Vedci objavili 700-ročné tajomstvo. Digitálne technológie odkryli nápisy na mieste Poslednej večere

  • Vedci v jeruzalemskom Coenacule rozlúštili unikátne nápisy a erb zo Štajerska
  • Naznačujú, ako pestrá a mnohonárodná bola pútnická kultúra stredoveku
mpresionistická interpretácia Poslednej večere s výraznými farbami a dynamickými ťahmi štetca: Ježiš sedí uprostred stola, obklopený apoštolmi zachytenými v emotívnom rozhovore. Umelecké spracovanie zvýrazňuje duchovnú silu scény v abstraktnom a expresívnom štýle.
AI
  • Vedci v jeruzalemskom Coenacule rozlúštili unikátne nápisy a erb zo Štajerska
  • Naznačujú, ako pestrá a mnohonárodná bola pútnická kultúra stredoveku

Na hore Sion, v samom srdci Jeruzalema, sa nachádza jedno z najposvätnejších miest troch veľkých náboženstiev. Židia a moslimovia tu uctievajú miesto údajného hrobu kráľa Dávida.

Kresťania veria, že práve tu, v miestnosti známej ako Coenaculum, sa Ježiš Kristus naposledy stretol so svojimi učeníkmi. Tento storočia starý priestor, pôvodne postavený križiakmi, dnes púta pozornosť nielen veriacich, ale aj vedcov.

Vďaka najmodernejším digitálnym technológiám sa na jeho stenách podarilo objaviť a rozlúštiť desiatky doteraz prehliadaných nápisov, erbov a kresieb – vrátane stopy po šľachticovi z rakúskej Štajerskej oblasti.

Vedecký tím z troch krajín spojil sily

Na výskume sa podieľali odborníci z Rakúskej akadémie vied (ÖAW), Izraelského úradu pre pamiatky (IAA) a arménskeho výskumného ústavu Mesrop Mashtots. Výsledky publikovali v prestížnom akademickom periodiku Liber Annuus, ktoré vydáva Studium Biblicum Franciscanum v Jeruzaleme.

Ide o súčasť rozsiahleho dlhodobého výskumu nápisov, ktoré vznikali v Coenacule v priebehu stáročí, najmä v období vrcholného a neskorého stredoveku.

Nápis a kresba škorpióna na počesť súfijského šejka Aḥmada al-ʿAǧamīho. Šejk zohral významnú úlohu v dejinách sály Poslednej večere. Na jeho podnet vyhnal sultán Süleyman Nádherný v roku 1523 františkánov a premenil sálu na mešitu.
zdroj: Shai Halevi : © Israel Antiquities Authority

Vďaka týmto postupom dokázali na stenách odhaliť takmer 40 grafických prvkov vrátane piatich erbov, ktoré by inak zostali neviditeľné.

Po prvotnom digitálnom zachytení prebiehala detailná analýza v laboratóriách digitálnej knižnice Leon Levy, ktorá sa špecializuje na zvitky od Mŕtveho mora.

Rakúska šľachta v Jeruzaleme

Medzi najvýznamnejšie nálezy patrí erb štajerskej šľachtickej rodiny Teuffenbach. Podľa historických záznamov sa v roku 1436 vydal na púť do Jeruzalema arcivojvoda Fridrich Habsburský, budúci cisár Svätej ríše rímskej, a v jeho sprievode cestovalo až sto rakúskych šľachticov. Jedným z nich bol aj Tristram von Teuffenbach zo štajerského regiónu Murau.

Erb slobodných pánov z Teuffenbach-Mairhofenu z roku 1563. Už v 15. storočí sa heraldický prvok s čiernymi kosoštvorcami v šikmom pravom pruhu objavuje aj v erboch niektorých susedných rodín z okresu Murau v Štajersku.
zdroj: Johann Siebmacher, Wappenbuch (1605), Tafel 22. PD

Prvky z jeho rodového erbu sa podarilo jednoznačne identifikovať na stene jeruzalemského Coenacula. Tento objav bol možný aj vďaka spolupráci s projektom Corpus Vitrearum Rakúskej akadémie vied, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu stredovekého umenia a vitráží.

Arménsky kráľ, arabská pútnička a stopy z celej Európy

Z vedeckého hľadiska je nemenej významná aj arménska nápisová stopa „Vianoce 1300“, ktorá môže predstavovať dôkaz o prítomnosti arménskeho kráľa Het‘uma II. a jeho vojska v Jeruzaleme po víťazstve pri sýrskom Wādī al-Khaznadār (22. december 1299). Text sa nachádza vo výške, ktorá je typická pre aristokratické epigrafické značky a zodpovedá zvyklostiam arménskej šľachty.

Sála Poslednej večere na hore Sion.
zdroj: Heritage Conservation Jerusalem Pikiwiki Israel

Mimoriadne zaujímavá je aj arabská fráza obsahujúca dvojité ženské zakončenie „ya al-Ḥalabīya“, ktorá podľa výskumníkov odkazuje na kresťanskú pútničku zo sýrskeho Aleppa.

Ide o vzácny dôkaz o účasti žien na pútnických cestách vo vrcholnom stredoveku – v období, o ktorom sa tradične uvažuje ako o mužskom svete.

Podpisy z celej Európy

Na stenách Coenacula sa podarilo zachytiť aj ďalšie významné odkazy: nápis Johanna Polonera z Regensburgu, ktorý už v roku 1421/22 detailne popisoval svoju púť do Jeruzalema, či kresbu erbu vplyvnej bernskej rodiny von Rümlingen. Okrem Nemecka, Rakúska a Arménska pochádzajú nápisy aj z Česka, Srbska či od arabsky hovoriacich kresťanov z východu.

„Tieto graffiti vrhajú nové svetlo na geografickú rôznorodosť a medzinárodný charakter pútnických ciest do Jeruzalema počas stredoveku – ide o pohľad, ktorý ďaleko presahuje doterajšiu západoeurópsku optiku,“ konštatoval historik Ilya Berkovich z Rakúskej akadémie vied, spoluautor štúdie.

Zistenia tímu z ÖAW, IAA a arménskeho inštitútu dokazujú, že Coenaculum je nielen miestom náboženského významu, ale aj fascinujúcim svedkom európskej a blízkovýchodnej histórie. 

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroj: Shai Halevi, Ilya Berkovich, Michael Chernin, Samvel Grigoryan, Arsen Harutyunyan, The Holy Compound on Mount Sion – An Epigraphic Heraldic Corpus (Part 1): The Walls of the Cenacle, Liber Annuus 74 (2024), s. 331–374.

Najnovšie videá

Trendové videá