Vzdal som sa pra­cov­né­ho reži­mu „od 9 do 5“ a toto som sa naučil

Jacob Laukatis / 5. augusta 2015 / Lifehacking

Moji sta­rí rodi­čia sa naro­di­li v soviet­skom zvä­ze a mali veľ­mi jed­no­du­chú pred­sta­vu úspe­chu. Nájsť si jed­no zamest­na­nie a ostať pri ňom celý život. Pre nich to bolo ide­ál­ne, moh­li tak totiž zotr­vať v rám­ci svo­jej kom­for­tnej zóny. 

Chceli mať život nekomplikovaný a predvídateľný: ísť do práce na deviatu, pôsobiť zamestnaným dojmom, zotrvať pod drobnohľadom nadriadeného a o piatej poobede z práce odísť. O dve generácie a niekoľko desaťročí neskôr sa toho veľa zmenilo. Neznášam veci jednoduché a predvídateľné; neznášam kancelárie, žiaden drobnohľad nad sebou nechcem, no zato milujem, keď prekročím hranice svojej komfortnej zóny.

Pred 50 rokmi spoločnosti potrebovala svojich zamestnancov zoskupených pod jednou strechou, aby mohla industriálna produkcia kontrolovane rásť. Dnes sme si už uvedomili, že pokiaľ zamestnanci podávajú výsledok práce včas a v požadovanej kvalite, ich fyzická prítomnosť a pracovné hodiny vôbec nie sú dôležité. Preto vznikla nová forma zamestnancov: ľudia, ktorých práca je absolútne nezávislá od miesta a času. Digitálni nomádi trávia svoj čas cestovaním zároveň prácou – robia na freelance zadaniach z Bali, vedú svoj vlastný biznis z Barcelony, či pracujú pre svojho zamestnávateľa v San Franciscu zo Singapuru. Na svete sú nás tisícky a ja si nedokážem predstaviť svoj život inak.

 

 

Už sa jednoznačne dokázalo, že medzi časom stráveným v kancelárii a vysokou produktivitou neexistuje stopercentná spojitosť. Čo jeden zamestnanec dokáže urobiť za 4 hodiny môže iný spraviť za 8. Niektorí sú efektívnejší ráno, iní večer. Niektorí radi pracujú v kancelárii, zatiaľ čo iní by do nej najradšej nikdy nevkročili.

V spoločnosti, ktorú som spoluzakladal - ChameleonJohn.com  - podporujeme zamestnancov v tom, aby trávili svoj čas aj mimo kancelárie. Vlastne sme zaskočení, keď sa niekto opýta, či môže ísť na promócie svojho kamaráta, alebo navštíviť mamu na deň matiek. Pokiaľ podávajú výsledky, môžu si predsa robiť čo chcú.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že digitálny nomádi sú príšerní zamestnanci. Neustále lietajú sem a tam a len zriedkakedy ich zastihnete vtedy, keď potrebujete. No nech to znie akokoľvek, ja som presvedčený o pravom opaku. Ľudia sú oveľa šťastnejší, keď robia to, čo chcú a zároveň trávia čas robením vecí, ktoré ich napĺňajú. Ako digitálny nomád si môžete nadizajnovať život, aký chcete. Ak radi surfujete, idete tam, kde sa surfuje; ak radi trávite dlhé hodiny na motorke, môžete ísť na šesť týždenný trip Vietnamom. Jediné, čo potrebujete, je dodržovať deadliny a odovzdávať prácu na úrovni.

 

Skvelým príkladom spoločnosti, ktorá úspešne najíma stovky ľudí pracujúcich na diaľku je MySQL. Niekoľkokrát som sa rozprával s ich dlhodobým CEO Martenom Mickosom, ktorý predal spoločnosť za $1 miliardu v roku 2008. V jednom bode spoločnosť zamestnávala 500 full-time ľudí z 36 krajín a nemali pri tom ani jednu kanceláriu. Povedal mi: "V kancelárii je veľmi jednoduché vyzerať zaneprázdnene odpovedaním na emaily, zúčastňovaním sa na poradách, či pitím kávy. Ale keď pracujete na diaľku, to, čo sa vás budú neustále pýtať je: "Kde sú výsledky?" A nie len to. Ak by sme najímali ľudí len z Bay Area, nemali by sme taký prístup k najlepšiemu talentu po celom svete. Teraz môžeme najať doslova hocikoho z hocijakého miesta. Navyše šetríme obrovské peniaze na nájme."

Čím sú vaši zamestnanci šťastnejší, tým viac budú mať svoju prácu radi, budú inovatívnejší a budú sa lepšie správať voči užívateľom, či zákazníkom. Je to nepopierateľný vzťah „akcie a reakcie“, ktorý vedie k väčšiemu objemu predaja a vyšším ziskom.

 

 

BEZ STÁLEJ ADRESY

Nomádskym životným štýlom žijem už takmer dva roky. Za ten čas som precestoval 25 krajín. Motorkou som prešiel ostrovy v Thajsku a na Filipínach, vyšiel som na aktívnu sopku v Indonézii, naučil sa surfovať, urobil som si kurz hĺbkového potápania na ostrovoch Gili, spoznal nové kultúry a stretol desiatky skvelých ľudí. Za celý ten čas sa celý môj majetok vošiel do malého batoha.

Naša spoločnosť je posadnutá ideou „vlastníctva“. Výrok Dava Ramsayho perfektne vystihuje tento fenomén: "Ľudia si kupujú veci, ktoré nepotrebujú, za peniaze, ktoré nemajú, aby urobili dojem na ľudí, ktorých nemajú radi."

 

Ja som zistil, že vlastnenie vecí je jednoducho nepraktické: musíte sa o ne starať, pripútavajú vás k jednému miestu, a väčšinou sú finančne náročnejšie ako prenájom. Taktiež som nemal stálu adresu už asi dva roky. To znamená, že mám možnosť ísť kam sa mi len zachce. Môžem odísť z Thajska do Japonska, potom do Indonézie.

 

TISÍC PERSPEKTÍV

Po každom z mojich dobrodružstiev som dlho premýšľal nad tým, čo som sa naučil a čo som si zo skúsenosti odniesol. V Japonsku som sa naučil obetavosti a úprimnej starostlivosti o blaho ľudí okolo mňa. V Mjanmarsku som sa naučil, že šťastie vôbec nie je definované peniazmi, ktoré máte. Vo Vietname som porozumel dôležitosti rodiny. Tieto skúsenosti ma dlho formovali a okrem toho, že podľa nich žijem svoj život, stali sa aj základom môjho profesionálneho myslenia. Pomáhajú mi vidieť príležitosti spoza obzoru a vytvárať produkty pre často opomenuté spoločenstvá ľudí.

 

 

NIKDY NEBOL LEPŠÍ ČAS

Steve Jobs raz povedal: "Uvedomovať si fakt, že raz zomriete, je najlepší spôsob predchádzania myšlienke, že máte čo stratiť. Nie je žiadny dôvod nenasledovať volanie vášho srdca."

Toto je pre mňa kľúčový princíp, ktorým sa vždy riadim pri dôležitých životných rozhodnutiach. Práve preto som sa stal nomádom. Ak ste niekedy snívali o preskúmaní sveta, teraz je ten správny čas. A nemusí to ani znamenať obetovanie vašej kariéry. Sú nás tisícky a sme pripravení vám pomôcť. Je kopa spôsobov, ako si zarobiť na život a je nespočetné množstvo vecí a miest, ktoré môžete zažiť a vidieť.

 

Zdroj: medium.com, chameleonjohn.com

Pridať komentár (0)