Vyhynutie mužov a postupný zánik celého ľudstva. Vedci varujú pred degeneráciou kľúčovej časti našich tiel

Chromozóm Y majú všetci žijúci muži vďaka jedinému mužskému predkovi, ktorý žil pred viac než 100-tisíc rokmi, uvádza Genome. Konkrétny gén na tomto type chromozómu určuje ľudské pohlavie, hrozí mu však vyhynutie. 

Ľudský chromozóm Y degeneruje a o niekoľko miliónov rokov môže úplne zmiznúť, čo nepovedie len k vyhynutiu mužov, ale celej populácie. Riešením je vyvinutie nového pohlavného génu. Dobrú správu predstavujú dva typy hlodavcov, ktoré o tento chromozóm prišli, ale prežili. Ako sa im to podarilo? 

Chromozómy X a Y

Nová štúdia uverejnená v Proceedings of the National Academy of Sciences zdôvodňuje, ako si tieto zvieratá vyvinuli nový gén určujúci samcov. Na to, aby sme porozumeli celej problematike, si najprv musíme priblížiť konkrétne chromozómy. 

Samičky majú v prípade ľudí i cicavcov oba pohlavné chromozómy X, nazývané tiež XX. V prípade mužov ide o chromozómy X a Y, označované ako XY. Chromozóm X obsahuje podľa Science Alert približne 900 génov, vykonávajú množstvo úloh, ktoré nesúvisia s rozmnožovaním. Y ich obsahuje málo spolu s opakujúcou sa DNA, ktorá „toho veľa nenarobí“. 

Svet biznisu ovládli ženy, no dôvera v nich klesá. Je to prirodzené, tvrdí slovenská podnikateľka

Kombinácia chromozómov YY nemôže existovať z dôvodu pohlavného rozmnožovania. Chromozómy Y však obsahujú veľmi dôležitý gén, ktorý napomáha k naštartovaniu mužského vývoja v embryu. Približne 12 týždňov po počatí tento gén „nakopne“ tie zvyšné, ktoré regulujú vývoj semenníkov. Tie tvoria ľudské hormóny, vrátane testosterónu, ktoré zaisťujú vývoj dieťaťa ako chlapca. 

Väčšina cicavcov má chromozómy X a Y podobné tým ľudským, teda X s vysokým počtom génov a Y s faktorom, ktorý rozhoduje o pohlaví človeka. Tento systém však spôsobuje problémy s nerovnomerným dávkovaním génov X u mužov a žien.

Cicavce bez chromozómu Y

Výskumníci prišli na to, že austrálsky vtákopysk má úplne odlišné pohlavné chromozómy, podobné tým vtáčím. Pár XY je u nich obyčajným chromozóm s dvomi rovnakými členmi, čo naznačuje, že to tak bolo u väčšiny zvierat ešte nedávno. 

Na druhej strane to znamená, že chromozóm Y stratil 900 z 955 aktívnych génov za posledných 100 miliónov rokov, počas ktorých sa ľudia a vtákopysky vyvíjali oddelene. Po prepočte ide o stratu 8,3 génu za milión rokov a takýmto tempom bude posledných 55 génov do 11 miliónov rokov fuč. 

Zánik chromozómu Y vyvolal rozruch aj napriek tomu, že sa nedotkne našej generácie a ani generácie potomkov našich potomkov. Niektoré typy hrabošov a potkanov však o svoje chromozómy Y prišli úplne. Chromozóm X pritom ostáva v jednej, alebo dvojitej dávke u oboch pohlaví.

Ešte síce nie je objasnené, ako hraboše bez génu TDF určujú pohlavie, ale tím vedený biológom z univerzity Hokkaido Asatom Kuroiwom došiel k zaujímavým zisteniam.

Skupina výskumníkov zistila, že väčšina ich génov na chromozóme Y bola premiestnená do iných, nenašla však žiadnu známku faktora určujúceho pohlavia ani nič, čo by ho nahradilo. 

zdroj: TASR/NHGRI TASR/AP, Sakchai Lalit

Je tu možnosť vývinu nového génu

Tím porovnával genómy samcov, teda súbory chromozómov, spresnil ich a porovnával ich s tými potkaními. Malý rozdiel bol nájdený v blízkosti kľúčového pohlavného génu SOX9 na chromozóme 3 u potkana. Tento kúsok duplikovanej DNA bol zaznamenaný len u mužov, a to len v 17-tisíc prípadoch z troch miliárd.

Podľa výskumníkov duplikovaná DNA obsahuje pomyselný spínač, ktorý obyčajne zapne SOX9 v prítomnosti TDF, teda faktoru určujúceho pohlavie. Na uistenie si tento pokus skúsili aj na myšiach a zistili, že táto duplikácia zvyšuje aktivitu SOX9, ktorá by teda mala byť schopná fungovať aj bez TDF. 

Nie je žiadnou novinkou, že na rozmnožovanie treba spermie a mužov, prípadný koniec chromozómu Y by teda mohol znamenať zánik ľudskej rasy. Toto zistenie však ponúka ľuďom možnosť vyvinúť nový gén určujúci pohlavie. Vývoj nového génu však prináša aj riziká, napríklad vývoj viac než jedného systému v rôznych častiach sveta, uvádza DownToEarth. 

Mohlo by dôjsť k „vojne pohlavných génov“, ktorá by nové druhy oddelila, pričom to isté sa stalo s hrabošmi a potkanmi. Ak by sa ti teda o 12 miliónov rokov podarilo navštíviť Zem, nemusel by si tu nájsť už žiadnych ľudí.