Toto ťa prekvapí. Vedci zistili, čo sa deje s mozgom, keď prokrastinuješ

  • Pri prokrastináci v mozgu prebieha „bitka“ medzi jeho dvoma časťami
  • Odkladanie povinností môže vážne poškodiť ľudskú psychiku i telo
image
  • Pri prokrastináci v mozgu prebieha „bitka“ medzi jeho dvoma časťami
  • Odkladanie povinností môže vážne poškodiť ľudskú psychiku i telo

Prokrastinovaním oddeľujeme nepríjemné povinnosti, ktoré nás potom zasiahnu ešte väčším úderom. To všetci vieme, ale čo sa počas toho deje v mozgu?

Zjednodušene, v mozgu nastáva akási „bitka“ medzi jeho dvomi časťami, čo samozrejme nie je priaznivé. Na jednej strane je prefrontálna kôra mozgu. To je tá časť mozgu, ktorá umožňuje lepšie zvládnutie náročných situácii, dokáže eliminovať negatívne prežitkové i fyzické zložky emócii a tiež reguluje sebaovládanie. Hovorí ti, že danú činnosť (nejakú prácu) treba urobiť lebo je to dôležité. Ale komu sa chce písať diplomovku alebo robiť iné povinnosti?

Na opačnej strane je v mozgu limbický systém, ktorý ti do pozornosti núka príjemnejšie aktivity, alebo aktivity, ktoré prinášajú rýchlejší cieľ ako prvotná nepríjemná povinnosť.

Preto si hovoríme: „Najprv si zacvičím, umyjem riady, povysávam, nakúpim, pozriem, čo nové na Facebooku a potom už naozaj začnem písať prácu.“ Pravda je taká, ak sa aj človek dostane k poslednému bodu „písať prácu“, je už unavený, alebo sa deň chýli ku koncu, preto neurobí skoro nič.

Odkladanie povinností robí mozog na chvíľu šťastným, ale je to „klamlivý pocit,“ po ktorom príde veľmi zlý psychický stav. Pri prokrastinácii sa vyššie spomenuté časti mozgu „pretláčajú“, čo vedci prirovnávajú k „bitke“. S prokrastináciou totiž nie sme vnútorne zmierení, ale príjemnými maličkosťami len odkladáme to, čo nás dobehne. Proces opisuje Business Insider.

Ak si možno myslíš, že v tvojom prípade nejde o prokrastináciu ale len „iný pracovný postup“ alebo že ti veci idú lepšie pod tlakom, je to omyl, tvrdia vedci.

Dlhodobá prokrastinácia podľa výskumov vedie k chronickému stavu, ktorý sa prejavuje nízkou sebadôverou, zníženou energiou do života, depresiou, pocitom viny a úzkosťou. Oplatí sa teda čím skôr počúvnuť svoju prefrontálnu kôru.

Niekoľko štúdií zistilo, že vysokoškoláci, ktorí prokrastinujú, majú horšie výsledky v druhej polovici semestra, ako tí, ktorí prokrastinácii odolali a úlohy neodkladali.  Psychika ovplyvňuje telo a prokrastinátori sú údajne tiež menej odolní voči chorobám.

Úlohy so vzdialeným cieľom ako napríklad šetrenie na dôchodok či prechod na diétu, sú pre mozog príliš abstraktné a neuchopiteľné. Vtedy pomáha stanoviť si viac menších cieľov, vytvoriť postupný plán a napísať ho na papier.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech