Za 24 hodín na webe zabudneš viac než inokedy. Technológie dramaticky menia ľudskú pamäť
- Technológie dramaticky menia našu pamäť
- Nové štúdie však búrajú mýty o škodlivosti internetu
- ChatGPT môže zmeniť ešte viac

- Technológie dramaticky menia našu pamäť
- Nové štúdie však búrajú mýty o škodlivosti internetu
- ChatGPT môže zmeniť ešte viac
Predstav si, že sa zrazu nevieš dostať k svojmu kamarátovi, hoci si k nemu jazdil už roky. Presne to sa stalo Adrianovi Wardovi v Austine, keď mu prestala fungovať navigácia v mobile. Po deviatich rokoch bezproblémového šoférovania sa zrazu cítil stratený. „Jednoducho som si zvykol zapnúť mapy a riadiť sa podľa nich,“ priznáva. Informuje o tom webový portál Nature.
Digitálna amnézia nie je len výmysel
Možno sa v tomto príbehu spoznávaš aj ty sám. Nie si sám – strach zo straty pamäte pre internet sa objavuje čoraz častejšie. Dokonca vznikol aj nový pojem „digitálna amnézia“. Označuje situáciu, keď zabudneš informáciu, pretože vieš, že ju máš uloženú v digitálnom zariadení.
Oxfordský slovník dokonca vyhlásil za slovo roka 2023 výraz „brain rot“ (doslovne: hnitie mozgu). Tento termín opisuje zhoršenie mentálneho stavu spôsobené konzumáciou bezvýznamného online obsahu.
Čo hovoria výskumy
Daniel Schacter z Harvardovej univerzity uznáva, že existuje mnoho pochmúrnych predpovedí o digitálnej amnézii. Výskumy však ukazujú komplexnejší obraz.
Áno, niektoré štúdie naznačujú, že internet a digitálne technológie môžu zhoršovať našu schopnosť učiť sa a pamätať si veci. Napríklad ľudia, ktorí používajú GPS, si horšie pamätajú trasy. Ward, ktorý pracuje ako psychológ na Texaskej univerzite, zistil, že vyhľadávanie na Googli dáva ľuďom nafúknutý pocit vlastných znalostí.
Vedci však nenašli presvedčivé dôkazy o tom, že by technológie mali širší negatívny vplyv na našu pamäť. Elizabeth Marshová z Dukeovej univerzity považuje tvrdenia ako „Google nás robí hlúpymi“ za prehnané.
Nová éra umelej inteligencie
Revolúcia v umelej inteligencii prináša ďalšie otázky. Veľké jazykové modely, ktoré poháňajú nástroje ako ChatGPT, sa rýchlo stávajú súčasťou vyhľadávačov a ďalšieho softvéru. To znamená, že vstupujú do každodenného života väčšiny ľudí.
Marshová upozorňuje, že ich vplyv na učenie a pamäť môže byť hlbší než pri bežnom internetovom vyhľadávaní: „Celá táto vec s ChatGPT predstavuje úplne novú úroveň technológie, ktorá sa výrazne líši od jednoduchého vyhľadávania hlavného mesta Madagaskaru v prehliadači.“
Výskumníci sa obávajú, že chatboty a ďalšie nástroje umelej inteligencie by mohli spôsobiť, že ľudia začnú byť kognitívne leniví. Dokonca by mohli zasievať do našich myslí realistické falošné spomienky.
Už teraz sa generatívna umelá inteligencia používa na vytváranie takzvaných „deadbotov“ – digitálnych avatarov mŕtvych ľudí, ktorí môžu hovoriť veci, ktoré živá osoba nikdy nepovedala. Andrew Hoskins z Edinburskej univerzity to opisuje ako „pretváranie minulosti, ktorú sme nikdy nezažili“.
História „Google efektu“
Technológie nám pomáhajú s pamäťou už stáročia – od kníhtlače cez fotografie až po videokamery. Myšlienka, že internet oslabuje ľudskú pamäť, však získala na sile po štúdii z roku 2011. Psychologička Betsy Sparrowová a jej tím zistili, že ľudia pri ťažkých otázkach inštinktívne myslia na internet a počítače, akoby sa nevedeli dočkať vyhľadávania odpovedí.
Tento jav nazývame „Google efekt“ – ľudia používajú internet ako externú pamäťovú banku, čím môžu oslabovať svoju vlastnú pamäť. Niektorí vedci však spochybnili spoľahlivosť týchto výsledkov. Nasledujúce štúdie nedokázali zopakovať pôvodné zistenia.
Kognitívne odľahčenie ako nový fenomén
Napriek tomu Ward, ktorý študoval pod vedením jedného zo spoluautorov štúdie, stále verí jej záverom. Výsledky zapadajú do širšie akceptovaného konceptu „transakčnej pamäte“ z 80. rokov. Tento koncept hovorí, že ľudia si uľahčujú pamätanie informácií tým, že sa o ne podelia s inými – napríklad s partnerom alebo kolegom.
Keď je však druhou stranou internet, potenciálne sa zbavujeme potreby vedieť čokoľvek. „Prečo si to ukladať do hlavy, keď mám vo vrecku smartfón a niekedy je vyhľadávanie na Googli rýchlejšie než prehľadávanie vlastnej mysle?“ pýta sa Ward.
Tento proces nazývame „kognitívne odľahčenie“ – ľudia používajú všetko od zoznamov cez kalendáre až po telefóny, aby znížili nároky na svoj mozog.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Nature, Science, PeerJ, Cambridge University Press, SageJournals