Závislosť od internetu je podobná tej od drog či alkoholu. Vedci sú o krok bližšie k liečbe (ŠTÚDIA)

  • Ľudský mozog reaguje na závislosť od internetu či hier podobne ako na závislosť od drog
  • Na problém treba myslieť včas. Pandémia ho však zhoršila
počítač, telefón, hry, hratie
Unsplash/Plann, Florian Olivo
  • Ľudský mozog reaguje na závislosť od internetu či hier podobne ako na závislosť od drog
  • Na problém treba myslieť včas. Pandémia ho však zhoršila

Jedným z príznakov globálnej pandémie bolo to, že mnoho ľudí malo zrazu veľa času nazvyš. Aktivity, ktoré boli pred rozšírením koronavírusu úplne bežné, sa zrazu zastavili. Ostali sme tak zaseknutí doma a zisťovali, čo si s voľným časom počneme.

„Zatiaľ čo začali dospelí ľudia záhradkárčiť či piecť vlastný chlieb, mladší siahli po internete a hrách. Zásadným rozdielom medzi týmito aktivitami je, že internet má návykové vlastnosti, ktoré predstavujú dlhodobé riziko,“ cituje portál MedPage Today Evelyn Stewart, ktorá pôsobí na univerzite Britskej Kolumbie vo Vancouveri.

Dôležitý je čas

Odkazovala tak na štúdiu nemeckého vedeckého tímu, ktorá je publikovaná na portáli JAMA network. Tvrdí, že Nemci štúdiou pripomenuli, že treba k problému podobných závislostí pristupovať proaktívne. Zmierňovanie duševných chorôb pri rizikovej mládeži podľa jej slov a spomínanej štúdie spočíva skôr v prevencii, než v zásahoch už po nástupe problémov.

Nemeckí vedci zistili, že intervencia založená na kognitívno-behaviorálnej terapii má mierny úspech pri predchádzaní závislosti od hier a internetu u danej skupiny. Po intervencii tiež zaznamenali zníženie prokrastinácie. Iné štúdie zas tvrdia, že závislosť na hrách a prokrastinácia spolu úzko súvisia.  

Ich intervencia niesla názov PROTECT a tým, ktorých do nej zapojili, klesla za jeden rok závažnosť symptómov o 39,8 %. Išlo teda o lepšie výsledky než v prípade kontrolnej skupiny, ktorá si intervenciou neprešla, kedy išlo o 27,7 %.

študenti
zdroj: Unsplash/John Schnobrich - Generácia Z prikladá svojej výplate najmenšiu dôležitosť oproti zvyšným starším generáciám.

Negatívne vzorce myslenia

Do projektu bolo zapojených 422 stredoškolských študentov z 33 rôznych škôl. Všetci boli vo veku od dvanásť do osemnásť rokov. 167 z nich podstúpilo PROTECT kurz, zatiaľ čo 255 ostatných študentov tiež rok sledovali, no v rámci kontrolnej skupiny a nepodstúpili tak žiaden tréning.

Daný kurz pozostával zo štyroch 90-minútových sedení, ktoré viedli vyškolení psychológovia. Tí sa počas tréningu snažili zmeniť negatívne vzorce myslenia s cieľom zmeniť ich správanie. So študentmi riešili rizikové faktory ako je nuda, motivačné problémy či sociálna úzkosť.

Aj napriek tomu, že v závere zaznamenali lepšie výsledky pri študentoch, ktorí si intervenciami prešli, v konečnom dôsledku nejde o významný rozdiel. Vedci navyše poznamenali, že v skupine PROTECT došlo po prvom mesiaci k zhoršeniu symptómov, zatiaľ čo sa pri kontrolnej skupine zlepšovali hneď na začiatku.

„Túto paradoxnú reakciu možno vysvetliť zvýšeným povedomím o problematickom správaní na internete, ktoré sme vyvolali našim zásahom,“ konštatujú vedci.

Zasiahli neskoro

Nejednoznačné výsledky štúdie si vysvetľujú aj tým, že zasiahli neskoro. Intervenciu PROTECT chcú naďalej skúšať a sledovať na viacerých študentoch, pričom ju chcú ponúknuť aj učiteľom či vychovávateľom.

Veria totiž, že kľúčové je zasiahnuť včas, a teda pred prejavením symptómov. Prevencia by mala byť namierená priamo na ľudí, u ktorých existuje riziko prepuknutia závislosti.

Vedci si myslia, že reakcia ľudského mozgu je na takúto závislosť veľmi podobná iným závislostiam, ako napríklad od drog či alkoholu. Štúdia z roku 2018 tvrdí, že závislosti od hier čelí približne 4,6 % populácie, pričom je podiel závislých od internetu o niečo vyšší, ide o 6 %.

Zdroje: MedPage Today, Jama Network, Online library Wiley, AK Journals, Jama Network

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá