Tento rok si Slováci za vianočný nákup priplatia. Tieto potraviny zdraželi najvýraznejšie  

Slováci si už niekoľko mesiacov priplácajú za nákupy potravín a nealkoholických nápojov o takmer 5 % viac ako vlani. V prvom štvrťroku 2019 ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 2,4 %, v druhom štvrťroku sa tempo zdražovania zrýchlilo na 3,6 % a v treťom kvartáli boli ceny potravín a nealkoholických nápojov vyššie ako vlani už o 4,9 %.

Aj v októbri 2019 sme si podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR priplatili za nákup potravín o 4,8 % viac ako vlani. 

zdroj: pexels.com

Najvýraznejší nárast cien spomedzi potravín v októbri môžeme cítiť pri nákupe ovocia, zeleniny či bravčového mäsa. O vyše polovicu ako pred rokom bol drahší mak. Aj ceny zemiakov sú naďalej pomerne vysoké a aktuálne si na svoje konto pripisujú medziročný nárast o takmer 37 %. 

Slováci si musia priplatiť aj za viaceré druhy bravčových výrobkov, a to o 10 % – 35 % viac ako vlani. O vyše štvrtinu zdražela i jedlá soľ. Spomedzi zeleniny išli s cenou hore cibuľa a zeler. 

Z ovocia sú drahšie ako vlani najmä mandarínky, a to o tretinu. Nižšie ceny na cenovkách nájdeme v prípade zeleniny na paprike a paradajkách a lacnejšie ako vlani je napríklad aj kakao a maslo. 

zdroj: pixabay.com

Na ceny potravín vplýva situácia vo svete, ale aj opatrenia z domáceho prostredia. Pod aktuálny vývoj cien potravín sa evidentne ešte stále podpisuje už spomínaný africký mor ošípaných majúci vplyv na vyššie ceny mäsa. Svoju rolu ale zohrávajú aj mzdové náklady súvisiace s príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo samotný rast minimálnej mzdy.

Podľa odhadov WOOD & Company vyjdú našincov tento rok nákupy na štedrovečerný stôl minimálne o 5 % viac ako vlani. To znamená, že ak Slováci vlani za predvianočný nákup potravín nechali v obchode 100 eur, tak tento rok ich rovnaký nákup vyjde minimálne na 105 eur, teda minimálne o 5 eur viac. 

V rámci EÚ máme tretí najrýchlejší rast cien potravín

Slováci sú tak jedným z tých národov, ktoré pred sviatkami pociťujú najvýraznejšie zmeny na cenovkách v obchodoch. Podľa údajov Eurostatu bol v októbri 2019 zaznamenaný najrýchlejší rast cien potravín a nealkoholických nápojov v Poľsku a to o 6,3 %. Nasledovalo Maďarsko, kde sa ceny potravín a nealko nápojov medziročne zvýšili o 5,0 %. Slovensko sa spolu s Holandskom ocitli na pomyselnom treťom mieste s už spomínaným zdražením potravín o 4,8 %.  V EÚ sa ceny v prípade tejto podskupiny zvýšili o 1,9 %, v eurozóne o 1,2 %. 

Nákupná turistika sa pre nás stáva štandardom

Slovákov tradične aj pred sviatkami lákajú nákupy za hranicami nášho štátu. V prípade Rakúska ako dôvod uvádzajú vyššiu kvalitu, hoci aj za vyššiu cenu. V prípade Poľska, Maďarska a Českej republiky sú to dlhodobo nižšie ceny ako u nás. 

zdroj: unsplash.com

Podľa údajov Eurostatu, v Poľsku nakúpime potraviny lacnejšie ako u nás o – 26,5 %, v prípade Maďarska o – 9,1 % a v Českej republike o – 10,0 %. 

Kým pred desaťročím bola nákupná turistika Slovákov do okolitého zahraničia skôr fenomén, dnes ide v mnohých prípadoch už o akýsi životný štandard. Ale žiaľ pre našu ekonomiku škodlivý. V zahraničí nakúpené potraviny síce spotrebujeme doma, avšak tržby a dane zostanú v okolitých ekonomikách. 

Slováci potraviny vo veľkom nie len nakupujú, ale aj vyhadzujú

Hoci sa sťažujeme na rast cien potravín a na ich nákup nám odchádza až pätina výdavkov, podľa prieskumov na Slováka pripadá ročne až 111 kg potravinového odpadu, čiže 0,3 kg potravinového odpadu denne. Len pre lepšiu predstavu, je to to isté, ako keď si kúpiš každý deň v reštaurácii hlavné jedlo a bez toho, aby ste sa ho čo i len dotkli, ho rovno vyhodíš do koša. Aj napriek tomu v rámci EÚ plytváme potravinami pomenej. Podľa štatistík končí v odpade najviac potravín v prepočte na obyvateľa v Holandsku. Najmenej sa plytvá potravinami v Grécku, na Malte, ale aj u našich susedov v ČR.

zdroj: Tesco

Napriek tomu, že potravinový odpad vzniká už pri samotnej výrobe, počas prepravy, v obchodoch, či v hoteloch a v reštauráciách, najviac sa ho vyprodukuje práve v našich domácnostiach s odhadovaným podielom cca 40 %. Na Slovensku najčastejšie v odpadových nádobách domácností končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, ale aj zvyšky uvareného nedojedeného jedla.