Tento Slovák učí na prestížnej Švajčiarskej technickej univerzite! Aký je príbeh jedného z našich popredných vedcov?

Profesor Juraj Hromkovič sa narodil v roku 1958 v Bratislave. Vyštudoval informatiku na Univerzite Komenského a momentálne pôsobí ako profesor na prestížnej ETH vo švajčiarskom Zürichu.

Zameriava sa najmä na oblasť algoritmiky, výpočtovej zložitosti, pravdepodobnostných algoritmov, teórie grafov a didaktiky informatiky. Na prvý pohľad tieto pojmy vyzerajú ako vysoko teoretické a ťažko uchopiteľné, no majú významné využitie v každodennom živote takmer každého z nás.

„Bežný človek sa s nimi stretáva v podstate bez toho, aby sa tým musel zaoberať. Napríklad dnešné online bankovníctvo či nakupovanie cez internet nie je bez hlbších znalostí pravdepodobnostných algoritmov a diskrétnej matematiky možné,“ povedal profesor Hromkovič pre Hospodárske Noviny.

foto: newsnetz.ch

Jeho začiatky boli poznačené režimom, ktorý inováciám a vede veľmi neprial. Aj napriek tomu, že bol vysoko inteligentný, na gymnázium sa kvôli pôvodu rodičov takmer nedostal. Našťastie jeho učiteľka mala kontakty na gymnáziu Jura Hronca a dokázala vedenie presvedčiť, aby mladého Hromkoviča prijali.

“Zažil som Nežnú revolúciu a pád Berlínskeho múru. Bolo to pre mňa vnútorné oslobodenie. Najhoršie boli 50. a 60. roky. Režim, ktorý tu fungoval, potláčal princípy evolúcie. U mojich rodičov to fungovalo tak, že celé triedy bez ohľadu na to, ako sa kto učil a na čo mal talent, dostali nariadenie, kam pôjdu robiť. Keď sa v spoločnosti nepodporujú talenty, tak sa spoločnosť cielene likviduje. Ja som nemal dobrý káder a nedostal som ani miesto na gymnáziu,” povedal profesor Hromkovič pre Denník N.

foto: informatik.tu-muenchen.de

Po gymnáziu nastúpil na Univerzitu Komenského, kde aj napriek vládnucemu režimu našiel miesto, kde sa inováciám a kvalitnej vede nekládli až také prekážky. Po doštudovaní tam pôsobil ako odborný asistent až dokým nedostal ponuku na profesúru od nemeckej Univerzity v Paderborne.

„Vyšiel som z našich pomerov. A napriek tomu, že to u nás nebola ľahká doba, našiel som na svojej študijnej ceste veľa podpory. Stretol som veľa ľudí, ktorí práve preto, že bola ťažká doba, sa nezištne snažili investovať do vzdelávania a vývoja mladých ľudí. Univerzita Komenského a špeciálne Matematicko-fyzikálna fakulta bola pre mňa oázou, v ktorej platil zdravý hodnotový systém. Ja som len jeho produktom,“ povedal profesor Hromkovič pre Hospodárske Noviny.

Jeho ďalšie akademické kroky viedli cez univerzity v Kiele a Aachene až na ETH v Zürichu, kde pôsobí od roku 2004.

foto: mas-mtec.ethz.ch

Okrem odborných vedeckých prác je autorom a spoluautorom rôznych vysokoškolských učebníc. Taktiež sa zaujíma o kvalitu vzdelávacích systémov a nebojí sa kritizovať súčasný systém. No okrem kritiky ponúka aj konštruktívne riešenia, ktoré vychádzajú z jeho bohatých skúseností. Za svoju činnosť na Slovensku dostal aj ocenenie Vyslanca dobrej vôle.

Na gymnáziu sa napríklad roky učíme systémy lineárnych rovníc, ale neučíme sa, ako to funguje. To je úplne v protiklade s podstatou matematiky, ktorá sa snaží rozumieť. Učíme sa divoké funkcie, za ktorými nikto nevidí realitu. A táto anomália schovávať schopnosť rozumieť veciam, robí matematiku ťažkou. Nie je kľúč vedieť, že toto platí, ale kľúčom je proces – ako môžem na to prísť, ako to môžem poveriť.” povedal profesor Hromkovič počas prednášky Škola budúcnosti na STU.

Je čas konečne začať počúvať ľudí ako je Juraj Hromkovič, namiesto rôznych populistov, ktorí sú expertami tak akurát na manipuláciu s emóciami. Ak chceme akékoľvek spoločenské problémy riešiť poriadne, potrebujeme sa pozrieť na fakty, nechať priestor inovatívnym nápadom a najmä nechať prirodzenú evolúciu, nech vyberie z nich tie najlepšie.