Vedci zistili, čo sa deje s mozgom, keď prokrastinuješ. Toto ťa prekvapí

Lenka Sidorová / 30. novembra 2018 / Zaujímavosti

  • Pri prok­ras­ti­náci v mozgu pre­bieha „bitka“ me­dzi jeho dvoma čas­ťami
  • Od­kla­da­nie po­vin­ností môže vážne po­ško­diť ľud­skú psy­chiku i telo

Prok­ras­ti­no­va­ním od­de­ľu­jeme ne­prí­jemné po­vin­nosti, ktoré nás po­tom za­siahnu ešte väč­ším úde­rom. To všetci vieme, ale čo sa po­čas toho deje v mozgu?

Zjed­no­du­šene, v mozgu na­stáva akási „bitka“ me­dzi jeho dvomi čas­ťami, čo sa­moz­rejme nie je priaz­nivé. Na jed­nej strane je pre­fron­tálna kôra mozgu. To je tá časť mozgu, ktorá umož­ňuje lep­šie zvlád­nu­tie ná­roč­ných si­tu­ácii, do­káže eli­mi­no­vať ne­ga­tívne pre­žit­kové i fy­zické zložky emó­cii a tiež re­gu­luje se­ba­o­vlá­da­nie. Ho­vorí ti, že danú čin­nosť (ne­jakú prácu) treba uro­biť lebo je to dô­le­žité. Ale komu sa chce pí­sať dip­lo­movku alebo ro­biť iné po­vin­nosti?

Na opač­nej strane je v mozgu lim­bický sys­tém, ktorý ti do po­zor­nosti núka prí­jem­nej­šie ak­ti­vity, alebo ak­ti­vity, ktoré pri­ná­šajú rých­lejší cieľ ako pr­votná ne­prí­jemná po­vin­nosť.

Preto si ho­vo­ríme: „Najprv si za­cvi­čím, umy­jem riady, po­vy­sá­vam, na­kú­pim, po­zriem, čo nové na Fa­ce­bo­oku a po­tom už na­ozaj za­čnem pí­sať prácu.“ Pravda je taká, ak sa aj člo­vek do­stane k po­sled­nému bodu „pí­sať prácu“, je už una­vený, alebo sa deň chýli ku koncu, preto ne­urobí skoro nič.

Od­kla­da­nie po­vin­ností robí mo­zog na chvíľu šťast­ným, ale je to „klam­livý po­cit,“ po kto­rom príde veľmi zlý psy­chický stav. Pri prok­ras­ti­ná­cii sa vyš­šie spo­me­nuté časti mozgu „pre­tlá­čajú“, čo vedci pri­rov­ná­vajú k „bitke“. S prok­ras­ti­ná­ciou to­tiž nie sme vnú­torne zmie­rení, ale prí­jem­nými ma­lič­kos­ťami len od­kla­dáme to, čo nás do­behne. Pro­ces opi­suje Bu­si­ness In­si­der.

Ak si možno mys­líš, že v tvo­jom prí­pade nejde o prok­ras­ti­ná­ciu ale len „iný pra­covný po­stup“ alebo že ti veci idú lep­šie pod tla­kom, je to omyl, tvr­dia vedci.

Dl­ho­dobá prok­ras­ti­ná­cia podľa vý­sku­mov ve­die k chro­nic­kému stavu, ktorý sa pre­ja­vuje níz­kou se­ba­dô­ve­rou, zní­že­nou ener­giou do ži­vota, dep­re­siou, po­ci­tom viny a úz­kos­ťou. Oplatí sa teda čím skôr po­čúv­nuť svoju pre­fron­tálnu kôru.

Nie­koľko štú­dií zis­tilo, že vy­so­koš­ko­láci, ktorí prok­ras­ti­nujú, majú hor­šie vý­sledky v dru­hej po­lo­vici se­mes­tra, ako tí, ktorí prok­ras­ti­ná­cii odo­lali a úlohy ne­od­kla­dali.  Psy­chika ovplyv­ňuje telo a prok­ras­ti­ná­tori sú údajne tiež me­nej odolní voči cho­ro­bám.

Úlohy so vzdia­le­ným cie­ľom ako na­prí­klad šet­re­nie na dô­cho­dok či pre­chod na di­étu, sú pre mo­zog prí­liš ab­s­traktné a ne­ucho­pi­teľné. Vtedy po­máha sta­no­viť si viac men­ších cie­ľov, vy­tvo­riť po­stupný plán a na­pí­sať ho na pa­pier.

Pridať komentár (0)