To, čo o návrate Slovákov tvrdia predstavitelia vlády, sú veľké lži. Nie sme utečenci a pravda je iná, hovorí Slovenka po návrate domov

Dobrý deň,

Vzhľadom k situácii si dovolím reagovať na nepravdivé obvinenia, ktoré včera vyslovil minister zahraničných vecí p. Lajčák v TV o Slovákoch, ktorí prileteli dňa 17.3.2020 do Budapešti na letisko. Som študentka, ktorá zažila celú udalosť tak ako sa stala, práve preto moje informácie chcem zdieľať ďalej, pretože to čo sa objavuje v televízii od ministrov a politikov sú veľké lži a Slováci by mali vidieť realitu, pretože potom samozrejme o nás píšu ako o nezodpovedných utečencoch, žiaľ pravdu nevidia!

Pravda je taká, že nás tam držali od obeda do večera (cca do 21-22h) na letisku, kým nás na autobuse vzali po hranice.
Začnem postupne. Snáď ako jediní občania sme boli dobre pripravení s rukavicami, rúškami či dezinfekčnými sprejmi, zatiaľ čo o ostatných prichádzajúcich, ktorí prišli z iných krajín (Srbi, Nemci, Bielorusi…) sa toto nedá povedať.

Dovolím si okomentovať, že sme sa celé hodiny snažili chrániť, aby sme sa nenakazili. Avšak tie opatrenia, ktoré s nami robili boli nadmerne prehnané a ohrozujúce. Mohli by sme to vytknúť štátu, keďže Slovenská republika dala nariadenie držať nás tam dovtedy, kým nedoletí v ten deň posledný Slovák.

Celý deň sme sa pozerali, ako iní diplomati z krajín EÚ prišli pre svojich občanov danej krajiny, zatiaľ čo nás tam nechali čakať. Občerstvenie nám bolo ponúknuté od maďarských pracovníkov až po 5 hodinách. Zhromaždili nás do jedného obmedzeného malého priestoru, kde sme boli pomiešaní viacero národností bez dezinfekcie a vetrania.

Stále sme sa snažili spojiť s ministerstvom, aby nás informovali, čo s nami bude, no žiaľ jediný ľudský človek, ktorý nám reálne pomáhal a pomohol dostať sa cez hranice bola slovenská pracovníčka ambasády v Maďarsku, ktorej chceme veľmi pekne poďakovať.

Stále nám hovorili, že Slovensko po nás vyšle autobus, avšak nakoniec kto nám zariadil dopravu do Rajky boli Maďari a to na vlastné náklady. O to sa postarala slovenská veľvyslankyňa a nie SR (pozn. redakcie: zrejme išlo o radovú pracovníčku veľvyslanectva, keďže veľvyslancom SR v Maďarsku je Pavol Hamžík).

Pôvodne pre nás mal prísť autobus na hranice Rajka, kde nás mali odviezť len na odbery a analýzu testov do Čuňova a následne prepustiť do domácej karantény. Takto nám to bolo povedané, v prípade ak máme zabezpečenú domácu karanténu, ktorú mali zabezpečenú všetci. Neverila som, že nás pustia domov, len nás naťahovali. Je smutné, že nám nevedeli povedať pravdu priamo a narovinu.

Zhruba pred polnocou sme sa dostavili na hranice Slovenska, kde ani policajti na kontrole hraníc nevedeli, že máme prísť. Tak sme chvíľku čakali a informovali nás iba o tom, čo vedeli oni sami, lebo žiaľ nedostali informácie od nikoho, že príde pre nás štátny autobus, a vysvetlili, že keďže neprišiel pre nás žiaden autobus máme sa povinne dostaviť do domácej karantény a nahlásiť sa lekárovi.

Dostala som sa s rodinným príslušníkom domov, kde som izolovaná od ľudí, beriem to veľmi zodpovedne a verím, že všetci čo sme sa dostali z hraníc taktiež. Ďalší deň, som sa zahlásila u doktora a obvolala som ďalšie zdravotnícke linky a opísala situáciu, že som sa dostavila zo zahraničia a žiadala o testy, kvôli danej situácii, že som cestovala a beriem to za svoju povinnosť voči ostatným občanom SR, hoci symptómy neprejavujem, ale tie sa môžu alebo nemusia ukázať o pár dní neskôr. Takže som evidovaná z viacerých strán na Slovensku a jediné čo mi bolo povedané je to, že si nemôžem robiť testy, kým nebudem mať príznaky koronavírusu a to aj napriek tomu, že som avizovala, že som prišla zo zahraničia.

Z mojej strany bola veľká snaha, štát nemôže povedať, že som „utečenec“ a nezodpovedná, pretože oni pre nás nič neurobili, ani dopravu neposlali, ak aj prišla tak o dosť neskôr a ja som sa zahlásila oficiálne, a napriek tomu som nepochodila na testy, takže oficiálne ja som nikoho neohrozovala, ba dokonca som chcela zistiť či som nakazená, aby som urobila ešte lepšie opatrenia.

Tiež chcem spomenúť, že minimálne 5 občanov malo na letisku svoje vlastné autá, ktorými sa mohli dostaviť domov a byť v karanténe a nikoho by neohrozovali. Teraz sú však bez áut, kde mali aj kľúče od domu, niektorí sú snáď aj zatvorení v štátnej karanténe a nevie sa čo bude s ich autami.

Je nezodpovedné od štátu, že ľudí ktorých zatvorili už pred pád dňami do karantény ešte neotestovali a to im bolo povedané, že budú hneď otestovaní. Takto ich tam držia po kope už s ľuďmi, ktorí mohli byť nakazení a tým pádom ich vystavujú nákaze ešte viac. Tak aké opatrenia robí Slovensko, keď rozumné by bolo urobiť testy hneď po prechode hraníc, poslať ich domov do karantény, evidovať ich a až o 2 dni, keď tak oznámiť či je nakazený občan alebo nie. Súhlasila by som s karanténou občanov, ktorí prešli hranice v prípade, že už prejavujú nákazu, ale nie ich hneď strčiť niekam, bez dôkazov a tým pádom vziať im právo byť v bezpečí.

Pevne verím a dúfam, že slovenský národ otvorí oči, keď sa dozvie, že ako reálne s nami zaobchádzajú či v karanténe, alebo na hraniciach a všetky tie opatrenia, ktoré zverejňujú, že robia, reálne nerobia, len sa chcú dobre zviditelniť ako dobrý štát, ale tým problémom by sa mohli vyhnúť, keby hneď nezatvoria letiská na Slovensku, ale ich sprístupnia iba pre slovenských občanov.

Štátna karanténa neznamená, že ochránia občanov, ba dokonca ich tam držia možno už chorých neberúc ohľad na ich psychiku, zatiaľ čo v domácej karanténe by sa mohli v prípade nákazy doliečiť aj sami, ako to robia v ČR.