V živote by sa predtým nestalo, že by ma majiteľ prosil, aby som zdieľala fotky jedál alebo interiéru na mojom Instagrame. Teraz sa to postupne stáva bežnou rutinou. Vidia, že rada fotím a hneď ma prosia, aby som ich označila. Potrebujú do podnikov nahnať ľudí.

A čo práca pre ľudí pracujúcich v službách, prípadne reštauráciách?

Mnohí z tých, čo pracujú na trhu, sú ešte stále bez práce. Otvorili síce časť s jedlom, no časť s oblečením, elektronikou a domácimi potrebami je stále zavretá. Problém je, že títo ľudia pracujú načierno, neplatia dane a tak sa pred dverami charity tvorí každý deň dlhší a dlhší rad tých, ktorí čakajú aspoň na tú jednu igelitku potravín, z ktorých by nakŕmili svoju rodinu. Čo na trhu však kvitujem je, že pred vstupom nám každému vždy zmerajú teplotu.

zdroj: Tatiana Búbelová. Sociálne slabší ľudia stoja pred Caritas a čakajú na prídel potravín.

V médiách sa objavila správa o tom, že talianska mafia údajne rozdáva jedlo ľuďom, aby sa im zavďačila. Je to pravda?

Sicílčania o tom nepočuli, ale v Neapole to tak vraj naozaj funguje. Miestni hovoria, že neapolská mafia Camorra naozaj profituje z koronakrízy tým, že ľudí podporuje, kupuje im jedlo a dáva im pôžičky. Sú to teda takí ľudia, ktorí pracujú na čierno alebo nemajú prácu a tým pádom teraz zostali úplne bez finančnej podpory. V Neapole je vlastne jedna taká štvrť, tá je najchudobnejšia aj najnebezpečnejšia, je tam najväčšia organizovanosť zločinu. Tá štvrť sa vola Scampia a v tejto štvrti vraj mafia teraz vo veľkom profituje a donáša ľuďom jedlo.

Ďalšia z chudobnejších štvrtí je Rione Sanità. Tí ľudia naozaj nemajú na výber a nepozerajú sa vôbec na to, od koho tú pomoc príjmu. Pomoc od mafie údajne znamená dlh na celý život, buď finančnou formou alebo láskavosťou. Veľakrát to môže byť predaj drog, prepašovanie niečoho, podľa toho, čo tí ľudia v bežnom živote robia. Ak ho nesplatíš, platíš ho životom.

Treba ale povedať, že tá neapolská mafia v súčasnosti skutočne neoperuje tak, že by zabíjala ľudí. Občas sa niečo stane, ale nie tak, ako kedysi v 90. rokoch. 

Aké sú tvoje prognózy čo sa obchodu týka?

Je to pomerne ťažké odhadnúť, pomaličky sa, samozrejme, ekonomika zobúdza no podľa mňa potrvá ešte veľmi dlho, kým sa dostane do normálu a lockdown mnohým ľuďom zničil plány expandovať, mnohí museli aj nadobro zavrieť. Určite potrvá ešte nejakú dobu, než bude všetko ako predtým, a to bude mať veľký dopad aj na ekonomiku a chod krajiny. Treba si uvedomiť, že Taliansko vo veľkom žije práve z turizmu. A bez turizmu bude menej ľudí aj v reštauráciách, obchodoch, múzeách. Ide to všetko ruka v ruke.

Znamená to teda, že Taliani nakupujú menej?

Veľa ľudí kupovalo práve počas karantény a nechávali si veci dovážať domov. Samozrejme, že obchody nie sú prázdne, ale je v nich oveľa menej ľudí, než bývalo predtým. Úprimne sa mi nezdá, že je to tu nejaké šialené a ľudia nenakupujú viac.

zdroj: Tatiana Búbelová. Fotografia z rybieho trhu. Aj predajcovia sú povinní nosiť rúška a rukavice.

Ako to vyzeralo s nemocnicami? Na Slovensku sme extrémny nával pacientov pravdepodobne nezaznamenali, no Taliani sa s tým museli stretnúť.

Tu na Sicílii bola situácia v nemocniciach celkom v norme. Mali špeciálny tím ľudí, ktorí riešili korona prípady, ale samozrejme, že do kontaktu s nakazenými sa mohol dostať aj lekár, ktorý v tomto tíme nebol. Teraz je už situácia stabilná a nových pacientov im pribúda minimálne a vo veľkom rastie počet vyliečených.

Zmenilo sa aj fungovanie nemocníc? Ako sa na situáciu pozerali lekári?

V nemocniciach sa pracovalo na zmeny. Týždeň práca – ale aj 10 hodín v kuse – a týždeň voľno. To týždenné voľno slúžilo ako prevencia, keby sa u niektorého z lekárov objavili príznaky. Z priameho zdroja viem, že nie len obyčajní ľudia, ale aj mnohí lekári mali a majú panický strach z korony. Hlavne teda tí starší lekári. Chod každej nemocnice môže byť, samozrejme, iný, čiže neviem to určiť všeobecne.

Nakazil sa aj niekto z tvojich talianskych priateľov?

Neviem o nikom, kto by sa nakazil alebo by mu niekto z rodiny zomrel, chvalabohu.

Kedy sa plánuješ vrátiť domov na Slovensko a čo urobíš ako prvé po svojom návrate?

Toto je ťažká otázka. Plánujem sa vrátiť na konci júla, pokiaľ mi nezrušia let, keďže by som mala priletieť do Viedne. Ak teda už nebude povinná karanténa, tak prvé, čo urobím, bude, že sa zvítam s rodinou a nasledovné dni už sa budem pripravovať iba na obhajoby a štátne skúšky z oboch jazykov. A ešte si asi dám niečo dobré slovenské, na jedenie, samozrejme.

Poz red.: Článok bol pôvodne vydaný 21. mája.