Včelár: Veľkí výrobcovia medoviny určite nepoužívajú naše slovenské medy. Nakupujú tie lacné a dovezené

Medovinu v minulosti obľubovali Kelti, ale, ako sa vraví, bola aj nápojom kráľov. Dnes je obľúbeným nápojom, ktorý sa podáva na trhoch a jarmokoch v lete i v zime. Slováci ju majú radi za studena aj ako teplý nápoj, ktorý zahreje telo i dušu.

Pandémia koronavírusu mnohých obrala o tradičné poháriky na vianočných trhoch, no medovinu si môžeme vychutnať aj v pohodlí našich domovov.

Tajomstvá a postup výroby medoviny nám prezradil dlhoročný včelár Peter Greško zo Včelárstva Greško v Liptovskom Mikuláši. Jeho rodina sa venuje včeláreniu už približne 300 rokov, počas ktorých si generácie posúvali informácie a vedomosti týkajúce sa chovu včiel a výrobkov s ním spojených. Spočiatku sa venovali včelám len ako koníčku, ale dnes sú spolu so včelárstvom ich živobytím.

zdroj: Včelárstvo Greško. Na snímke Peter Greško

Medovina sa môže vyrábať dvoma spôsobmi

Medovina sa dá vyrábať dvoma spôsobmi, a to za studena, alebo za tepla. Za tepla sa medovina varí, čím sa odstraňujú z medu bielkoviny a čiastočky peľu. Má to však svoju nevýhodu, varom sa odstraňujú aromatické látky.

Kvôli zachovaniu aromatických látok mnoho včelárov, rovnako aj Greško, uprednostňuje výrobu za studena. 

Základom je kvalitný med

Pri oboch postupoch ale platí pravidlo, že na kvalitný výrobok sú potrebné kvalitné suroviny. „Sú základom jej chuti. Keď je med dobrý a kvalitný, tak je dobrá aj medovina. To je asi najdôležitejšie. Jednoducho, medovina nemôže byť robená z podradných medov, ale musíme na jej výrobu použiť kvalitný medík,“ uviedol Greško. 

Prvým krokom je príprava roztoku, ktorý obsahuje med, vodu, živiny (živné soli) a kvasinky. Niektorí výrobcovia pridávajú aj bylinky, korenie alebo ovocný mušt. Kvasinky sa najskôr rozrobia v menšej nádobe a potom sa pridajú do zmesi.

zdroj: Včelárstvo Greško

Kvasí rovnako dlho ako víno

Nasleduje kvasenie, ktorého doba je podobná ako pri víne, obvykle je to okolo dvoch mesiacov. „Dva mesiace sa nechá v sude a medovina potom už prestáva kvasiť. Ten alkohol, čo si vytvorila, zabije kvasinky a oni potom pekne sadajú dole a medovina sa číri a následne sa sťahuje dva alebo tri razy, alebo sa filtruje,“ prezradil včelár. 

Dôležité sú aj kvalitné kvasinky. Greško používa Dolské, ktoré sú hlboko kvasné. Niekedy predstavovali práve kvasinky obrovský problém pri výrobe medoviny, teraz sú už oveľa kvalitnejšie a nenáročnejšie na teplo ako v minulosti.

Greško podotýka, že už existujú aj také, ktorým stačí aj teplota 20 °C. Pre kvasinky, ktoré používa, je najlepšia stabilná teplota okolo 26 – 28 °C. Po kvasení sa medovina stáča.

zdroj: Včelárstvo Greško

Čim dlhšie medovina zreje, tým lepšie

Nasleduje zrenie medoviny, ktoré zas musí prebiehať pri nižšej teplote, ideálne izbovej, aby nebola rovnaká teplota ako pri kvasení. Medovina je najkvalitnejšia, keď zrie aj niekoľko rokov.

„Najlepšie je, keď si medovina postojí. Všetko má svoj čas, rovnako ako výrobu medoviny, tak aj celkovo prácu so včelami nejde unáhliť. Medovina nie je dobrá, keď sa napríklad hneď urobí a za pol roka ju expedujú. Najlepšia je, keď zreje tak dva, tri roky,“ uviedol včelár.

Dobré je medovinu vždy prefiltrovať, nato slúžia špeciálne filtre. Greško vysvetlil, že procesom zrenia sa medovina ako keby sama vyčíri, ale vždy ju je lepšie prefiltrovať. Technológia na výrobu medoviny je podobná ako pri výrobe vína.

Nasleduje plnenie do fliaš a následný predaj.

zdroj: Včelárstvo Greško

Každý má vlastnú receptúru

Každý má vlastnú receptúru medoviny a vlastné príchute, ako to vyhovuje výrobcovi. Ovocná medovina sa vyrába buď pridaním muštu a ovocia, alebo ju, a to je ešte častejšie, vyrábajú ako klasickú medovinu a neskôr sa do nej pridajú príchute a arómy.

„My sme ešte neskúšali pridávať žiadnu arómu, pretože podľa mňa to mení chuť tej medoviny a už nie je taká dobrá a nevyznie tak, ako klasická medovina,“ vysvetlil Greško.

Farbu určuje typ medu, ktorý sa pri výrobe používa. Svetlejšie medy, ako kvetné medy, vytvoria svetlejšiu farbu nápoja, tmavšie, ako lesný, vytvoria tmavšiu medovinu.

Rozdiel je aj v chuti medoviny. Niektorí výrobcovia preferujú sladšiu, niektorí horkejšiu. Medoviny sa môžu líšiť aj obsahom alkoholu, niektoré majú do 12 % a niektoré do 14 až 16 %.

zdroj: Včelárstvo Greško

Veľký výrobcovia medovín vykupujú med z cudziny

Najlepšie je podľa Greška kupovať medovinu priamo od lokálneho včelára alebo medovinára. Veľký výrobcovia podľa neho majú pofidérne praktiky.

„Veľký výrobcovia medoviny určite nepoužívajú naše slovenské medy. Nakupujú lacné dovezené medy, pretože toľko medoviny, čo oni predajú, to by azda nepokrylo ani keby kúpili všetok slovenský med od včelárov, to sú proste kvantá,“ povedal Greško.

„Namiešajú dovezený med so slovenským pod určitým percentom a môžu použiť označenie med z Európskej únie a už je slovenská medovina, ale v skutočnosti nie je z nášho medu. Navyše, sú to lacné medy. Dokonca ešte lacnejšie ako tie, čo nájdete v supermarketoch. U včelárov to nepokryje ani náklady. Za 3,50 sa nedá kúpiť kvalitný slovenský med,“ vysvetlil.

Z medoviny sa neskôr môže vyrobiť aj medová pálenka. Hotová medovina sa klasicky vypáli v pálenici a vznikne destilát.

zdroj: Včelárstvo Greško

Človek musí mať vzťah a lásku k včelám

Greško uviedol, že kvalitného medu na výrobu medoviny je čoraz menej. „Je to teraz čoraz horšie. Neviem, čím to je, či zmenou klímy alebo tými chorobami. Tak ako na ľudí, aj na včely idú choroby. V minulosti som o klieštiku ani poriadne nepočul, to bolo pár kúskov a teraz, keď sa to premnoží a nelieči, tak je po včelstve a sú všelijaké víry a parazity,“ vysvetlil Greško.

Ostatným včelárom odporúča, aby so včelstvom kočovali a nestáli na jednom mieste, pokiaľ majú tú možnosť.

zdroj: Včelárstvo Greško. Na snímke Peterov otec Vladimír Greško s vnukom Paľkom

Napriek tomu, že včelári sú na Slovensku málo podporovaní, pribúda aj mladých včelárov. Problémom ale je, že včely berú ako podnikanie.

„Veľa mladých vidí vo včelách len rýchly zárobok a tam nastáva problém. Človek musí mať v prvom rade vzťah a lásku k včelám a až potom môže vybudovať ostatné, ale tie začiatky sú ťažké. Aby sa to vyplatilo, musí to byť vo väčšom množstve, lebo keď má človek napríklad desať rodín, tak mu vydá med možno tak pre vlastnú spotrebu a rodinu,“ uviedol včelár. 

Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 24. decembra 2020.