Väčšinu Slovákov trápi ich nedostatok: 3 výživové doplnky, ktoré tvoje telo potrebuje najviac

Doplnky výživy už dávno nepredstavujú okrajový segment určený len pre vrcholových športovcov či nadšencov zdravého životného štýlu. V miliardovom odvetví, ktoré poháňa túžba po rýchlych riešeniach, sa niektoré doplnky predávajú vďaka skutočnej potrebe, iné však prežívajú len vďaka virálnym sloganom.

Existuje malá skupina látok, pri ktorých kombinácia životného štýlu, geografických a environmentálnych faktorov prispieva k ich chronickému nedostatku. A práve tieto doplnky si zaslúžia miesto v tvojom suplementačnom pláne.

Doplnky omega 3 

Spotreba rýb síce na Slovensku v posledných rokoch mierne vzrástla, no v európskom kontexte stále zaostávame, uvádza Naturamed. Zatiaľ čo priemerný Slovák skonzumuje približne 5,5 kg rýb ročne, obyvatelia krajín západnej Európy sa bežne pohybujú na úrovni 20 až 25 kg. Globálny priemer sa drží okolo dvadsiatich kilogramov, čo jasne ukazuje, že v príjme esenciálnych živín máme značnú rezervu.

Táto nerovnováha sa najviac prejavuje pri omega-3 mastných kyselinách. Telo si ich nedokáže syntetizovať samo, a preto ich musí získavať zo stravy alebo formou doplnkov výživy. Omega-3 sú nesmierne dôležité pri regulácii zápalu, ochrane srdcovocievneho systému a podpore neurokognitívnych funkcií. Preukázateľne tiež spomaľujú niektoré procesy spojené so starnutím.

Kyselina dokosahexaenová (DHA) tvorí štrukturálny základ mozgového a nervového tkaniva, zatiaľ čo kyselina eikozapentaénová (EPA) účinne tlmí chronický zápal, ktorý sa spája s celým radom civilizačných ochorení. Ako uvádza Healthline, odporúča sa minimálne 250 mg a maximálne 4 000 mg omega-3 mastných kyselín denne.

„Japonská chôdza" páli kalórie ešte hodiny po tréningu. Má omnoho viac benefitov ako len chudnutie

Vitamín D

Na syntézu vitamínu D v koži potrebujeme dostatok slnečného žiarenia. Človek 21. storočia však väčšinu času trávi v interiéri. Navyše používa SPF krémy, ktoré síce poskytujú ochranu pred rakovinou kože, no zároveň blokujú tvorbu vitamínu D, uvádza Harvard Health Publishing. Jeho deficit sa vo väčšine prípadov neprejavuje viditeľnými príznakmi, no o to závažnejšie bývajú dlhodobé následky.

Vitamín D totiž reguluje metabolizmus vápnika, podporuje imunitné reakcie a ovplyvňuje náladu. Spolu s omega-3 mastnými kyselinami tvorí synergické duo, ktoré je mimoriadne účinné v prevencii zápalu a podpore funkčného starnutia.

Keďže bežná strava ponúka len obmedzené množstvo (napríklad z mastných rýb či obohatených mliečnych produktov), prakticky jedinou možnosťou, ako zabezpečiť optimálny príjem vitamínu D, zostávajú kvalitné doplnky. Odporúčaná dávka predstavuje zhruba 1 000 až 2 000 IU denne.

Vláknina

Ako sme ťa informovali v našom článku, až 95 % ľudí nedosahuje odporúčaný denný príjem vlákniny. Významnú rolu v tom zohrávajú moderné výživové trendy, najmä nízkosacharidové diéty, ktoré zo stravy vylučujú celozrnné obilniny, či strukoviny, teda najbohatšie zdroje vlákniny.

Epidemiologické štúdie dlhodobo spájajú vyšší príjem vlákniny s nižším výskytom srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky 2. typu, chronických ochorení a zápalov, či kolorektálneho karcinómu. Denný príjem by mal dosahovať aspoň 25 gramov u žien a 38 gramov u mužov.

Doplnky s obsahom rozpustnej vlákniny, ako je psylium alebo inulín, dokážu navýšiť denný príjem bez toho, aby narušili zabehnuté stravovacie návyky. Pozor však na súbežné užívanie vitamínov a minerálov. Psylium môže dočasne znížiť vstrebateľnosť niektorých mikroživín, preto je vhodné zachovať minimálne hodinový odstup medzi ich podaním.

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking