Temná história pásma Gazy: Palestínčania v ňom žijú hlava na hlave, zisti viac o území, ktoré je väzením bez stien

Pásmo Gazy je v posledných dňoch pomerne často skloňovaným slovným spojením. Konkrétne ide o pomerne úzky pruh zeme nachádzajúci sa na pobreží Stredozemného mora. Jeho história je spätá s mnohými temnými udalosťami.

Aktuálna vojna v Izraeli pokračuje aj naďalej. Teroristický útok si doteraz vyžiadal najmenej 1 000 obetí v Izraeli. V krajine hlásia tiež vyše 2 900 zranených – obzvlášť civilistov. Situáciu aj naďalej monitorujeme.

Pásmo Gazy má dĺžku 41 kilometrov. Nájdeme ho medzi Izraelom a Egyptom a tvorí jedno z dvoch území, ktoré sa považujú za súčasť Palestíny. Druhým je takzvaný Západný breh. 

NBC News informujú, že po vytvorení Izraela v roku 1948 Egypt ovládal Gazu takmer dve desaťročia. Po víťazstve Izraela v šesťdňovej vojne proti arabským susedom v roku 1967 získal kontrolu nad pásmom Gazy a Západným brehom Jordánu. Nasledujúcich 38 rokov ovládal pás a umožnil výstavbu 21 židovských osád.

Podľa The Library of Congress koncom roka 2005 Izrael stiahol všetkých svojich osadníkov a vojakov a demontoval svoje vojenské zariadenia v pásme Gazy, ale naďalej kontroloval námorný, vzdušný a iný prístup. 

Festival sa premenil na peklo: Do ľudí strieľali ako na strelnici, preživšia opísala vyčíňanie Hamasu

Začiatkom roka 2006 vyhralo voľby do Palestínskej legislatívnej rady Hnutie islamského odporu HAMAS a prevzalo kontrolu nad vládou Palestínskej samosprávy. Krátke obdobia zvýšeného násilia medzi Izraelom a palestínskymi militantmi v pásme Gazy v rokoch 2007 až 2008 a znova v roku 2012 viedli k prímeriu sprostredkovanému Egyptom. 

Dnes s viac ako 2 miliónmi Palestínčanov je pásmo Gazy podľa izraelskej mimovládnej organizácie Gisha jedno z najhustejšie obývaných území na svete. Polovica Palestínčanov žijúcich v Gaze má menej ako 19 rokov, no majú obmedzený prístup do vonkajšieho sveta.

Pásmo Gazy skrýva za oponou mnoho násilia

Hamas, ktorý sa opakovane dostáva do konfliktov s palestínskymi lídrami na Západnom brehu Jordánu, ktorí rokovali o mierových dohodách, predstavuje militantné palestínske nacionalistické hnutie, ktoré v súčasnosti vedie Ismail Haniyeh. Viacerými členmi západného sveta, ako USA a Európska únia, je považované za teroristickú organizáciu. Gazu prevzalo po víťazstve vo voľbách v roku 2006. Odvtedy sa žiadne voľby nekonali.

Napriek žiadostiam Organizácie Spojených národov a skupín pre ľudské práva Izrael od roku 2007 udržiava pozemnú, vzdušnú a námornú blokádu Gazy, ktorá má ničivý účinok na palestínskych civilistov. 

Izrael tvrdí, že blokáda mu dáva kontrolu nad hranicami Gazy a presadzuje dokonca aj Egypt, ktorý tiež kontroluje svoje hranice so sporným územím. Na územie Egypta sa Palestínčania dostanú len prostredníctvom povolenia, ktorého vydanie trvá mesiace a zvyčajne sa spája s úplatkami. 

Podľa Izraela predstavuje blokáda nevyhnutnosť na ochranu izraelských občanov pred Hamasom.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa HUNMAPPER (@hunmapper)

Agentúra OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA) uvádza, že v pásme Gazy žije približne 2,1 milióna ľudí vrátane približne 1,7 milióna palestínskych utečencov. Prinajmenšom za posledné desaťročie a pol sociálno-ekonomická situácia v Gaze neustále klesá. 

Po ovládnutí pásma Gazy Hamasom v roku 2007 Izrael zaviedol blokádu na súši, vo vzduchu a na mori. Obyvateľom Gazy, ktorí v dôsledku blokády žijú pod kolektívnym trestom, zostáva len veľmi málo možností. Obliehanie má aj naďalej ničivý účinok, keďže pohyb ľudí do a z pásma Gazy, ako aj prístup na trhy, sú naďalej výrazne obmedzené.

Ako sme už spomenuli, mnoho krajín vrátane USA, Spojeného kráľovstva a Kanady označilo Hamas za teroristickú organizáciu. Dôvodom sú jeho útoky na Izrael, medzi ktoré patria raketové salvy a samovražedné bombové útoky. 

Podľa BBC je Hamas ako celok, alebo v niektorých prípadoch jeho vojenské krídlo, označený za teroristickú skupinu Izraelom, Spojenými štátmi americkými, Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, ako aj ďalšími mocnosťami. Hamas má byť podporovaný Iránom, ktorý ho financuje a poskytuje zbrane a výcvik.

Samotný Hamas sa však prezentuje ako hnutie bojujúce za slobodu. Ich hlavným cieľom je oslobodiť Palestínčanov z okupácie a získať späť veľké časti Izraela. Jeho činy rozdeľujú Palestínčanov a tých, ktorí podporujú vytvorenie palestínskeho štátu, pretože používa násilie. 

Podľa expertov ale súčasnými útokmi ukázal, že mu nejde o práva obyvateľov, ale o terorizmus. Reportér Českej televízie Jakub Szántó, ktorý na Blízkom východe strávil päť rokov, uvádza, že je na zamyslenie, či činy Hamasu priniesli niečo na zlepšenie situácie v Gaze. Otázne je, či zastupuje aj obyvateľstvo enklávy, keďže nemajú prístup k slobodným voľbám. 

„(Momentálne) neprebieha vojna Izraela proti Palestínčanom, ale proti brutálnemu islamistickému kultu hrôzy a smrti, ktorý Palestínčanov drží ako svojich hlavných rukojemníkov,“ uviedol Szántó na sociálnej sieti X.

Život ako v klietke

Organizácia Human Rights Watch prirovnala podmienky v Gaze k „väzeniu pod holým nebom“ s odkazom na obmedzenie pohybu, ktorý Izrael vnucuje tamojším Palestínčanom. 

Izraelčania, židovskí osadníci a cudzinci nepodliehajú týmto obmedzeniam a môžu voľne cestovať do až Gazy. V priebehu rokov Izrael postupne zatváral pozemné hraničné priechody z Gazy do Izraela okrem jedného. Ten je otvorený len pre Palestínčanov s izraelským povolením. 

Egypt sporadicky zatvára svoj pozemný hraničný priechod na celé mesiace. Často ide o jediný spôsob, ako môžu ľudia v Gaze získať prístup do zvyšku sveta.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Powerful Countries (@powerfulcountries)

„Uzavretie Gazy bráni talentovaným profesionálnym ľuďom, ktorí môžu svojej spoločnosti veľa dať, využívať príležitosti, ktoré ľudia inde považujú za samozrejmosť,“ uviedla organizácia Human Rights Watch v správe z roku 2021. 

Územie Gazy obývali v staroveku kmene Filištincov. Oproti tomu Židia kontrolovali nemalé územia dnešného Izraelu prostredníctvom Izraelského kráľovstva a Judského kráľovstva. Neskôr sa dostali pod nadvládu Babylonskej či Rímskej ríše. Proti poslednej menovanej pravidelne povstávali, čo viedlo k zníženiu židovskej populácie k oblasti. Aj pomenovanie Palestína je spojené so snahou zlomiť Židov cisárom Hadriánom. Práve Palestína má odkazovať na ich úhlavných nepriateľov Filištincov. 

Izrael bol vyhlásený za štát v roku 1948. Krajinu však naďalej označujú ako Palestínu tí, ktorí neuznávajú právo Izraela na existenciu. Palestínčania tiež používajú názov Palestína ako zastrešujúci výraz pre Západný breh, Gazu a východný Jeruzalem.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Astronomical Returns (@astronomical_returns)