V domácnostiach Slovákov číhajú „tichí zabijaci“. Podľa nového výskumu zásadne škodia mozgu

Roztoky, ktoré sú bežne prítomné v domácich dezinfekčných prostriedkoch, lepidlách a textíliách na nábytok, by mohli poškodiť podporné bunky v mozgu počas ich kritického vývoja.

Uvádza to nová štúdia založená na ľudských bunkových kultúrach a pokusoch s myšami.

„Zistili sme, že oligodendrocyty – ale nie iné mozgové bunky – sú prekvapivo zraniteľné voči kvaternárnym amóniovým zlúčeninám a organofosfátovým ohňovzdorným prostriedkom,“ hovorí Erin Cohn, vedúca autorka štúdie a molekulárna biologička z Case Western Reserve University.

Výskumníci identifikovali dve skupiny chemikálií, ktoré buď zabíjajú, alebo zastavujú dozrievanie oligodendrocytov*. Oligodendrocyty sú bunky, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri správnom fungovaní nervového systému.

Látky v čistiacich prostriedkoch môžu poškodiť mozog

Jednou skupinou nebezpečných látok boli tie, ktoré sa používajú v dezinfekčných sprejoch, utierkach a osobnej starostlivosti na zabíjanie baktérií a vírusov. Druhou skupinou boli organofosfáty, ktoré sa nachádzajú v textíliách, lepidlách a domácich predmetoch. Tie sa môžu vstrebať pokožkou.

„Nejde o to, či je niečo toxické alebo nie, ale či je to toxické v podmienkach, ktorým sme pravdepodobne vystavení,“ hovorí environmentálny chemik Oliver Jones z RMIT University v austrálskom Melbourne.

„V tomto prípade autori vystavili bunky v Petriho miske relatívne vysokému množstvu týchto zlúčenín, čo nie je rovnaká cesta dávkovania alebo trvania expozície, s akou sa ľudia môžu bežne stretnúť.“

Prekvapivý rebríček o pive: Pozri sa, kde ti ho načapujú najlacnejšie v Európe. V tejto krajine ťa zase vyjde na 10 eur

Výskumníci tvrdia, že tieto látky môžu prejsť do mozgu a spôsobiť poškodenie buniek. To môže mať, samozrejme, negatívny vplyv na vývoj centrálneho nervového systému.

Výsledky tejto štúdie sú skutočne alarmujúce. Experti však varujú, že úroveň expozície v laboratórnych podmienkach môže byť vyššia ako v reálnom živote. Niektorí ľudia, ako upratovači v školách a nemocniciach, môžu byť vystavení vyšším koncentráciám týchto látok. Väčšie nebezpečenstvo predstavujú aj pre deti.

„Rozvíjajúci sa centrálny nervový systém je mimoriadne citlivý na environmentálne útoky a chemické expozície môžu byť pre deti špeciálne škodlivé, ak sa vyskytnú počas kritických období vývoja,“ tvrdí Cohn.

Analyzovali 1 763 detí

V ich štúdii analyzovali Cohn a jeho kolegovia hladiny jedného ohňovzdorného prostriedku. Výskum spravili prostredníctvom skúmania hladín jedného metabolitu ohňovzdorného prostriedku – BDCIPP. Skúmali močové vzorky detí získané z Národného zdravotníckeho a výživového prieskumu CDC v USA medzi rokmi 2013 a 2018.

Takmer všetkých 1 763 detí vo veku od 3 do 11 rokov malo BDCIPP prítomný vo svojom moči. Tí s najvyššími hladinami mali o dva až šesťkrát väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať nepriaznivé neurovývojové výsledky. Ide najmä o poruchy motoriky alebo potrebu vzdelávacej pomoci.

Pozorovacie údaje však môžu ukazovať len na spojitosti, nie na priame príčiny. Čiže o tom, ako tieto chemikálie ovplyvňujú ľudí, nevieme ešte všetko. Aj pri tejto štúdii väčšina dát pochádza z pokusov na zvieratách a bunkách.

„Preto je dôležité ďalej preskúmať zdravotné účinky týchto zlúčenín, najmä u detí,“ tvrdí Cohn a jeho kolegovia. „Rozvíjajúci sa centrálny nervový systém je mimoriadne citlivý na environmentálne útoky a chemické expozície môžu byť pre deti špeciálne škodlivé, ak sa vyskytnú počas kritických období vývoja.“