Vytiahni zimnú bundu, prichádza zmena počasia. Bude chladno, očakáva sa aj sneženie

Dnes 15. októbra sa Slovensko dočkalo zmeny počasia, ktorá nám prináša chladné a oblačné podmienky. Informuje SHMÚ.

V nedeľu bude približne o desať stupňov Celzia menej ako bolo v sobotu. 

Západné Slovensko: V tomto regióne očakávame prevažne oblačné počasie. Ranné teploty sa pohybujú od 9 do 12 stupňov Celzia, pričom denné teploty dosiahnu hodnoty medzi 12 a 15 stupňami Celzia.

Stredné Slovensko: Aj na strednom Slovensku môžeme očakávať prevažne oblačné podmienky. Ranné teploty budú kolísať od 6 do 11 stupňov Celzia, pričom denné teploty dosiahnu hodnoty medzi 10 a 14 stupňami Celzia.

Východné Slovensko: Východná časť Slovenska bude mať tiež prevažne oblačné počasie. Ranné teploty sa pohybujú medzi 7 a 11 stupňami Celzia, a denné teploty budú dosahovať hodnoty medzi 10 a 14 stupňami Celzia.

Počasie na horách

Pre tých, ktorí sa chystajú do hôr, je dôležité poznamenať, že vo výške 1 000 m budú prevažne oblačné podmienky a prehánky, s rannými teplotami okolo 7 stupňov Celzia a dennými teplotami na úrovni 8 stupňov Celzia.

Vo výške 1 500 m môžeme očakávať rovnaké podmienky s rannými teplotami okolo 4 stupňov Celzia a dennými teplotami na úrovni 5 stupňov Celzia.

Pre tých, ktorí sa vyberú ešte vyššie, vo výške 2 000 m sa predpokladajú aj snehové prehánky, s rannými teplotami okolo nuly a dennými teplotami na úrovni 2 stupňov Celzia.

V súvislosti so stavom ozónu možno konštatovať, že sa nachádza 7 percent pod úrovňou dlhodobého priemeru.

Kritická hranica globálneho oteplenia

Kritickú hranicu globálneho otepľovania 1,5 stupňa Celzia prekročil celosvetový priemer teploty vzduchu už počas deviatich mesiacov, z toho tri mesiace boli v roku 2023 – marec, august a september. Je celkom zrejmé, že sa k nim zaradí aj tohtoročný október. Pre TASR to povedal klimatológ Milan Lapin.

„V roku 2023 sa tak globálne oteplenie priblíži hodnote 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s referenčným obdobím rokov 1851 až 1900 a v roku 2024 bude zrejme ešte teplejšie,“ uviedol Lapin.

Ako dodal, do roku 2100 sa predpokladá globálne otepľovanie klímy o 0,2 až 0,4 stupňa Celzia za desať rokov v závislosti od vývoja koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére Zeme, a to aj v prípade, že sa prijmú opatrenia na redukciu ich emisií. V strednej Európe bude otepľovanie klímy približne dvojnásobné.

Kde sa vidíš o 5 rokov? Slovákov stále desí typická pohovorová otázka, kariérna koučka radí, ako reagovať

Globálny priemer teploty vzduchu sa porovnáva s dlhodobým priemerom rokov 1851 – 1900, pretože táto perióda reprezentuje tzv. predindustriálne obdobie. V porovnaní s ním bol marec 2023 teplejší o 1,56 stupňa Celzia, august 2023 predbežne o 1,53 stupňa Celzia a september dokonca o 1,75 stupňa Celzia.

Priemernú odchýlku teploty nad 1,5 stupňa Celzia prekonali aj február 2016 (o 1,64 °C), marec 2016 (1,62 °C), marec 2020 (1,53 °C), február 2020 (1,53 °C), marec 2019 (1,51 °C) a január 2016 (1,51 °C).

Globálna teplota na Zemi začala nadobúdať rekordné hodnoty bez prerušenia už od prvej polovice júla. September 2023 sa potom stal nielen mesiacom s dosiaľ najvyššou odchýlkou priemernej mesačnej teploty oproti predindustriálnemu obdobiu, ale zároveň aj najteplejším septembrom v histórii doterajších meraní.

„Podľa vyhodnotenia strediska Copernicus bol september 2023 rekordne teplý na celej Zemi, na severnej pologuli a tiež v Európe od začiatku systematických meraní, teda od roku 1850,“ doplnil Lapin, ktorý je emeritným profesorom na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Rekordný bol september 2023 aj na Slovensku. Podľa operatívnych údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) to bol predbežne doteraz najteplejší september od začiatku meraní, teda od roku 1871. S priemerom 19,7 stupňa Celzia prevýšil v Hurbanove o 4,3 stupňa Celzia dlhodobý priemer rokov 1901 až 2000.