Tomáš cestuje aj počas pandémie: Zbraň proti Covidu v Tonge je modlenie a pôst. Doteraz nemali žiaden prípad (ROZHOVOR)

  • Cestovanie počas pandémie Covid-19 je pre mnohých len fantáziou
  • Tomáša zastihla svetová pandémia počas jeho cesty okolo sveta
  • V cestovaní sa však rozhodol pokračovať, a pre mnohých domácich v latinskej Amerike je jediný turista, ktorého za posledný rok videli
Tomáš Hromjak
  • Cestovanie počas pandémie Covid-19 je pre mnohých len fantáziou
  • Tomáša zastihla svetová pandémia počas jeho cesty okolo sveta
  • V cestovaní sa však rozhodol pokračovať, a pre mnohých domácich v latinskej Amerike je jediný turista, ktorého za posledný rok videli

Tomáš Hromjak pracoval ako projektový manažér v korporáte, keď sa rozhodol splniť si sen, a to precestovať svet. Môže to znieť ako klišé, ale ako nám Tomáš hovorí, pre neho vždy boli aj budú influencermi objavitelia a dobrodruhovia ako Magalhães, Amundsen, Shackleton, a to aj napriek ich často tragickým osudom.

V septembri 2019 sa tak zbalil a vydal sa objavovať cudzie kultúry. V Singapure ho však zastihla svetová pandémia. Na rozdiel od väčšiny turistov nenasadol na prvé lietadlo smerom domov, ale pokračoval v ceste ďalej. Z Covidom nedotknutého štátu v Oceánii  – Tongy sa presunul do latinskej Ameriky a v súčasnosti sa nachádza v Peru. Domov sa tak skoro vrátiť neplánuje.

  • Kde je v nedeľu zakázané plávať v mori a športovať
  • Prečo nie je dobrý nápad ísť v Medellíne v Kolumbii po stopách Pabla Escobara
  • Ktorá krajina je v latinskej Amerike líder č.1 v očkovaní a aj napriek tomu sa tam zhoršuje situácia
  • Prečo ak majú rodičia v Tonge iba synov, jedného vychovajú ako dcéru
  • Čo sú najväčšie výhody cestovania počas pandémie a prečo to nie je pre každého

Momentálne sa nachádzaš v Čile, kde sa zo dňa na deň zatvorili hranice, a chvíľami to vyzeralo, že sa z krajiny ani nemusíš dostať preč. Ako sa cítiš?

Našťastie ešte pár letov dnes pustili a predbežne aj zajtra. Ale výlučne len cudzincov, ktorí nemajú trvalý pobyt v Čile. Takže, nakoniec som sa dostal do Peru a napriek Veľkonočnej karanténe sú tu opatrenia oveľa uvoľnenejšie ako v Čile, kde to už začínalo byt naozaj kritické vo všetkých smeroch. A ako som sa cítil, v podstate takéto radikálne zmeny zažívam posledný rok stále, takže som to zobral pokojne. Buď by som sa do Peru dostal alebo nie, ale robiť si z toho ťažkú hlavu nemá zmysel.

zdroj: Tomáš Hromjak/Dia de los Muertos, štát Chiapas, Mexiko

V čom sa líšiš od bežného turistu?

Myslím, že momentálne asi tým, že cestujem. A okrem toho, ťažko povedať, nerád sa hodnotím. Vždy sa snažím rešpektovať miestnu kultúru. Znie to ako normálna vec, ale bohužiaľ najmä v juhovýchodnej Ázii som zažil, že turisti úplne ignorujú čokoľvek.

Podľa ľudí, ktorí so mnou cestovali, údajne tým, že nechodím len po klasických turistických destináciách, keď niekam idem tak som pripravený na 120% čo sa týka histórie, neznášam sa fotiť selfie a viem cestovať bez toho, aby som si fotil, čo som mal na raňajky. 

Prvý Slovák, ktorý prešiel 4 270 km z Mexika do Kanady: Pacifická hrebeňovka bola pre mňa životná výzva (ROZHOVOR)

 

Na Slovensku sa dnes veľa hovorí o tom, že cestovanie v takejto situácii je nezodpovedné.

Možno to zaznie paradoxne, ale v podstate súhlasím. V prvom rade by sme asi mali rozlišovať o aký typ cestovania ide. Mám kamarátov, ktorí dostali od zamestnávateľa povolenie na doživotný home office. Takže sa jednoducho dočasne presťahovali do zahraničia a pracujú odtiaľ. Myslím, že to sa nedá porovnávať s dovolenkou na Zanzibare alebo v Cancúne.

Ak sa bavíme o mne, tak som vycestoval zo Slovenska mesiace pred pandémiou, takže naopak považujem za zodpovedné to, že som sa zatiaľ nevrátil. Čo sa týka cestovania samotného, cestujem len tam, kde je turizmus oficiálne povolený, a tak to prezentujem aj vždy pri vstupe do krajiny. Vždy tiež dodržiavam podmienky danej krajiny. Covid som zatiaľ nemal a testovaný som bol naposledy dnes.

zdroj: Tomáš Hromjak/Tradične preplnený Teotihuacan počas pandémie, Mexiko

Prednedávnom u nás dlho rezonovala kauza Dominiky Cibulkovej, ktorá sa dala najprv prednostne očkovať a následne išla s na dovolenku na Maldivy. Aký máš názor na toto?

Čo sa dá na toto povedať. To, že to urobila práve ona je podľa mňa úplne nepodstatné. Ak nemá výčitky svedomia sama od seba, tak to verejná mienka určite nezmení. Skôr nechápem niektorých ľudí, ktorí to ospravedlňujú tým, že niečo dokázala, ako keby to bola nejaká kvalifikácia do poradovníka na vakcínu.

Každopádne, celá táto kauza je len symptóm. Skutočný problém je, že tu existuje spoločnosť, kde je niečo také možné. Je to smutné, ale na Slovensku stále najviac záleží na tom, koho poznáte a najväčším hrdinstvom je „obabrať“ systém. Niekto by oponoval, že tak to je všade a som naivný. Vtip je práve v tom, že je strašne naivný ten, kto si myslí, že inak to nejde.

Na cestách si už vyše roka, ako si na tom s financiami? Máš nasporené na tak dlhú dobu dopredu alebo si privyrábaš na mieste?

Moja obľúbená otázka, kiežby som ju počúval častejšie! Legálne zarobené a zainvestované. Žiaden tunel ani pyramída. Na Tonge som si privyrobil párkrát nejakými projektmi pre Tongské Ministerstvo turizmu. 

zdroj: Tomáš Hromjak/Na fotke so Sionem Finau Moala-Mafim, CEO Tongskeho ministerstva turizmu

Ktorá krajina, je z tvojich skúseností najdrahšia, a naopak, kde sa dá vyžiť s minimom?

Určite drahšia destinácia neznamená vždy nevyhnutne, že aj lepšia. Najdrahšie bolo zatiaľ Japonsko a najlacnejšia Indonézia. Japonsko je úplne unikátny a krásny bizár, alternatívny vesmír. Indonézia má neuveriteľnú prírodu a žijú tam strašne milí ľudia, dokonca aj v Acehu, ktorý má tak trochu pokrivenú povesť.

Keď sa začala pandémia, bol si zrovna v Singapure. Nenapadlo ti hneď vrátiť sa domov?

Nie, podľa pôvodného plánu som bol v polovici cesty a nápad vrátiť sa mi pripadal nelogický. Retrospektívne, až taký nelogický určite nebol. Taktiež som si prihlúplo myslel, že to potrvá len pár týždňov. V tomto smere som to vôbec neodhadol.

zdroj: Tomáš Hromjak/Ranná cesta do školy z ostrova Nukunukumotu cez lagúnu do hlavného mesta

Ako domáci reagovali na Covid-19?

Nechcem tu zbytočne hejtiť Slovensko, všetci vieme ako na tom sme. Ale v Singapure to asi už vtedy lepšie zvládali ako my. Samozrejme, vzhľadom na geografickú polohu Singapuru, veľkosť a technológiu, to mali trochu jednoduchšie. Už od začiatku marca sa všade používali teplomery, taktiež termokamery v budovách, fungovalo trasovanie, vyhradené štátne priestory pre karanténu, firmy ochotne posielali ľudí pracovať z domu, niektoré verejné priestranstvá mali už vtedy limitované kapacity. Paradoxne, rúška povinné ešte neboli.

Po týždni si sa presunul do malého štátu v Oceánii – Tongy. Nebrali ťa ako hrozbu, pretože si cudzinec, ktorý im nosí vírus?

Čo sa týka Tongy, tak to je asi pravý opak. Na letisku bola krátka zdravotná previerka, veľmi laxná. To bolo dva týždne pred tým, než zavreli vzdušné aj námorné hranice, tie sú zatvorené stále. Hlavnou zbraňou proti Covidu a pandémii sa stali štátom vyhlásené pôsty a hromadné modlenie sa. Určite sú tieto formy boja s pandémiou pre Európana úsmevné, nebudeme si klamať. Na druhej strane, ani jeden Covid prípad nie je evidovaný na Tonge dodnes, takže to možno funguje.

zdroj: Tomáš Hromjak/Tongské deti v tradičnom oblečení počas koncertu

Nebál si sa byť počas svetovej pandémie odrezaný od sveta s minimálnou možnosťou vrátiť sa domov?

Nie, tak asi aj týmto sa líšim od ostatných cestovateľov. Drvivá väčšina to zabalila a vrátila sa. Avšak nebyť toho, že som stretol skvelých ľudí na Tonge, tak by som sa vrátil aj ja. O tom niet pochýb.

O Tonge toho na Slovenku vieme iba minimálne. Akí tam žijú ľudia?

James Cook používal pre Tongu názov „Priateľské ostrovy“. To sedí, je to asi najpriateľskejší národ aký poznám. Tonga je fascinujúca krajina, ktorá je navonok len ďalšou z mini-krajín v Oceánii. Avšak Tonga je unikátna, zaujímavá a bizarná v mnohých veciach, ktoré sa premietajú do každodenného života.

ROZHOVOR: Ak boli muži nepríjemní, vymyslela som si, že som lesba, hovorí Slovenka Zuzka. Z Gruzínska stopovala až do Indie

Je to napríklad jedna z najkresťanskejších krajín sveta. V nedeľu je napríklad zakázané športovať alebo sa kúpať v mori. V krajine sa tiež nachádza jediný mormonský chrám v Južnom Pacifiku, Mormonov je až 18%, avšak v krajine pôsobí ďalších 12 kresťanských cirkví, všetky majú svoje školy a odlišnú farbu školských uniforiem.

Tiež je to druhá najobéznejšia krajina sveta, niektorí ľudia sa vozia 100 metrov do obchodu. Dodnes bežne jedia psov. Samozrejme žiadneho som neskúsil a pokúšal som im to vyhovoriť. Inak je to asi najlepšie miesto na Zemi, kde sa dá a smie plávať s veľrybami, čo je hlavný ťahák turizmu v krajine. A ešte taká zaujímavosť, ak sú v rodine len synovia, jeden z nich je často vychovávaný ako dcéra, aby mal kto variť a robiť domáce práce. Títo chlapci sa nazývajú fakaleiti.

zdroj: Tomáš Hromjak/V nedeľu nevynechá bohoslužbu takmer nikto

Tvoja ďalšia destinácia bola Latinská Amerika. Tento rok cestovateľom ale veľmi neprial, prečo si sa rozhodol ísť ďalej?

Asi som po niekom z rodiny tvrdohlavý. Keď som sa dostal z Tongy po takmer 8 mesiacoch a trvalo to 50 hodín, tak som si povedal, že to aspoň vyskúšam. Bol som v Mexiku, ktoré bolo evidované ako najotvorenejšia krajina pre turizmus, tak prečo nie. Hovorí sa, že každá kríza je aj príležitosť. Bola to príležitosť vidieť niektoré krajiny bez prívalov turistov a v oveľa inom svetle. Taktiež mi nepripadala lákavá vidina lockdownov. Ale chápem ich nevyhnutnosť.

Nemal si problémy pri vstupe do krajiny?

Na Novom Zélande a v USA šlo len o tranzit, podmienkou bolo nenachádzať sa posledných 14 dní v Európe. V Mexiku neboli vôbec žiadne podmienky pre vstup. V Kolumbii to bolo rovnako, medzičasom sa to zmenilo a podmienkou je PCR test. Do Ekvádoru bol potrebný PCR test nie starší ako 10 dní, 96 hodín v prípade Galapágov. Medzičasom zaviedli aj 5-dňovú karanténu, ale už ju aj stihli zrušiť.

Jediný „hardcore“ bolo Čile. Okrem negatívneho PCR testu som musel podstúpiť aj 10-dňovú karanténu, mať špeciálne Covid-poistenie, vybaviť si povolenie o dovolenke od čílskej polície, následne mať ďalšie 2 negatívne PCR testy individuálne pre južnú Patagóniu a severnú Patagóniu, registrovať sa online povinne pri každom presune z okresu do okresu, taktiež je potrebné sledovať semaforový systém, ktorý sa stále mení. Ak si to neustriehnete, tak sa môžete zobudiť v karanténnom okrese a to znamená, že ho nesmiete opustiť. Asi nie je žiadne prekvapenie, že za 2 mesiace som nestretol jediného zahraničného turistu.

zdroj: Tomáš Hromjak/Bezstarostný život bez Covidu, Tonga

 

Mexiko aj Kolumbia sú známe pre časté vraždy, drogové gangy a veľkú kriminalitu. Keď do toho započítame ešte pandémiu, veľa ľudí by sa cestovaniu na vlastnú päsť v takejto krajine vyhlo. Neocitol si sa v situácii, že by ti išlo o život?

V drvivej väčšine krajín stačí používať rozum a nič sa nestane. Ja chápem, že takmer každý videl Narcos, ale realita je menej dramatická. Tak ako v Mexiku, tak aj v Kolumbii alebo Brazílii sa zločin, vraždy a drogy sústreďujú koncentrovane na špecifických miestach a v špecifických regiónoch. V Mexiku je to najmä pozdĺž hranice s USA. Ak nerobíte hlúposti, je strašne malá šanca, že sa Vám niečo stane. A vplyv pandémie, osobne som sa nikdy necítil v Mexiku bezpečnejšie ako tentokrát. Ulice sú poloprázdne, turistov je málo a policajtov veľa, čo eliminuje najväčšiu hrozbu, a tou sú vreckári.

Pavol a Ivana nasadli do 22-ročného Opla a prešli celý svet. Len na Slovensku na nich vytasili nôž (ROZHOVOR)

Kolumbia je určite bezpečnejšia krajina ako naznačuje reputácia, aj keď by som asi odporučil vyhnúť sa Bogote alebo Cali. A keď je reč o Narcos, tak Medellín je po 25-30 rokoch od éry Escobara úplne iné mesto, veľké prekvapenie v pozitívnom zmysle slova. Asi som nikdy nezažil mesto, ktoré by sa tak veľmi snažilo zmeniť a robiť všetko pre lepšiu budúcnosť, napriek bolestivej minulosti – asi nie je Medellínčan, ktorému by nezomrel v 90. rokoch niekto z rodiny, počas série prestreliek, výbuchov a únosov. Aj preto ak navštívite Medellín, nekupujte si trička s Escobarom a nechoďte po jeho stopách. Pre miestnych je to strašná urážka. Nie, nie je to cool.

Ponúkali ti tam niekedy drogy?

Ak si dobre pamätám, v Mexiku asi nie. V Kolumbii tuším áno, stačí to ignorovať. Drogy sú všade, v každej krajine. Ak si myslíte, že nie, tak len o tom neviete. V Medellíne majú na to jasný názor, problémom nie je Kolumbia, ale Európa, USA alebo Austrália. Pokiaľ bude dopyt, bude aj ponuka a budú aj problémy. Ak by existoval len domáci trh tak by to kriminálnici zabalili. Pre orientačné porovnanie, gram kokaínu stojí v Kolumbii 10 USD, v Austrálii 300 USD.

zdroj: Tomáš Hromjak/Cartagena pocas pandemie, Kolumbia

Nosíš so sebou aj drahú fototechniku. Neokradli ťa ešte?

Za rok a pol som nemal zatiaľ ani jeden problém. Platí, že treba byť obozretný a používať rozum. A taktiež, že väčšina ľudí na celom svete sú slušní ľudia, ktorí len chcú žiť dôstojný život, bez ohľadu na náboženstvo alebo národnosť.

Ako sa latinskoamerické štáty vyrovnávajú s pandémiou?

Každá po svojom. Mexiko stavilo na otvorenosť, ak veľmi chcete tak sa dostanete všade. Ubytovania však berú sanitárne pravidlá veľmi prísne a všade je to priam ukážkové, čo sa týka dezinfekcie. Kolumbia a Ekvádor fungovali obdobne, so zákazom vychádzania v niektorých oblastiach a v špecifických časoch. Čile je pre mňa nepochopiteľný prípad. Je to s veľkým odstupom najrozvinutejšia krajina Južnej Ameriky, sú tretí na svete v očkovaní, v každom meste sú pojazdné karavany, kde sa testuje zadarmo na PCR, majú logický a neuveriteľne prehľadný systém opatrení a pravidiel. A aj napriek tomu, sa to tu momentálne zhoršilo tak, že Santiago je celé v karanténe, čo znamená v praxi, že človek smie ísť von 4 hodiny v týždni a dnes sa zavreli hranice v krajine. Dátum sedí, ale o 1. apríl nejde.

zdroj: Tomáš Hromjak/Stanovanie v Torres del Paine, Chile

V takejto situácii musíš pravdepodobne veľmi často meniť plány. 

Pomerne často. V Čile skoro každý deň. Tým, že sa dynamicky mení zoznam pravidiel a okresy sa presúvajú často v rámci štyroch Covid úrovní, je vyslovene nemožné plánovať na viac ako deň. Taktiež každý Národný Park má vlastné pravidlá vstupu. V jednom sa musíte zaregistrovať deň vopred, druhý nemusí byť v niektoré dni vôbec otvorený. A nedogooglite sa o tom nikde. Zabookovať si všetko vopred, vytlačiť si to a založiť do euroobalu je utópia.

Na turistov asi v tomto období nie sú veľmi zvyknutí. Vážia si ťa preto viac alebo sa ťa naopak boja?

V Mexiku je turistov dosť, takže nič výnimočné. V zvyšných krajinách je to väčšinou kombinácia podozrievavosti a radosti. Na niektorých miestach som bol prvý cudzinec po roku, mali z toho veľkú radosť, čo bolo fakt milé. Veľkou nevýhodou to bolo v Patagónii. Autobusové spojenia sú minimálne, takže jedinou možnosťou je stopovať. Vždy ma vzali len ľudia, ktorí boli už zaočkovaní. Ešteže ich je v Čile toľko, inak by som tam stál asi dodnes.

Slovenský lekár prešiel po vlastných tisícky kilometrov. V Patagónii si musel vodu dezinfikovať bielidlom (ROZHOVOR)

Ako sa stavajú obyvatelia Južnej Ameriky k pandémii? Udržujú si ešte optimizmus alebo už prepadajú beznádeji?

Pomerne optimisticky. V porovnaní s Európanmi majú väčšiu vieru v očkovanie a taktiež sú podľa mňa odolnejší voči nepriazni osudu. Priemerný Juhoameričan nebude nariekať, že nemôže ísť v lete k moru. Myslím, že si na našom kontinente občas neuvedomujeme aké privilégium je žiť v Európe, odhliadnuc od názvu krajiny.

zdroj: Tomáš Hromjak/Dia de los Muertos (Deň mŕtvych), poulične oslavy boli zrušene, ale niektorí Mexičania sa rozhodli aspoň sami prejsť ulicami v tradičnom oblečení a make-upe. Mexico City

A čo zdravotníctvo? Zvládajú to?

Väčšina latinskoamerických krajín zažila hororovú prvú vlnu, čo však pomohlo k pomerne lepšiemu vývoju neskôr. Podľa dostupných informácií majú momentálne dosť kapacít a zvládajú to. Priznám sa, že to toľko nesledujem a taktiež by som si nebol istý presnosťou údajov.

Má cestovanie v tomto období aj nejaké výhody?

Môžete navštíviť aj tú najznámejšiu pamiatku a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tam bude minimum ľudí. Pre mňa osobne je to obrovská výhoda, keď mi nikto nemáva selfie tyčkou nad hlavou. Taktiež sú skoro všetky ubytovania k dispozícii, posledné 2 mesiace si už vôbec nerezervujem ubytovanie vopred. Stačí na miesto len prísť.

Cestovanie však má aj veľa nevýhod. Potrebujete dostatok času, s veľkými rezervami a musíte byť okej s tým, že je to celé jedna veľká improvizácia. Ak ste spoločenský typ, musíte očakávať, že sociálnych interakcií je veľmi málo. A samozrejme je tu zdravotné riziko. Každý by si mal zvážiť, či to má pre neho alebo pre ňu zmysel. Ja sa osobne neprikláňam ani na jednu stranu. Ale ak vás bude niekto presviedčať, že by teraz kvôli pandémii bez ohľadu na okolnosti nikto nemal prestať cestovať, tak to buď prehnal s čítaním motivačných citátov alebo netuší, o čom rozpráva.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK