Výkonná riaditeľka Profesie: Mladí ľudia sa tvária ako majstri sveta, ale chýba im zdravé sebavedomie

  • Strojárenstvo sa začalo spamätávať a to je dobrá správa pre Slovensko
  • Ľahšie to majú tí absolventi, ktorí sa dokážu zamestnať ako učitelia, lekári alebo farmaceuti.
Iva Molnárová
Facebook/ Ivana Molnarova, Instagram/Ivana Molnarova
  • Strojárenstvo sa začalo spamätávať a to je dobrá správa pre Slovensko
  • Ľahšie to majú tí absolventi, ktorí sa dokážu zamestnať ako učitelia, lekári alebo farmaceuti.

Ako momentálne vyzerá trh práce počas korony? Viete ho porovnať s predošlým rokom?

V januári sme mali zhruba 20 až 24-tisíc pracovných ponúk. Keď v apríli prišiel lockdown, mali sme 8-tisíc pracovných ponúk. Počet začal rásť až v septembri, keď sa situácia dostala do normálu. Vtedy sme evidovali 18 300 pracovných ponúk. To už sa dá porovnať s rokom 2019. Následne však prišiel druhý lockdown a s ním aj úbytok ponúk. Nie však v takej miere, ako v apríli alebo marci. Aktuálne týždenne pribudne približne 3 600 až 3 700 ponúk. Ale v apríli, počas prvého lockdownu, to bolo 1 600 týždenne.

Pociťujete zo strany nezamestnaných akúsi zúfalosť zo stavu, v akom sa nachádza pracovný trh?

To, čo cítime, je, že máme viac životopisov a viac reakcií. Nepociťujeme však ešte nejakú zúfalosť. Myslíme si totiž, že ľudia sa ešte evidujú na úrade práce a zatiaľ majú nárok na podporu. Otázkou je, ako to bude vyzerať budúci rok. Veľmi to závisí od jednotlivých segmentov. Najhoršie je na tom cestovný ruch, hoteliérstvo či celý event biznis. Tam bol prepad viditeľný. Až o 80%. Práve ľudia z tejto oblasti si nevedia nájsť prácu.

Čo by ste teda poradili tým, ktorí si prácu nevedia nájsť dlhodobo aj napriek snahám?

Ťažká otázka. Asi dôverovať v to, že trh sa obráti a bude to časom lepšie. Hľadať si zatiaľ nejakú brigádu. Stretla som sa s množstvom mladých ľudí, ktorí prišli o prácu a začali jazdiť Bolt, robiť taxikárov alebo dokladali v hypermarketoch tovar. Chytili sa každej príležitosti, ktorá sa vyskytla na trhu, aby si nejakým spôsobom zarobili. Nevýhodou je, že sú aktuálne zavreté hranice a preto nie je možnosť zamestnanie hľadať tam. Dobrá správa pre Slovensko však je, že na našom území začala rásť výroba. Strojárenstvo sa začalo spamätávať a ľudia do výroby budú potrební. Radím teda, aby ľudia vyskúšali aj podobnú možnosť.

štatistiky
zdroj: ÚPSVaR

Spomínali ste ľudí, ktorí o prácu prišli. Počet osôb hľadajúcich zamestnanie sa teda zvýšil. Bol to citeľný nárast?

Počet reakcií na pracovnú ponuku sa zvýšil. Záleží od týždňa, no je to približne od 8 do 15% oproti minulému roku. Taktiež sa zvýšil aj počet životopisov v databáze.

Zmenila sa nejako priemerná mzda, ktorú ponúkali zamestnávatelia?

Ak by sme sa riadili priemernou mzdou, nemohli by sme povedať, že by sa zmenila. Menila sa totiž aj samotná štruktúra pracovných ponúk. Nemôžeme teda porovnávať hrušky s jablkami. Súčasťou predchádzajúcich ponúk boli nižšie pracovné pozície v rámci hoteliérstva, obchodu a podobne. To akoby znižovalo priemernú mzdu. Teraz je na našom portáli viac pracovných ponúk, ktoré sú špecializovanejšie a mzda všeobecne pôsobí o niečo vyššia. To však nie je úplne pravda, nakoľko na portáli absentujú tie nižšie pracovné ponuky. Štruktúra pracovných pozícii je úplne iná.

Rozbehnúť na Slovensku biznis je bolesť. 5 najčastejších chýb, ktoré zničia tvoj podnik skôr, než začneš

Sú profesie, o ktoré sa zvýšil záujem?

Najviac pracovných pozícií je ponúkaných učiteľom, lekárom, finančným analytikom, projektovým manažérom, IT konzultantom či farmaceutom. To sú pozície, kde zvýšili záujem o uchádzačov. Samozrejme, tým ako sa mení správanie ľudí, menia sa aj služby ktoré ponúkajú dané firmy. Je teda záujem o ľudí, ktorí tvoria napríklad e-shopy alebo robia marketingové kampane na sociálnych sieťach. Väčšina pozícií robí online a záujem o ne je oveľa väčší, nakoľko celú firmu je nutné preniesť do online priestoru.

Je teda možné tvrdiť, že online priestor bude novým pracovným trhom?

Určite áno. Zhruba v januári máloktorá firma ponúkala možnosť trvalého home officu. Aktuálne už veľké množstvo firiem prechádzalo na prácu z domu. Dokonca aj firmy, ktoré si nevedeli predstaviť, že by ich ľudia mohli pracovať touto formou. Home office predstavuje nový normál. Predtým bola práca z domu benefitom, dnes je to nutnosťou.

 

Mnohí tvrdia, že dopad koronakrízy pocítime najmä v nasledujúcich rokoch. Bude tomu tak aj na pracovnom trhu?

Áno. Mnohé veci sa ukážu až neskôr. Ako príklad by som uviedla zmenu firemnej kultúry. Ak budeme celý rok doma a v office sa nebudeme stretávať s kolegami, nebude vôbec cítiť ich energiu. Riaditelia firiem teda riešia, aký to bude mať dopad na firemnú kultúru. Samotné prijímanie nových ľudí prebieha často iba online. Noví kolegovia sa teda nikdy nestretnú s ostatnými. Nevedia si vybudovať hlbší vzťah a tiež dlhšie trvá aj zaúčanie sa. Nakoľko sa nepoznajú, nevedia na koho sa majú obrátiť. Mnohé firmy však ohlasujú, že home-office bude pokračovať minimálne ďalší polrok až 9 mesiacov.

Budú podľa Vás pozície, ktoré úplne zaniknú a nahradia sa inými?

Určite. Niektoré pozície nebudú potrebné. Napríklad ak budú ľudia pracovať mimo office, na recepcii nebudú potrebovať recepčnú, lebo nebude mať koho prijímať. Napadajú mi pozície, súvisiace so starostlivosťou o office a ich priestory. Okrem zániku pozícii je nutné hovoriť aj o vyhorení. Je potrebné položiť si otázku, ako sa môžeme postarať o duševnú pohodu zamestnancov. Ľudia totiž často robia od nevidím, do nevidím dochádza k prepracovaniu.

Keď sme boli fyzicky v zamestnaní, odchádzali sme v stanovenú hodinu, kdežto počas home officu robíme do večera. Ako riešiť tento problém?

To sa musia ľudia naučiť sami. Mali by si jasne stanoviť harmonogram. Mnohé firmy zamestnancov učia, ako a kedy mať prestávky. Učia ich, aby nepracovali nonstop. Vplyv technológií, má totiž aj tienistú stránku. Tým, že sme pri mobiloch, notebookoch a smart hodinkách 24/7, mysľou z práce neodídeme. To je ale veľmi dôležité. Vypnúť mobil a ísť športovať. Nebyť hlavou v zamestnaní. Je však viditeľný aj rozdiel medzi prvou a druhou vlnou. Nakoľko tá prvá bola na jar, bolo krajšie počasie a viac svetla. Ľudí to do prírody ťahalo. Prišla dlhá vlna, s ňou jeseň, kratšie a chladnejšie dni. To je vyššia šanca upadnúť do depresie. Je to síce často rozoberaná téma, no dochádza aj k domácemu násiliu, ktoré ovplyvňuje nie len pracovné nastavenie ale aj život ako taký.

Home office
zdroj: pxfuel.com

Slovo depresia, aj keď možno nie v pravom slova zmysle, je často skloňovaným aj medzi absolventmi, ktorí si nevedia dlhodobo nájsť prácu. Ktoré odbory to majú najťažšie a ktoré naopak o niečo ľahšie?

Ako som spomínala na začiatku, ľahšie to majú tí absolventi, ktorí sa dokážu zamestnať ako učitelia, lekári alebo farmaceuti. Ťažšie to budú mať fitness tréneri, nakoľko boli dlhú dobu zavreté fitness centrá. Mnoho pozícii sa snažilo profesiu prispôsobiť online priestoru, no ten nikdy nenahradí reálne stretnutie.

Mnoho študentov, ktorí končia štúdium sa sťažuje, že zamestnávateľ požaduje niekoľkoročnú prax, ktorú oni nemajú kde nadobudnúť. Možno teda povedať, že naše školstvo je nesprávne nastavené alebo je to o nedostatočnej iniciatíve študentov?

Myslím si, že je to kombináciou. Veľkú rolu tu však zohráva najmä školstvo. Jedno z mojich detí študuje v Rakúsku, kde majú povinnú polročnú prax s vopred dohodnutými zamestnávateľmi. Na prácu počas bakalárskeho či magisterského ročníka síce nemajú čas, no majú dohodnutú stáž. Robia štúdie, ktoré potrebuje zamestnávateľ. Práve toto slovenským študentom chýba. Prax. Nebyť nútení robiť v potravinách alebo na stavbách, ale mať možnosť pracovať v oblasti, ktorú študujú. To nášmu školstvu chýba. Verím tomu, že sa to zmení. Práve tento týždeň sme mali stretnutie s akreditačnou komisiou, ktorá naozaj chce aby školy boli oveľa viac prepojené s praxou.

Najpopulárnejšiu pracovnú aplikáciu Slovákov predali za šialených 27,7 miliárd dolárov

Aké vlastnosti, okrem spomínaných skúsenosti, zamestnávateľ požaduje najčastejšie?

Postrehli sme, že trend sa za posledných 10 rokov mení. Predtým zamestnávatelia uvádzali takzvané tvrdé zručnosti, teda hard skills. Teraz sa to otočilo a v popredí sú soft skills. To znamená kritické myslenie, práca v tíme, snaha učiť sa či schopnosť prepájať jednotlivé informácie. Nie sú to síce zložité veci, ale pre absolventov, ktorí sa to nemali kde naučiť, sú to komplikované požiadavky. Nie sú zvyknutí pracovať v tíme. Chýba im schopnosť niesť zodpovednosť za nimi ponúkané riešenia. Sú to však zručnosti, ktoré budú potrebné aj do budúcna. Odporúčam teda absolventom, aby pracovali na svojej osobnosti. Je nutné pracovať na sebarozvoji. Aj napriek tomu, že sa mladí ľudia tvária ako majstri sveta, neustále sa porovnávajú na sociálnych sieťach a chýba im zdravé sebavedomie. Deti, s ktorými sme sa rozprávali v lete, chceli byť youtubermi a blogermi, lebo vidia že sú úspešní. Nevidia však realitu. Sociálne siete sú veľmi skresľujúce a uberajú nám na sebavedomí.

Poznáme mnohé šablóny, podľa ktorých by sme sa mali riadiť pri písaní životopisu. Ako však podľa Vás vyzerá správne napísané CV?

Hlavne by nemalo byť dlhé. Približne na jednu stranu. Ak sa uchádzam o kreatívnu pozíciu, mal by som tomu prispôsobiť aj svoj životopis. Ak si ho posielajú ľudia, ktorí nemajú prax, mohli by tam uviesť svoje koníčky. Tých sa zvyknú zamestnávatelia na pohovoroch chytiť a pýtať sa, akým zručnostiam ich voľnočasová aktivita naučila. Tiež môžu uviesť, čo bolo témou ich diplomovej alebo záverečnej práce. Dnes personalisti dostávajú omnoho väčší počet životopisov a preto je nutné si pred písaním životopisu pozrieť konkrétnu pracovnú pozíciu a tvoriť ho na základe nej. Ak to nefunguje a nikto sa spätne neozýva, musíte brať tvorbu CV ako prácu na plný úväzok. Skúsiť inú formu životopisu a iný obsah. Všetko je to o pripravenosti.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech